1. Slobodomurárstvo a národní socialisti/fašisti

Vieme, že slobodomurárstvo bolo v Európe dlho považované za nástroj židovskej subverzie a židovského vplyvu – alebo minimálne bolo z toho podozrievané.

Vyššie spomenuté sa pochopiteľne prejavilo aj v postoji národno-socialistického Nemecka, ktoré v r. 1933 postavilo slobodomurárske organizácie mimo zákon. V súvislosti s tým určite stojí za zmienku i anti-masonický film natočený národnými socialistami v r. 1943 s názvom „Okultné sily“. Nejde o veľmi dlhý film (1 hodina) a naozaj vám odporúčam sa naň pozrieť. Pozoruhodná záležitosť.

Národní socialisti boli teda definitívne zameraní proti slobodomurárstvu. A dovolím si tvrdiť, že práve toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sú i dnes tak silne démonizovaní (ak by neboli tak anti-slobodomurárski/proti-židovskí, tak iné veci, napr. názory ohľadne rasy či eugeniky, by sa im odpustili. Veď napokon rasializmus a eugenika boli v tých časoch bežné záležitosti i v liberálnych demokraciách. Napríklad takzvané zákony Jima Crowa boli podobné – ak nie aj tvrdšie – ako Norimberské rasové zákony).

Každopádne jedna zo základných kníh, na ktorú by som v prípade slobodomurárstva odkázal, sa nazýva jednoducho „Slobodomurárstvo – ideológia, organizácia a politika“. Táto kniha bola priamo vydaná centrálnym vydavateľstvom NSDAP v r. 1944. Jej autorom bol národný socialista Dieter Schwarz. Kniha obsahuje úvod priamo od člena SS v hodnosti obergrupenführera a policajného generála Dr. Kaltenbrunnera (Hitler ho menoval do funkcie potom, ako bol spáchaný atentát na Reinharda Heydricha). Kniha sa venuje histórii a základom slobodomurárstva a vyslovene hovorí o jeho židovsko – orientálnych základoch. Zdôrazňuje, že slobodomurárstvo nebolo niečím, čo vzniklo len tak samé od seba, ale niečo čo nasledovalo tri abrahámovské monoteizmy, judaizmus, kresťanstvo a islam. Je to v podstate ďalšie náboženstvo, ktoré vyplynulo najmä z judaizmu a židovského mysticizmu – kabaly (tá zohrala významnú úlohu v slobodomurárskych rituáloch). [1]

Národní socialisti to tam všetko dôsledne rozberajú. Napr. koncept Jahveho, ktorý nie je ani tak Bohom ako skôr ideou židovskej vlády tak, ako im bola sľúbená v Starom zákone. Schwarz teda kladie dôraz na pôvod slobodomurárstva, na to ako vyplynulo zo židovského náboženstva a myslenia.

Venuje sa aj takým detailom ako je samotný pôvod slova slobodomurár. Pôvodne tu bola akási myšlienka korporácií, neskôr vývoj smeroval k niečomu ako boli cechy, aby nakoniec nebolo potrebné byť členom cechu, stačilo, že ste boli „slobodný murár“, ktorý disponoval vhodným ideologickým nastavením – čiže podporovali ste ciele a činnosť cechu, ale nemuseli ste disponovať jeho zručnosťami. Takže preto „slobodní murári“.

Spomína sa i to, že renesancia a osvietenstvo boli z istej časti tiež inšpirované slobodomurárstvom a jeho myslením aj skrz typický žargón ako tolerancia, humanizmus, rovnosť a neskôr samozrejme slávnou francúzskou trojkou „liberté, egalité, fráternité“ – sloboda, rovnosť, bratstvo – frázou, ktorá pochádza úplne priamo zo slobodomurárstva.

Je dôležité o týchto veciach naozaj premýšľať. Tí, ktorí dnes oponujú tzv. fašistickému svetonázoru, by mali už konečne jasne uznať skutočnosť, ktorá je každým dňom viac a viac očividná, t.j. že dnešný svet je z väčšej časti slobodomurársky – vo svojom myslení, legislatíve a činoch.

Nebudem sa teraz púšťať do definícií pojmu fašizmus (možno inokedy). Napíšem však, že zo slobodomurárskeho uhľa pohľadu je dnes “fašizmom” (tie úvodzovky sú naozaj na mieste) v podstate akákoľvek opozícia slobodomurárstva. Skúsim teda ponúknuť tú úplne najjednoduchšiu definíciu: “Fašizmus” je taký alternatívy pohľad, ktorý nie je svojim charakterom slobodomurársky. A čím viac to budeme skúmať, tým bude jasnejšie, že je to viac menej celé len o tejto základnej dichotómii: „slobodomurárstvo“ vs. „fašizmus“ (globalizmus vs. patriotizmus, ako by dnes povedala Le Pen, napríklad).

Takže slobodomurárstvo samozrejme vôbec neskončilo, ale sa transformovalo a dnes sa manifestuje v rozmanitých formách. Ide dnes o viaceré organizácie a dokonca i korporácie, ktoré slúžia ako čelní predstavitelia pre šírenie slobodomurárskej propagandy. Môžeme spomenúť napr. Rotary Club, Peace Corps, Amnesty International, Boys Scouts (tu by som chcel zdôrazniť, že niekedy ide o organizácie, ktoré neboli pôvodne slobodomurárske. Boy Scouts pôvodne začínali ako niečo podobné Hitlerjungend-u, ale len čo sa tam dostali slobodomurári, tak začala infiltrácia a podvracanie. Ide teda o niečo, čo treba skúmať prípad od prípadu. Celým zámerom slobodomurárov je teda infiltrovať, rozvrátiť a prevziať kontrolu), ale napr. aj otvorene pro-židovské ADL či Spojený rád B’nai – B’rith a mnohé iné.

Podobne ako existovala Kominterna či komunistická internacionála, tak aj masonické impérium má svoju vlastnú internacionálu. A toto je presne to, čo svojho času jasne videli a na čo dôsledne poukazovali aj tzv. fašisti.

Mám za to, že ľudia ako David Icke, Alex Jones a u nás napr. narcistický exot Tibor E. Rostas a im podobní majú, pokiaľ ide o túto problematiku, v mnohých veciach pravdu a urobili poriadny kus dobrej práce. (pozn. redakcie: Existujú pomerne jasné náznaky, že T. E. Rostas samotný patrí, či patril ku slobodomurárom. Je možné, že nosenie slobodomurárskych symbolov je len ďalšou z jeho afektovaných výstredností. Avšak jeho vyjadrenia a práce – ako napr. podiel na vytvorení tzv. „Memoranda slobodného občana“, ktoré nadmerne smrdí slobodomurárčinou – naznačujú niečo iné.) Avšak len čo sa rozhodnú hovoriť o fašizme a NS, dostávajú sa do skutočne čudných miest a pretláčajú naratívy, ktoré nedávajú žiaden zmysel. Je tomu tak z dôvodu, že títo ľudia jednoducho dobre nerozumejú fašizmu a de facto prijímajú mainstreamové a slobodomurárske mýty o fašizme, aby ich mohli inkorporovať do svojho, inak v zásade skôr proti-slobodomurárskeho, naratívu.

Lenže takto sa to robiť jednoducho nemôže. Je to od začiatku zlý prístup a fatálna neznalosť. Musíte sa začať obzerať po alternatívnej histórii, aby ste sa bližšie dopracovali k pravde o vzťahu medzi fašizmom a slobodomurárstvom, pretože práve fašizmus bol a je úhlavný nepriateľ slobodomurárstva. Z tohto dôvodu je dnes portrétovaný tým najhorším možným spôsobom.

2. Vzťah ku komunizmu

Mám tiež dojem, že sa často nehovorí o istom prepojení medzi komunizmom (Kominterna) a slobodomurárstvom, event. niektorí tvrdia, že ide len o konšpiračné bludy. O prepojení týchto dvoch prúdov sa môžete dočítať v knihe Warwolves of the Iron Cross: The Hyenas of High Finance od historičky Weroniky Kuzniar.

Autorka sa v knihe odvoláva na istého Dr. Heinricha Pudora, nemeckého völkisch – nacionalistu a pioniera nudistickej kultúry (rozhodne zaujímavá kombinácia, že?