Jedným z úspechov bieleho nacionalizmu je, že je výtvorom overiteľných reálnych faktov vyvolávajúcich myšlienky, ktoré sú stále použiteľné. Následkom toho je intelektuálna obrana bieleho nacionalizmu priamočiara.

Všetky útoky na biely nacionalizmus spadajú do dvoch široko definovaných kategórií. Prvou (a najväčšou) kategóriou je útok ad hominem, pri ktorom sú spochybňované kvalifikácia/pôvod/zámery/asociácie pisateľa namiesto toho, aby sa riešila podstata veci. Druhou kategóriou je útok na fakty, či už v podobe spochybňovania ich vierohodnosti alebo zahmlievaním ich vierohodnosti na základe predefinovania pojmov, podsunutých argumentov (straw man argument) a podobných trikov. V tomto článku by som rád odhalil vnútorné fungovanie týchto útokov. Je tu tiež malá – veľmi malá – tretia kategória útokov zameriavajúcich sa na fakty, logiku a zdroje – a tú preskúmame tiež.

Ad Hominem: Bieli nacionalistickí myslitelia sú často napádaní útokmi ad hominem. Hoci sa tu nemôžem zaoberať všetkými, myslím, že bude trocha užitočné preskúmať útoky, pri ktorých niekto požaduje životopisné informácie (napr. kvalifikáciu), útoky, ktoré spochybňujú motívy bieleho nacionalistu, útoky, ktoré využívajú urážky (ako „rasista“), personalizáciu a tie útoky, ktoré sa pokúšajú vykresliť bielych nacionalistov ako nacistov, ktorí chcú zabiť šesť miliónov Židov vďaka vine vyplývajúcej z asociácie.

Životopisné informácie: Požiadavka životopisných informácií je situáciou, v ktorej sa nedá zvíťaziť, pretože bez ohľadu na to, aký kvalifikovaný autor je, v jeho kvalifikácii sa vždy podarí nájsť nejakú chybu. Toto platí najmä vtedy, keď si autor chce udržať určitú mieru súkromia a nechce, aby ADL poslala list jeho zamestnávateľovi (ADL – Liga proti ohováraniu; u nás niečo také hrozí ľuďom napr. od Benčíka – pozn. prekl.) (Aj Slováci predsa musia držať krok s dobou a mať svojho Benčíka-Wiesenthala