V roku 2015, potom, ako sa bezprecedentný počet žiadateľov o azyl dovalil do EÚ, súhlasili národní ministri kultúry s vytvorením novej skupiny na „medzikultúrny dialóg“. Táto skupina sa mala zameriavať na integráciu žiadateľov o azyl a migrantov do spoločnosti prostredníctvom umení a kultúry. Nebolo to však po prvý krát, kedy sa globalistický superštát pokúsil využiť umenia a kultúru ako prostriedok na integráciu ľudí z dosť odlišných kultúr a rás. Hoci prístup EÚ je pravdepodobne najsofistikovanejším pokusom premiešať mnoho rôznych kultúr a rás do jednej monolitickej skupiny, mnohé globalistické superštáty to skúsili pred EÚ sa nepodarilo sa im to. Megalomanský sen o zjednotení ľudí a kultúr, ktoré sa zdráhajú alebo dokonca nie sú ochotné sa zjednotiť, sa vždy zdá byť ťažko realizovateľným.

Macedónska ríša

Jedným z globalistický superštátov, ktoré to skúsili a úplne zlyhali, bola Macedónska ríša. V čase smrti Alexandra Veľkého, ktorý žil v rokoch 356 – 323 pred Kristom, siahala Macedónska ríša od brehov Grécka cez egyptské púšte až ku hraniciam Indie. Alexander mal sen o tejto ríši, sen, v ktorom nielen spojil grécku a perzskú kultúru, ale tiež ľudí, aby vytvoril monolitickú kultúru, ktorej by bol najvyšším vládcom. To, že žiaden Grék či Peržan nechcel byť nasilu dávaný dokopy s tým druhým, nebolo pre mladého kráľa dôležité. Alexander sa pokúsil roztaviť ich do jednej masy tak či tak, bez ohľadu na cenu za výsledok. Zopár vecí, o ktoré sa Alexander usiloval, aby dosiahol svoj cieľ, a reakcie jeho ľudí na ne, budú znieť ľudom žijúcim v EÚ povedome. Následky tejto politiky a myšlienok treba starostlivo preštudovať.

Prijatie cudzích zvykov

Hoci Alexander viedol kampane v najvzdialenejších končinách Perzskej ríše, snažil sa byť príťažlivejším kráľom pre svojich nových, cudzích poddaných. Rozhodol sa prijať niektoré z ich zvykov, aby bol univerzálnejším vládcom. Jedným príkladom je prijatie prvkov perzského odevu na súde, ale to, čo Grékov skutočne podráždilo, bolo zavedenie „proskynesis“. Bol to starý perzský dvorný zvyk, ktorý znamenal, že keď bol medzi Peržanmi ich kráľ alebo niekto, kto bol z vyššej spoločenskej triedy, boli povinní preukázať mu úctu buď pobozkaním ruky alebo poklonením sa. Gréci, známi pre svoje neformálne spôsoby správania sa voči rovným alebo nadriadeným, poznali tento koncept len ako spôsob pozdravenia bohov. Alexanderovo používanie proskynesis bolo pre nich nechutné a to z neho urobilo menej sympatického kráľa.

Miešanie kultúry a rasy

Keď Alexander prišiel do Súsy, mal ďalší nápad. Nielen, že sa oženil s Peržankou, ale zaplatil svojim dôstojníkom veno, ak sa taktiež oženia s Peržankou. Hoci Alexander už bol ženatý, macedónske dvorné zvyky a perzská kultúra mu umožňovali mať viac než jednu manželku. Nielen, že sa Alexander oženil s Peržankou, ale oženil sa s najstaršou dcérou Dária, bývalého perzského kráľa. Po tom, ako sa vydala za ich kráľa, ako nám hovoria zdroje, sa aspoň 10 000 Macedónčanov oženilo s Peržankami. Teraz sa Alexandrova dynastia mohla identifikovať s obidvoma kráľovskými rodinami a obidvoma národmi. Navyše, nová generácia by bola zo zmiešanej kultúry a rasy, pripravená ochraňovať svoje dedičstvo.

Podpora imigrácie

Alexandrova smrť bola pre jeho ríšu šokom, ale jeho závet bol väčším šokom. Grécky historik Diodorus nám hovorí, že Alexander vo svojom závete vyzýval na „presídlenie obyvateľstva z Ázie do Európy a opačným smerom, z Európy do Ázie, aby bol najväčší kontinent privedený do spoločnej jednoty a priateľstva prostredníctvom vzájomných sobášov a rodinných väzieb.“ Macedónsky kráľ chcel pretvoriť celý európsky a ázijský svet, ktorý poznal, do jednej kultúry a rasy. To bolo v Alexandrových časoch neslýchané a medzi jeho generálmi a stúpencami by vyvolalo skutočný odpor.

Pád ríše

V čase smrti veľkého kráľa zaberala ríša minimálne 5 miliónov štvorcových kilometrov, čím bola najväčším štátom na planéte. Keďže kráľ si nezvolil jasného následníka, jeho generáli sa rozdelili, neustále menili spojenectvá a navzájom proti sebe bojovali. Koncept proskynesis bol zanechaný už počas jeho života. Väčšina z 10 000 Macedónčanov, ktorí sa oženili s Peržankami, sa rozviedla. Masové presídlenie ľudí z rôznych kontinentov nikdy nenastalo. Alexandrov sen o multikultúrnej ríši napokon zomrel v roku 303 pred Kristom, kedy sa jeho ríša rozdelila medzi niekoľkých generálov. Niektorí, ako Alexandrov generál Ptolemaios, si zvolili integráciu do egyptskej kultúry a pokúsili sa vytvoriť niečo ako helénsky Egypt. Až do príchodu Rimanov nebola žiadna ríša taká občiansky nacionalistická, taká multikultúrna a taká medzirasová, ako Macedónska ríša za vlády Alexandra „Veľkého“.

Lekcia, z ktorej by sme sa mali poučiť

Európska únia sa zdá byť určitým spôsobom duchovným následníkom Alexandrovej ríše. Pokúša sa nasilu miešať kultúry, zvyky, ľudí a rasy dokopy v globalistickom superštáte. EÚ sem tiež chce presídliť ľudí z Ázie a Afriky. Taktiež nám hovorí, že musíme prijať ponižujúce zvyky z Ďalekého východu, aby integrácia fungovala. A cieľom EÚ je tiež presvedčiť nás, aby sme si brali ľudí, ktorí nepochádzajú z nášho národa. Otázkou je, či bude EÚ – na rozdiel od Alexandra – pri tomto pokuse úspešná.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Defend Evropa