Shashi Tharoor je autorom knihy „Neslávna Ríša: Čo Británia urobila Indii“. Tharoor je v súčasnosti predsedom výboru pre zahraničné záležitosti indického parlamentu.

Winston Churchill sa raz vyjadril, že „história bude ku mne láskavá, pretože mám v úmysle sám si ju napísať.“ Nemusel sa obťažovať. Churchill bol jeden z najväčších masových vrahov 20-teho storočia, a napriek tomu jediný, na rozdiel od Hitlera a Stalina, ktorý na Západe unikol historickej hanbe. Dokonca bol ocenený Nobelovou cenou (za nič menšie než literatúru) a momentálne herec Gary Oldman získal za jeho portrét Oskara (text je z marca, pozn. prekl.).

Ako potvrdzuje i Hollywood, Churchilova reputácia (to, čo Harold Evans označil za „britské levie srdce na hradbách civilizácie“) spočíva takmer výlučne na jeho plamennej rétorike a talente pre vyberané frázy počas Druhej svetovej vojny. Frázy ako: „…Budeme bojovať na plážách, budeme bojovať na poliach a v uliciach…Nikdy sa nevzdáme.“ (revizionistický britský historik John Charmley ich zamietol ako „absolútny nezmysel“).

Na konci všetko, na čo môžu Churchillovi obdivovatelia poukázať, sú akurát jeho slová. Jeho činy sú už úplne iná záležitosť.

Počas Druhej svetovej vojny Churchill vyhlásil „bombový teror“. Sám písal o tom, že si želal „absolútne zničujúci a vyhladzujúci útok veľmi ťažkých bombardérov“. Výsledkom boli hrôzy ako známe „bombardovanie Drážďan.“

V prípade boja za nezávislosť Írska bol Churchill, ako štátny tajomník pre vojnu a letectvo, jedným z nemnohých britských politikov, ktorí sa vyslovili v prospech bombardovania írskych demonštrantov, keď v r. 1920 navrhol, aby lietadlá mohli použiť „guľomety alebo bomby“, aby ich rozptýlili.

Počas nepokojov v Mezopotámii v r. 1921, kde pôsobil ako štátny tajomník pre kolónie, sa správal ako typický vojnový zločinec: „Silne podporujem používanie jedovatého plynu proti necivilizovaným kmeňom, rozšírilo by to živý teror.“ Churchill nariadil rozsiahle bombardovanie Mezopotámie, pri ktorom boli celé dediny zrovnané so zemou za 45 minút.

V Afganistáne Churchill vyhlásil, že Paštúni „potrebujú uznať nadradenosť (britskej) rasy“ a že „všetci, ktorí tomu budú vzdorovať budú bez milosti zabití.“ Ďalej napísal: “Postupovali sme systematicky, od dediny k dedine, zničili domy, otrávili studne, zbúrali veže, vyťali veľké stromy, spálili plodiny a prelomili nádrže v našom trestajúcom ničení… Každý chytený domorodec bol prebodnutý alebo sťatý.“

V Keni Churchill nariadil politiku, alebo bol jej spolupáchateľom, ktorá zahŕňala nútené premiestnenie miestneho obyvateľstva z úrodných vrchovín, aby sa tak uvoľnil priestor pre bielych koloniálnych osadníkov, pričom poslal viac ako 150 000 ľudí do koncentračných táborov. Znásilnenie, kastrácia, popáleniny po cigaretách na citlivých miestach a elektrošoky – to všetko bolo používané britskými autoritami pri mučení Keňanov počas Churchillovej vlády.

Každopádne hlavnými obeťami Churchilla boli Indovia – „odporní ľudia s odporným náboženstvom“, ako ich „šarmantne“ nazýval. Churchill chcel použiť chemické zbrane v Indii, ale bol zastavený vlastnými kolegami z kabinetu, ktorých kritizoval za ich „precitlivelosť“, deklarujúc, že „námietky indického ministerstva pre použitie plynu proti domorodcom sú nerozumné.“

Blahorečenie Churchilla ako apoštola slobody sa zdá byť ešte viac absurdné vzhľadom na jeho deklaráciu z roku 1941, podľa ktorej sa princípy Atlantickej charty nevzťahujú na Indiu a farebné kolónie. Odmietal priznať farebným rovnaké práva ako sebe. Jasne deklaroval, že „ghándizmus, a všetko za čím stojí, bude skôr či neskôr musieť byť potopený a definitívne rozdrvený.“

Ak ide o farebných ľudí a kolónie, tak Churchill bol najreakcionárskejšim známym Angličanom, ktorého názory boli tak extrémne, že nemôžu byť ospravedlnené ani dobovými pomermi. Jeho vlastný štátny tajomník Leopold Amery sa dokonca vyjadril, že nevidí veľký rozdiel medzi Churchillom a Adolfom Hitlerom.

Vďaka Churchillovi boli približne 4 milióny Bengálcov vyhladovaných na smrť hladomorom, umelo vyvolaným v r. 1943. Churchill nariadil zabavenie jedla hladujúcim indickým civilistom v prospech dobre zásobovaných britských vojakov a dokonca ním doplnil európske sklady v Grécku a v iných častiach sveta. Keď mu bolo spomenuté utrpenie indických obetí, jeho opoveďou bolo, že hladomor bol ich vina, pretože sa „množia ako králiky“.

Churchillove obete z Indie.

Madhusree Mukerjee preskúmala Churchillovu rolu v bengálskom hladomore v knihe „Churchillova tajná vojna“, v ktorej dokumentuje, že kým Indovia hladovali, tak ceny potravín boli nafúknuté britskými nákupcami a indické zbytky exportované, zatiaľ čo austrálskym lodiam naložených pšenicou nebolo dovolené vyložiť náklad v Kalkate (kde telá tých, ktorí zomreli na hladomor doslova plnili ulice). Namiesto toho Churchill nariadil, aby bolo toto obilie prepravované do skladov v oblastiach okolo Stredozemného mora a na Balkán, aby tak zvýšil svoje rezervy pre prípadnú budúcu inváziu Grécka a Juhoslávie. Európske sklady sa plnili, zatiaľ čo Bengálci zomierali.

Napriek tomu nemá Hollywood žiaden problém odmeniť ďalšiu hagiografiu tohto odporného človeka. Pre Iračanov, ktorých chcel Churchill splynovať, gréckych demonštrantov z Atén, ktorí boli rozohnaní na Churchillov rozkaz v r. 1944, rozmanitých Paštúnov a Írov a rovnako i Indov ako som ja, bude vždy záhadou, prečo zopár bombastických prejavov stačilo na zmytie krvavých škvŕn z Churchillových rasistických rúk.

Mnohí z nás si budú pamätať Churchilla ako vojnového zločinca a nepriateľa slušnosti a ľudskosti, zmrzačeného imperialistu neznepokojeného útlakom nebielych. Nakoniec však jeho najväčším zlyhaním – jeho najdlhšia temná hodina – bola jeho neustála snaha upierať nám slobodu.

Zdroj: MSN
Preklad: Roland Edvardsen