Takže, porite ho, Rostasa jedného, ako sa vraj, podľa investigatívca RTVS Ďurkoviča “hanebne a zbabelo zatajuje doma”…
Redaktor RTVS Ladislav Ďurkovič sa zo svojich zlyhaní rozhodol vyrobiť “koncesionársky atraktívnu” epizódu tej najnižšej ľudskej, občianskej a žurnalistickej úrovne.

Moje autorské poznámky sa týkajú najmä stavu mediálneho osvetia vo verejnom mediálnom a digitálnom on line priestore info a hybridnej vojny. Ostatok je na vás… predkladám len fakty. Tak, ako som “kúpil”…
RTVS „potrebuje“ materiál pre vyhlásený boj proti „hoaxom a fake news“ na fejzbúku a „konšpiračným“ médiám na webe, čo zodpovedá mimoriadnemu tlaku Európskej komisie, smerujúceho k otvorenej cenzúre, a následne aj mimoriadnemu obratu RTVS, v jej spravodajskej a publicistickej činnosti, od úplného nezáujmu a ignorancie až po takéto trápnosti…
Mimo iné, v hre je aj ratifikácia Istanbulského dohovoru a podpis Marrákéšskej „nezáväznej politickej deklarácie“ 11. decembra v marockom Marrákéši…
Nuž, takto ste si nás vychovali, len toľko z mojej strany na adresu všetkých „slobodných, nezávislých, nestranných a objektívnych médií“ typu RTVS, Denník N a SME a ich pokrvných príbuzných…
Tento zoznam je referenčný: www.konspiratori.sk . Médiá, ktoré sa na zozname nenachádzajú, sú všetky „slobodné, nezávislé, objektívne a preto len tie odporúčané a “predschválené” na ich použitie…
Toto je iný zoznam: http://raraskovzoznam.blogspot.com/zrejme neaktívny.
Účel medializácie tejto komunikácie, mimo toho, že bude zverejnená v decembrovom tlačenom vydaní Zem a vek je podnet pre RTVS vo veci naplnenia pojmu verejnoprávna RTVS ako služba verejnosti, v celom význame, zmysle a obsahu pojmu verejnoprávnosť.
RTVS a jej reportér Laco Ďurkovič v jeho interpretácii telefonickej komunikácie je ako seriál na pokračovanie zverejňovaný na fejzbúku na stránke T.E. Rostas a Zem a vek:
Mimo fejzbúk, pozrite toto (pred kamerou STV je Laco Ďurkovič):
https://www.youtube.com/watch?v=vFXcghaETUo&fbclid=IwAR3NROeML-j5lhT8y6-cew3A5DM6uQBsW57qzYtH794F8coOKlwOp2YSOaw
Natáčanie reportáže spred Rostasovho chráneného obydlia na jeho pozemku možno porovnať s lietajúcim novinárskym dronom nad chráneným pozemkom Jozefa Hambálka v Dolnej Krupej. Použitie záznamových prostriedkov je riadne ošetrené a týka sa hoc aj investigatívnej žurnalistiky. K dronu nad zmieneným areálom Rádia Slobodná Európa som písal: Odstreliť. A nič by sa nesmelo stať. Ľudia sú si rovní pred zákonom. Novinári nie sú čosi viac, nad ním a rovnejší, a okrem toho sú povinní riadiť sa etickým kódexom novinára. Ladislav Ďurkovič z RTVS svojimi “investigatívnymi” otázkami porušil kódex RTVS a kódex novinára.
Nasledovné kompiláty pochádzajú z týchto zdrojov:
Osobný fejbúkový profil Tibor Eliot Rostas:
https://www.facebook.com/tibor.e.rostas?fref=ts
Fejzbúková stránka Zem a vek:
https://www.facebook.com/pg/ZEMAVEK/posts/?ref=notif
Web Zem a vek: https://zemavek.sk/
Moje mnohé poznatky z verejných diskusií na sociálnych sieťach a webe a odkaz „diskutérom“: Ak Zem a vek nečítate (print, fejzbúk, web), nemáte spôsobilosť a oprávnenie na jeho negatívnu kritiku a odsudky a zápornú verejnú mienku. Manipulácia „liberálnym“ mainstreamom,  denníkmi N a SME, Jurajom Smatanom a jeho komplicmi, je, skrátim to: SVIŇA. Ste v jej pasci. A dostane vás tam, kam ona chce. Na pridanie „komentára“ mnohým z vás stačí titulka,  prípadne perex článku, a 3O sekúnd výdrže a stálosti zameranosti pozornosti na jednu info položku, nezmieňujúc texty s objemnejšou a hustejšou textovou faktúrou…
Dôkazom sú z roka na rok horšie výsledky školských Monitorov9 vo veci čítanie textu s porozumením, čo svedčí o raste „diagnózy“ zvanej digitálna demencia, ktorú zakladá prevaha používania digitálnych nástrojov na čítanie pred čítaním textu z papiera… (školské a súkromné tablety…)
Kľúčovým pre porozumenie prečítanému je len autorský, originál textu článku (prototext) nie matatext (text o texte).
Toľko k vášmu samostatnému, aktívnemu a kritickému mysleniu, triedeniu,  a vyhodnocovaniu a spracovaniu informácií on line v digitálnom priestore…
T.E. Rostas píše hovorkyni RTVS Erike Rusnákovej, zdieľam mail (preposlaný mi originál na vedomie, podpísaný Rostas):
Vážená pani Rusnáková, touto cestou sa na Vás ako na hovorkyňu RTVS obraciam so sťažnosťou na postup redaktora RTVS Ladislava Ďurkoviča.
Moju sťažnosť adresujem aj pánovi Jaroslavovi Rezníkovi, riaditeľovi RTVS ako aj Vahranovi Chuguryanovi, riaditeľovi spravodajstva a publicistiky, Igorovi Gallovi, predsedovi Rady RTVS a etickej komisii RTVS. Priame mailové alebo telefonické kontakty na nich som na stránke RTVS nenašiel.
Ladislav Ďurkovič odo mňa začiatkom októbra žiadal rozhovor, ktorý som mu odsúhlasil s tým, že budeme snímať záložný materiál. On s tým nemal žiaden problém. V dohodnutom čase som ho 11. 10.2018 čakal v našej redakcii. Dve hodiny pred dohodnutým termínom rozhovor zrušil a navrhol ďalší termín, ktorý potom zrušil takisto. Medzitým RTVS aj prostredníctvom Vás ako hovorkyne odmietla možnosť nahrávať z rozhovoru live stream.  Pán Ďurkovič mi vysvetlil, že pod snímaním záložného materiálu je myslené nahrávanie na diktafón a aj to len pre vlastné účely a nie na zverejnenie. Tým som celú záležitosť považoval za skončenú.
Po čase sa však pán Ďurkovič ozval opäť a dal mi návrh, aby som sa vyjadril najneskôr do pondelka 5.11. do 12 hodiny, či chcem poskytnúť rozhovor a do tohto termínu zároveň trval na tom, že live stream nebude možný. Vzhľadom na neumožnenie  live streamu som mu po uplynutí stanoveného času zaslal sms so stanoviskom, že celú záležitosť pokladám za uzavretú. Následne mi prišla odpoveď, že live stream by možno aj mohol byť. To už som naozaj nebol ochotný prijať, pretože som dal záväzné slovo. Naozaj nerozumiem pravidlám a princípom práce RTVS, ktorá neustále mení dohodnuté podmienky a pravidlá, ktoré oficiálne deklaruje.
Ladislav Ďurkovič sa medzitým vyhrážal  zverejnením telefonických nahrávok, na ktoré nedostal súhlas (obsahovo s nimi nemám žiaden problém, problém mám v neetickom a nelegálnom prístupe RTVS).
V tomto prípade sa podľa § 377 jedná o porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy: „Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Na toto upozornenie mi redaktor odoslal reakciu, v ktorej spomína, že si nahráva rozhovory so všetkými respondentami a povolenie nepotrebuje vzhľadom na §12 Občianskeho zákonníka, kde uviedol iba časť z textu: „Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.“ Takto síce ten odsek neznie, podstatné je však jeho pokračovanie v odseku 3, kde je na záver explicitne zdôraznené: „Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“ Po tomto upozornení ma pán Ďurkovič písomne napádal invektívami typu, že som zmesou manipulácií, intríg, paranojí, lží, podozrení, obáv, strachov…
Po takejto komunikácii by už zrejme nikto na akýkoľvek rozhovor nepristúpil, vôbec si neviem predstaviť, že by sme na rozhovory pre ZEM&VEK oslovovali respondentov takýmto neadekvátnym spôsobom.
Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam som sa pánovi Ďurkovičovi ozval v utorok večer. Dal som mu súhlas so zverejnením poslednej telefonickej nahrávky (dva hodinové telefonáty), aby sa nemohol opakovane vyhovárať, že som sa snáď obával čeliť jeho (veľmi jednoduchým) otázkam.  Tu je pár z nich (okrem iných) z registra reportéra verejnoprávnej RTVS:
“A voči Tebe sa vedie nejaké trestné stíhanie?”
(Ostatok komunikácie vykazuje textovú zhodu).
Záver – Ďurkovič: “Som rád, že sme si to dali, lebo toto boli naozaj hodnotové rozhovory. Ak budem ešte niečo chcieť, tak Ti cinknem, lebo na toto som naozaj nebol pripravený.” A dodal: ”
…kľudne Ťa tí kukláči mohli zadržať na ulici a nie takto…”
Tento rozhovor na linke Rostas-Ďurkovič sa odohral v utorok 7.10. 23:50
Po tomto skutočne vyčerpávajúcom rozhovore sa pán Ďurkovič objavil na druhý deň pred našim domom, obťažoval moju manželku a približne 20 minút vytrvale postával pri dverách vonkajšieho oplotenia a zvonil na domový zvonček. Z tohto výjazdu spravil absurdnú reportáž o tom, ako sa Rostas vyhýba odpovedať.
Vážená pani Rusnáková, týmto podávam sťažnosť na absolútne neprofesionálny postup RTVS prostredníctvom reportéra Ďurkoviča a zároveň Vás žiadam o stanovisko k uvedeným skutočnostiam.
Zaujíma ma najmä:
1. Je bežnou praxou verejno-právneho média používať nahrávky respondentov bez ich súhlasu? Schvaľuje RTVS tento postup, v ktorom jej redaktori takýmto spôsobom nútia respondentov k odpovediam?
2. Stotožňuje sa RTVS s tým, že ak dá respondent súhlas a sám iniciuje dvojhodinový telefonický rozhovor s jej redaktorom, ktorý usúdil, že má dostatok materiálu, aby redaktor bez ohlásenia hneď na druhý deň narúšal súkromie respondenta a jeho rodiny priamo v jeho dome?
3. Je bežnou praxou, že RTVS núti eventuálych respondetov do rozhovoru tým, že im adresuje invektívy v ktorých ich označuje ako zmes paranojí, lží, intríg a podobne?
Dokumentáciu z celej tejto komunikácie mám samozrejme k dispozícii a kedykoľvek s ňou môžem podložiť svoje slová.
Vzhľadom na fakt, že ste verejnoprávne médium postavené na financiách koncesionárov konštatujem, že uvedené postupy sú v príkrom etickom a profesionálnom rozpore, ktorý verejnosť určite neakceptuje.
Vďaka za Vašu skorú odpoveď, budem rád ak môj mail adresujete aj pánovi Jaroslavovi Rezníkovi, riaditeľovi RTVS ako aj Vahranovi Chuguryanovi, riaditeľovi spravodajstva a publicistiky, Igorovi Gallovi, predsedovi Rady RTVS a etickej komisii RTVS.
S pozdravom Tibor Elior Rostas, štvrtok 8.11.2018
Rostasova správa, príspevok na fejzbúk (prenášam sem, aby neboli problémy s autenticitou textu, mnou prevzaté kompiláty originálu):
„Reportér RTVS sa snaží navodiť dojem, že sa mu vyhýbam“ píše T.E.Rostas. „Je to lož a zavádzanie verejnosti, ktorá prostredníctvom koncesionárskych poplatkov platí verejnoprávne médium. Pred touto jeho reportážou som mu dal večer dvojhodinový telefonický rozhovor, ku ktorému jedinému dostal súhlas. Všetky hlúposti a lži som v ňom vyvrátil a Ďurkovič skonštatoval, že to stačí, že na to nebolo pripravený a ak bude ešte niečo potrebovať “cinkne”.
Tu je oficiálny podnet pre RTVS, kde sú uvedené podrobnosti:
Vážená pani Rusnáková, touto cestou sa na Vás ako na hovorkyňu RTVS obraciam so sťažnosťou na postup redaktora RTVS Ladislava Ďurkoviča.
Moju sťažnosť adresujem aj pánovi Jaroslavovi Rezníkovi, riaditeľovi RTVS ako aj Vahranovi Chuguryanovi, riaditeľovi spravodajstva a publicistiky, Igorovi Gallovi, predsedovi Rady RTVS a etickej komisii RTVS. Priame mailové alebo telefonické kontakty na nich som na stránke RTVS nenašiel.
Ladislav Ďurkovič odo mňa začiatkom októbra žiadal rozhovor, ktorý som mu odsúhlasil s tým, že budeme snímať záložný materiál. On s tým nemal žiaden problém. V dohodnutom čase som ho 11. 10.2018 čakal v našej redakcii. Dve hodiny pred dohodnutým termínom rozhovor zrušil a navrhol ďalší termín, ktorý potom zrušil takisto. Medzitým RTVS aj prostredníctvom Vás ako hovorkyne odmietla možnosť nahrávať z rozhovoru live stream. Pán Ďurkovič mi vysvetlil, že pod snímaním záložného materiálu je myslené nahrávanie na diktafón a aj to len pre vlastné účely a nie na zverejnenie. Tým som celú záležitosť považoval za skončenú.
Po čase sa však pán Ďurkovič ozval opäť a dal mi návrh, aby som sa vyjadril najneskôr do pondelka 5.11. do 12 hodiny, či chcem poskytnúť rozhovor a do tohto termínu zároveň trval na tom, že live stream nebude možný. Vzhľadom na neumožnenie live streamu som mu po uplynutí stanoveného času zaslal sms so stanoviskom, že celú záležitosť pokladám za uzavretú. Následne mi prišla odpoveď, že live stream by možno aj mohol byť. To už som naozaj nebol ochotný prijať, pretože som dal záväzné slovo. Naozaj nerozumiem pravidlám a princípom práce RTVS, ktorá neustále mení dohodnuté podmienky a pravidlá, ktoré oficiálne deklaruje.
Ladislav Ďurkovič sa medzitým vyhrážal zverejnením telefonických nahrávok, na ktoré nedostal súhlas (obsahovo s nimi nemám žiaden problém, problém mám v neetickom a nelegálnom prístupe RTVS).
V tomto prípade sa podľa § 377 jedná o porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy: „Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Na toto upozornenie mi redaktor odoslal reakciu, v ktorej spomína, že si nahráva rozhovory so všetkými respondentami a povolenie nepotrebuje vzhľadom na §12 Občianskeho zákonníka, kde uviedol iba časť z textu: „Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.“ Takto síce ten odsek neznie, podstatné je však jeho pokračovanie v odseku 3, kde je na záver explicitne zdôraznené: „Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“ Po tomto upozornení ma pán Ďurkovič písomne napádal invektívami typu, že som zmesou manipulácií, intríg, paranojí, lží, podozrení, obáv, strachov… Po takejto komunikácii by už zrejme nikto na akýkoľvek rozhovor nepristúpil, vôbec si neviem predstaviť, že by sme na rozhovory pre ZEM&VEK oslovovali respondentov takýmto neadekvátnym spôsobom.
Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam som sa pánovi Ďurkovičovi ozval v utorok večer. Dal som mu súhlas so zverejnením poslednej telefonickej nahrávky (dva hodinové telefonáty), aby sa nemohol opakovane vyhovárať, že som sa snáď obával čeliť jeho (veľmi jednoduchým) otázkam. Tu je pár z nich (okrem iných) z registra reportéra verejnoprávnej RTVS:
“A voči Tebe sa vedie nejaké trestné stíhanie?”
“A to sú Tvoje deti, to sú obidve Tvoje?” (pri mojej info, že kukláči mierili na môjho syna a dcéru pri nelegálnom zásahu 26.2.2018)
“Chodil si na poľovačky?”
“A Ty si vegetarián?”
“Ty ináč žiješ s tou manželkou, s ktorou máš dve deti, lebo ja ináč mám dve s dvoma, takže neviem jak to máš Ty? Ty si stále s tou jednou, s ktorou máš dcérku aj syna?”
“Si monogamný?”
Záver – Ďurkovič: “Som rád, že sme si to dali, lebo toto boli naozaj hodnotové rozhovory. Ak budem ešte niečo chcieť, tak Ti cinknem, lebo na toto som naozaj nebol pripravený.”
A dodal: “…kľudne Ťa tí kukláči mohli zadržať na ulici a nie takto…”
Utorok, 7.10. 23:50
Po tomto skutočne vyčerpávajúcom rozhovore sa pán Ďurkovič objavil na druhý deň pred našim domom, obťažoval moju manželku a približne 20 minút vytrvale postával pri dverách vonkajšieho oplotenia a zvonil na domový zvonček. Z tohto výjazdu spravil absurdnú reportáž o tom, ako sa Rostas vyhýba odpovedať.
Vážená pani Rusnáková, týmto podávam sťažnosť na absolútne neprofesionálny postup RTVS prostredníctvom reportéra Ďurkoviča a zároveň Vás žiadam o stanovisko k uvedeným skutočnostiam.
Zaujíma ma najmä (tri body, vykazujú textovú zhodu, vyššie):
Dokumentáciu z celej tejto komunikácie mám samozrejme k dispozícii a kedykoľvek s ňou môžem podložiť svoje slová.
Vzhľadom na fakt, že ste verejnoprávne médium postavené na financiách koncesionárov konštatujem, že uvedené postupy sú v príkrom etickom a profesionálnom rozpore, ktorý verejnosť určite neakceptuje.
Vďaka za Vašu skorú odpoveď, budem rád ak môj mail adresujete aj pánovi Jaroslavovi Rezníkovi, riaditeľovi RTVS ako aj Vahranovi Chuguryanovi, riaditeľovi spravodajstva a publicistiky, Igorovi Gallovi, predsedovi Rady RTVS. Obraciam sa tiež na Radu pre Rozhlas a retransmisiu.“
…
Podotýkam len, že RTVS je pre jej používateľov a povinných koncesionárov a teda spoluvlastníkov, aj v časti má dať dal, lebo ide o platenú ale neobjednanú verejnú službu, pred verejnosťou a vplyvmi „zhora“ ale nedobytne chránenú a zabarikádovanú; kontakty na vedenie a jej zložky nedohľadáte, a je dosť dobre možné, že odpovede sa nedočká ani pisateľ listu, občan a koncesionár Tibor E. Rostas a bude ako mnohé podnety iných, aj jeho sťažnosť  odignorovaná…
A k jeho stíhaniu dodávam: Dva znalecké posudky sú politickou objednávkou, ktorá nemá s nezávislosťou znaleckého dokazovania nič spoločné: Politická objednávka znie: Usvedčiť Rostasa s antisemitizmu. RTVS a jej redaktor Ladislav Ďurkovič proaktívne spolupracujú…
Ale to pripomína 50-te roky prtedošlého storočia a obdobie normalizácie po obrodnom demokratizačnom procese 60-tych rokov a Pražskej Jari a “nežnej” takzvanej demokratickej revolúcii Veľkého Novembra 1989. Dnes žijeme obdobie liberálnej post demokracie…
Do akých “svetlejších rán” sa prebudíme zajtra a pozajtra?
Takzvaná vraj úspešne zvládnutá „letná kríza“ dnes znova vnútorne „stabilizovanej“ RTVS, zažehnaná nebola. Predbieha vo viacerých vrstvách, nad ktorými sa vznáša spôsob jej financovania a nakladania s prostriedkami a pokračujúci deficit reálnej verejnoprávnosti. A to už nie je generačný ani post generačný problém.
Takže: Milí naši diváci a diváčky, dnes by sme vám chceli povedať, čo si máte myslieť…
Ako blízo alebo ďaleko má RTVS a jej redaktori k objektivite, pravde, nestraníckosti a pravde?
Pekne pozdravujem. 
Juraj Režo alias notorickyobcan

http://www.blogovisko.sk/mimoriadny-blog-bez-autorskych-komentarov-a-nazorov.html