Známy japonský vedec (a tiež rasový realista) Satoshi Kanazawa prišiel v minulosti s výskumom, ktorý indikuje, že v USA je silná negatívna korelácia medzi všeobecnou inteligenciou a náboženským i politickým konzervativizmom. Pochopiteľne, niektorí takéto štúdie okamžite zavrhnú ako „liberálnu propagandu“ (hoci Kanazawa je skôr konzervatívny vedec). Tento Japonec tiež publikoval veľmi zaujímavú knihu Paradox inteligencie a napísal i zopár podnetných článkov pre Psychology Today. V mnohých svojich textoch dobre vysvetlil prečo všeobecná vyššia inteligencia liberálov môže často viesť k zlým rozhodnutiam.

Kanazawa tiež poriadne naštval „strážnych psov“ politickej korektnosti svojou štúdiou atraktívnosti ženských tvári, ktorú označili za rasistickú kvôli výsledku, že černošky sú považované za najmenej príťažlivé (aké prekvapenie).

Takže nech už si o výskumoch pána Kanazawu myslíte čokoľvek, tak ťažko tohto človeka označiť za vedca poplatného politickej korektnosti – práve naopak.

V nasledujúcom texte sa ešte podrobnejšie pozrieme na niektoré zaujímavé výsledky jeho práce a na to, čo by z nich mohlo vyplynúť. Chcel by som najmä, po niekoľkých ne-empirických a možno skôr filozofických a historických pokusoch, s ktorými sa zväčša stretnete, determinovať pôvod rôznych všeobecných politických ideológií.

Treba mať na pamäti, že predmetom diskusie budú charakteristiky vzťahujúce sa ku konkrétnym ideológiám a sentimentom, nie nevyhnutne k politickým stranám. Pretože voľba voliť napr. republikánov či demokratov, eventuálne v slovenskom kontexte taký sociálnodemokratický SMER, liberálnu SAS alebo nacionálno-konzervatívnu K-ĽSNS, by mohla závisieť len od jedného faktoru vyplývajúceho z mnohých ideológií a sentimentov (preto nám vyjdú dosť nepresné analýzy, ak použijeme konkrétnu politickú stranu ako náhradu pre sentiment alebo ideológiu).

Takže tu je zopár poznámok:

Z dát získaných z USA nám vychádza, že konzervativizmus a religiozita majú silne negatívnu koreláciu so všeobecnou inteligenciou meranou počas adolescencie, pričom vek, pohlavie, rasa, zárobok, vzdelanie a náboženstvo boli považované za kontrolné premenné (Kanazawa, 2010). Tieto korelácie (politickej ideológie a religiozity) s inteligenciou sú 2x tak silné v porovnaní s tými, ktoré sa týkajú vzťahu politickej ideológie k pohlaviu alebo rase, eventuálne k pohlaviu alebo náboženstvu (Kanazawa 2010).

Všeobecná inteligencia, z pohľadu Satoshiho Kanazawu, nám umožňuje riešiť problémy nových fenoménov, a preto dnes koreluje s liberalizmom (Kanazawa 2010).

Ďalšia štúdia, tentoraz z UK, ukázala, že rasový predsudok, z väčšej časti sprostredkovaný len skrz ideológiu, je asociovaný s relatívne nízkou inteligenciou v detstve (Hodson&Busseri, 2012).

Dáta z USA zase ukázali, že predsudky voči homosexuálom sú spojené s nízkou úrovňou abstraktného myslenia často sprostredkovaného skrz autoritárstvo – vzdelanie a socioekonomický status boli kontrolované pre oba súbory údajov (Hodson&Busseri, 2012).

Konzervatívci tiež uvažujú menej analyticky a viac holisticky ako liberáli (Talhelm et al., 2014), čím sú podobní väčšine ľuďom mimo západných kultúr.

Libertariáni, na rozdiel od „konzervatívcov“, premýšľajú veľmi analyticky alebo typicky „západným spôsobom“ (link).

Ľudia, ktorí majú klasické liberálne sentimenty vo vzťahu k ekonomike a spoločenským problémom, majú tiež nadpriemernú verbálnu inteligenciu (Carl, 2014).

Dáta z Veľkej Británie a Brazílie indikujú, že stredo-pravé a v nižšej miere centristické a stredo-ľavé pohľady korelujú s vyššou inteligenciou (Rinderman, et al., 2011). Anti-regulácia a ekonomický „konzervativizmus“ a.k.a. ekonomický „liberalizmus“ tiež korelujú s vyššou inteligenciou (link).

„Liberalizmus“, ktorý má ľavičiarsku sémantickú konotáciu, zase býva spojený s duševnými poruchami, pričom táto korelácia sa javí byť najsilnejšia u žien. Výskum na túto problematiku indikuje, že pohlavie má silnejšiu koreláciu s mentálnymi poruchami ako politická ideológia (ženy trpia duševnými poruchami signifikantne častejšie ako muži (link).

Z týchto dát sa dajú vyvodiť nejaké zaujímavé teórie: spoločenskí konzervatívci sú často silne natalistickí, zvyknú uzatvárať skôr manželstvá a majú silnejšie pocity nízkej dôvery. Povedal by som, že tieto charakteristiky, spoločne s ich nižším IQ, silnejším holistickým myslením a chudobnejším abstraktným myslením, ich môžu spájať s istými klanovitými populáciami. Klanovití Európania východnej hajnalovej línie reagovali na vysokú úmrtnosť vyššou fertilitou a vysokou sobášnosťou a zároveň sa zdá, že majú nižšie IQ ako historicky viac skrížení Európania. Rôzne typy liberalizmu sa pravdepodobne vyvinuli z menej klanovitej stratégie viac zmiešaných Európanov asociovaných s vyšším IQ, nižšou úmrtnosťou, nižšou plodnosťou a vyšším počtom ľudí, ktorí nevstúpili do manželstva.

Pre ešte viac informácií o účinkoch outbrídingu a ďalších selektívnych tlakoch na západných Európanov odporúčam pozrieť si nasledujúcich blogerov: HBD chick, JayMan a Evo and Proud.

V súčasnosti jeden z najrešpektovanejších rasových realistov na Youtube Ryan Falk známy i ako Alternative Hypothesis tiež prišiel so zaujímavou prácou, ktorá poukazuje na koreláciu niektorých variácií aliel s politickými prístupmi, ktoré často odlišujú domorodých Európanov od migrantov z tretieho sveta.

Viac informácií o tzv. Hajnalovej línii:
www.demprechod.euweb.cz/3_1_hajnal.htm
en.wikipedia.org/wiki/Hajnal_line

Odporúčaná literatúra:
Satoshi Kanazawa, Paradox inteligencie: Prečo inteligentný výber nie je vždy najlepší.

Autor: Roland Edvardsen