O vyšších a okultno-sakrálnych prioritách riadenia GP na Slovensku. Košice. SMER, Raši, Schuster a hlavná otázka Harabinovho prezidentstva.

Jób, 38:11
„A riekol som: Potiaľto prídeš a nie ďalej, a tu položia hať proti pýche tvojich vĺn!“

Žalm, 104:9
„Položil si hranice, aby neprekročili, aby sa nevrátili pokryť zem.“
„Prví budú poslední a poslední budú prví…“
„Et in Arcadia ego…“

Úvod

Keď som sa 9. mája minulého roku neskoro dostavil na slávnostnú 10. jubilejnú konferenciu „Zem a Vek“, trochu ma zaskočilo, keď mňa, opozdilca a ešte nedávno autora-prispievateľa časopisu, ktorý zradil korporátnu etiku tým, že si dovolil poukázať aj na vyšší riadiaci aspekt „návštevy“ NAKA u T. E. Rostasa a ktorému vďaka tomu v časopise vyslovili tichý bojkot, nuž teda – prekvapilo ma pohotové a nadmieru slušné uvítanie hostesky. Nielenže ma mala poznačeného v zozname VIP hostí, ale ešte ma aj previedla cez celú sálu a posadila do druhej rady, hneď za chrbty pp. Harabina a Tkáča. Chvíľu som tou svojou konšpirologickou bedňou premýšľal, čo môže symbolizovať, resp. naznačovať podobné „gesto“, či si akože mám po svojich publikáciách, neveľmi zapadajúcich do oficiálnej ideovej doktríny „ZaV“ (odporúčam interpretovať predmetnú publikáciu v kontexte s nasledovnými článkami – „Neštruktúrne faktory riadenia Vatikánu na Slovensku…“, „Vatikán v pozadí Kotlebovho mocenského nástupu“, „Kroniky slovenského Majdanu I., II.“, „Ako manipulujú patrioti na Slovensku. Polemika s A. Hrnkom“, publikovanými na nwoo.org – pozn.), takpovediac, „hledět svýho“. No chápete, posadia Vás za ľudí, ktorých kritizujete. Nuž, ono z jednej strany to síce môže vyzerať výhražne a odstrašujúco, akože – „vidíš, kto je tu pred Tebou, trúfaš si?“; na strane druhej však to môže znamenať „vysoko sižu, daleko gljažu“, je to len vec pohľadu. Momentálne som zbavený voči p. Harabinovi posledných „kreditov dôvery“, v „Zem a Vek“ nepracujem bezmála rok, a navyše, ako vidím, pán Tkáč mi rád kradne moje originálne myšlienky a závery (napr. ohľadne Arkádie), publikované na webe v oblasti „Novej Chronológie“ ako plod mojich viacročných intenzívnych úsilí na poli systematizácie dejín, pričom ich zasadzuje do svojho pomýleného časopriestoru a svetonázoru, ktorý oveľa viac zodpovedá riadiacim prioritám jeho „kontinentálnych“ pánov, resp. ich klanovo-oligarchickej slovenskej periférie, než strohej vedeckej pravde.

Preto, hoci som, ako bolo povedané, „sedel za nimi“, mohol som obrazne „nazrieť“ a „poodhaliť“ ich pozadie, zatiaľ čo oni sú a boli plne vo vleku politického mystéria, predvádzaného menom GP vtedy na pódiu a momentálne v slovenskej politike. A keďže sa všetci moji „kolegovia“ po skončení oficiálneho programu tvárili, že ma nepoznajú, ja si teda tiež vyhradzujem právo k lakonickému zhrnutiu podstaty toho, čo bolo, z môjho pohľadu, skutočným ideovým odkazom nielen vtedajšieho „mystéria“, ale aj vektoru cieľov kontinentálnej frakcie GP, zosobnenej v prezidentskom kandidátovi Harabinovi, ľudáctve a novovzniknutej strane Národná koalícia (tento obrázoček je veľmi zaujímavý – https://www.facebook.com/matovicovcirkus/photos/a.109352726074747/794459517564061/?type=3&theater – pozn.). Slovom, všetkých, ktorým Tibor, „Hlavné Správy“, „Slobodný Vysielač“, cirkevníci (Ziolkovský o tom, koho majú voliť katolíci – pozn.), a rôzni protikomunisticky, kryptoľudácky orientovaní intelektuáli robia užitočné PR a vytvárajú režim najväčších výhod. Nehovoriac už o všeobecnej koordináci zo strany SIS – predĺženej ruky Vatikánu. Tento proces prebieha v zúrivom súboji, častokrát na II. a III. priorite a na úrovni druhej významovej rady, a na úkor ľavicovo orientovanej, skutočne modernej metodologickej alternatívy v podobe hnutia KSB („HS“ znovu vylúčili Pjakina z news-linu, zato tam ale dávajú pravidelné stenogramy pápežských posolstiev, tlačoviek Ziolkovského a KBS – pozn.)). Náš dosah k vedomiu ľudí komplikuje neustála otvorená mainstreamová a podprahová „patriotická“ propaganda. Asi viete, čo myslím. Posledné dve totiž majú spoločnú kruciálnu črtu – sú zúrivo protisocialistické. A to preto, lebo majú mŕtvolný strach pred koncom davo-elitarizmu. Keby ste videli tie pravidelné výcucy správ, čo mi e-mailom posiela V. Jablonický zo Spoločnosti slovenskej inteligencie, to Vám je priam obrovský buket informácií, kde popri mnohých kvalitných publikáciách je však hlavný infoprúd zamorený nekončiacim nárekom o tom:

- aký je hrozný a totalitárny komunizmus, resp. socík, proste Tisov „boj s boľševikom do posledného Slováka“

- aký bol Tiso vlastne geroj a mučeník, nepochopený, nespravodlivo odsúdený a opľúvaný komunistami a „liberálmi“, ako za nič nemohol a pod.

- aké bolo hrozné Československo – dosť nevyberane útočia na československú tradíciu a bagatelizujú skutočnosť, že sa o rozdelení federácie nekonalo referendum .

Psycho-historická mystifikácia, marginalizácia a politická kaleidoskopizácia v plnej nahote. Ideoví ľadoborci pre Kotlebovcov a nové pravicové „nesystémové“ strany, projekt „Národnej koalície“ ako „guláš dobrodincov“, rôzne ideologické kruhy spriaznené s pravicou deväťdesiatych, pre ktorých zrejme robí aj „patriotický“ tandem Rostasa – Harabina. Pri hodnotení posledného odporúčam vychádzať z axiómy

„He is a politician. It is his job to make you like him…“     M. Crichton, „Vychádzajúce slnko“

Now, our most urgent „job“ as of conscious citizens is not to like politicians, but to UNDERSTAND their doings and to differentiate between politicians and statesmen.

Hoci mi je to ľúto, musím s ohľadom na okolnosti (konkrétne prehnane sebavedomý novoročný príhovor p. Harabina) a nebezepčnú vnútropolitickú situáciu na Slovensku vyrieknuť varovanie – horeuvedené štruktúry, snáď až na výnimku „ZaV“ (čo je skutočne po mnohých stránkach skvelé periodikum) sú v mnohom príživníci „informačnej revolúcie“, ktorí, adoptujúc rétoriku „alternatívy“, vedú spoločnosť k sociálnemu výbuchu tým, že vytrvalo opľúvajú systém a SMER, ale ignorujú pritom otázku komplexnosti riadenia a skutočnosť, že politika = umenie MOŽNÉHO. Javí sa mi to z ich strany minimálne ako účelové burcovanie deštruktívnej spoločenskej hystérie (v dokonalom tandemovom súlade s psycho-agresívnou líniou mainstreamu, otvorene pracujúcich na vyvolanie Majdanu – pozn.), a maximálne ako vedomé alebo podvedomé zapojenie do plazivého vnútroštátneho prevratu. Prinajlepšom – ako názorný príklad platnosti pravidla, že „každý mierou svojho chápania pracuje pre seba, a mierou svojho NE-chápania pre toho, kto chápe viac“. Musíme rozumieť a poznať našu krajinu (schválne nepíšem – „tento štát“; pozn.), jej minulosť i súčasný stav, a hlavne spôsob, akým je riadená.

A Tibor, už prosím Ťa prestaň s tým samobičovaním ohľadne NAKA-tastrofy, ako si to strelil v jednom úvodníku. Vieš, ja som mal voči Tebe a „ZaV“ už dlhšie svoje podozrenia, ale to, čo u mňa prevážilo pri otázke „Byť verný „korporátnej solidarite“, alebo napísať pravdu?“ – bolo to, že si rozposlal po spomínanej razii NAKA reťazový mail s výzvou solidarizovať sa s Tebou.

Po prvé, Ty a ja dobre vieme, že existovalo tisíc možností, ako bezkonfliktne a konštruktívne popularizovať myšlienky štúrovských dejateľov – BEZ TOHO, aby sme ranili city tých, ktorým je večne každý dlžný, ale ktorí vždy všetkým odpúšťajú. Veď z kompozície článku razí zjavná apriorná antagonizácia, je v tom zreteľný konfliktogénny potenciál. Už pri publikácii si nemohol nevedieť, že je to mína so spomaleným účinkom, že pri súčasnom nastavení médií aj „elitárskej etiky“ je niečo také koledovanie si. Ale Ty zrejme veľmi potrebuješ imidž martýra. Keď hovoríš A, hovor aj B. Tuším Ti viac išlo práve o vyvolanie toho konfliktu, než o popularizáciu štúrovcov… A keď už hovoríme o tom B, tu ho máš. Si totiž hlboko na omyle, ak si snáď myslíš (a propaguješ – pozn.), že NAKA u Teba zasiahla kvôli tomuto článku. Ešte raz – ten akože „extrémistický“ článok bol zámienkou, nie však dôvodom razie NAKA v „ZaV“. Dôvod je zatiaľ rovnako hmlistý, ako je hmlistá perspektíva „patriotického take-over“ moci na Slovensku.

Ja sa však posnažím osvetliť niektoré atribúty tejto na pohľad hmlistej perspektívy, a to na príklade jedného ilustratívneho momentu z Vášho jubilea, ktorého smerodajný symbolický význam zostal nepovšimnutý v ten pamätný deň. V deň, kedy slávim Veľké Víťazstvo mojich predkov vo vojne o právo na samotný život ruského a slovenského národa. Neviem, kto bol „master-mind“-om organizácie programových vystúpení, ale v princípe tam zo strany globalistických pánov našej „alternatívy“ zaznelo psycho-egregoriálne a matričné posolstvo smerom k slovenskému národu. To posolstvo však bolo úplne iné, než posolstvo ŽIVOTA a VÍŤAZSTVA, ktorým oplýva energetika 9. Mája. Toto „matričné“ posolstvo od kolektívnych kurátorov Harabina, „alternatívy“ a ľudáckej 6.kolóny – kontinentálov, zaznelo z úst speváka, ktorý prítomným počas jednej z hudobných „vsuviek“ medzi prevažne oficióznym programom zahral akúsi starú provensálsku pieseň. Pieseň Katarov… Z jeho vlastných slov, pieseň bola o láske ku tamojšiemu kraju (a možno k Žene? – pozn.), a o žiali nad osudom jeho obyvateľov, na ktorých prišla HROZNÁ, genocidálna POHROMA. V kontexte psycho-egregoriálneho a matričného programovania kolektívnej psychodynamiky zúčastnených aj obšírneho „patriotického“ fanklubu však zaznenie tejto piesne nielen ohlasovalo ÚDEL TÝCH, KTORÝM JE ADRESOVANÁ, ale aj ukazovalo, že „blahými zámermi je vydlaždená cesta do pekla“. Mrazivý pocit, ktorý ma premkol pri počúvaní tejto piesne a jej vyhodnotení z pozícií druhej významovej rady, som minulý rok zažil už len raz – pri medializácii správ o nájdení zohavenej (s odseknutou hlavou) mŕtvoly Slovenky vo vodách Neziderského jazera. V obidvoch prípadoch ide o zjavný podpis GP. Posolstvo akejsi hroznej, neľútostnej smrti. Neziderské jazero sa totiž pravdepodobne na stranách Biblie dochovalo ako Jazer, zatiaľ čo Katari, ktorých smutná pieseň sa tiahla útrobami konferenčnej sály, boli v XVI-XVII stor. (vôbec nie v XIII. – viď nižšie) brutálne vyhubení novonastupujúcou „RE-katolizačnou“ Západnou Európou pod bedlivým dozorom Vatikánu, (viď „Neštruktúrne faktory riadenia Vatikánu na Slovensku…“). To práve o týchto guerres de réligionrozprával, v skutočnosti, slávny románový D’Artagnan kardinálovi Richelieovi, keď sa ho ten spýtal na jeho otca, ktorý v nich bojoval na strane neskorších víťazov.

Ok, však a čo, poviete si? Prečo by taká pieseň aj nemohla odznieť? Veď je to pieseň slobodymilovného národa, ktorý sa vzoprel tvorcom „vtedajšieho“ i „terajšieho“ systému, či ako? V tom to aj „vězí“, že Katari síce bojovali, ale boli vyhubení. Ale hlavná pointa, akési egregoriálne prepojenie tohto hudobného mystéria na súčasnosť spočíva v tom, že našu krajinu spája s Katarmi veľmi veľa. Napríklad, výskumníci „Svätého grálu“ spájajú Katarov, ako aj „templárov“, s velebením tradície mýtickej pravlasti, akéhosi „najstráženejšieho tajomstva“ všemožných Sionských Priorstiev a iných tajuplných organizácií – „strateného Raja“ – Arkádie. Ako asi mnohí tušíte, jej súčasný kartografický analóg v gréckom Peloponnese ani zďaleka nezodpovedá romantickým a nadšeným opisom tejto krajiny v dielach „antických“ autorov a novovekých mystikov.

V skutočnosti túto „bájnu“ krajinu môžeme identifikovať veľmi jednoducho, totiž ARCADIA = AR + DACIA. Dákmi (aj Daci, Dag, Davi, Dani)volali mnohí starí kartografi a historici obyvateľov „horného Uhorska“, dtto Quadi v tradícii rímskej. Historická Dacia/Arkádia skutočne bola divokou, jedinečnou krajinou pastierov a lovcov, ktorí žili podľa kultu Matky-Prírody, v harmónii s okolím a boli po-chalupkovsky. Pojem „Arkádia“ sa stal v západnej historiografii a kultúrnom priemysle synonymom „strateného Raja“.

Dodatočné potvrdenie pre nás „prorockého“ charakteru predmetnej piesne o Kataroch je dané skutočnosťou, že Katari, nazývaní po-francúzsky aj OGRES, BOUGRES, ale aj Bulhari, boli podľa „Novej Chronológie“ potomkami a kolonistami Veľkého (t.j. „Mongolského“ alias „maďarského“) dobytia Európy. Katari, alebo Albigójci (doslova „Bieli ľudia“ – pozn.) vyznávali zrejme predreformačné pravoslávne kresťanstvo a boli z veľkej miery turko-slovanského pôvodu. Tak ako aj Uhri, francúzsky (H)o(n)gres, čo je etymologicky identitcké pojmu OGRES = HONGRES („h“ a „n“ sú neznelé spoluhlásky a v starých textoch sa vynechávali – pozn.). Na doplnenie postačí, ak si porovnáte symboly katarského kríža s krížom slovenským. Všetky sú geometricky jedno a to isté, a predstavujú „koptský“, resp. egyptský kríž. Ktorý my poznáme ako uhorský. Preložené do matematického jazyka (chvála rodičom! – pozn.), ak uhorský kríž = egyptský kríž, potom Uhorsko = Egypt. Na tento egyptský aspekt predmetnej štúdie budeme nadväzovať v jej pokračovaní.Ohľadne Katarov-OGROV – Uhrov môžete zhliadnuť našu štúdiu – „Maďari či Mongoli?..Časť I-II.“ na nwoo.org alebo pozrieť film z „novochronologického“ cyklu „História: veda či výmysel?“, č. 22 – „Soldaty Imperii“ (https://www.youtube.com/watch?v=mLhNjVVoHZw).

Každopádne, neviem ako Vy, ale ja nechcem skončiť ako Katari, ktorí síce milovali svoju Vlasť, ale nedokázali zabrániť jej skaze. Nechcem „blahými zámermi dlaždiť cestu do Pekla“. Pretože práve tam nás vedú „patrioti“ na čele s ich vlajkovou loďou „Hlavné Správy“, ktoré 26. Januára, uverejnili článok s veľmi vypovedajúcim názvom – „Najväčší pápeži v dejinách: Inocent III, bojovník proti herézam“. Inocent III, to je ten, za pontifikátu a s pričinením ktorého bol podľa tradičnej histórie dobytý a vyplienený byzantský Konštatínopol, údajne „omylom“ v priebehu IV. križiackej výpravy, no najmä a predovšetkým to bol on, ktorý vyhlásil križiacku výpravu proti albigénskym kacírom, t.j. Katarom na juhu Francúzska. Chápete, podľa „Hlavných správ“ teda je tento kat a masový vrah, vrah Katarov – OGROV/UHROV, panujúcich dovtedy v Západnej Európe, jeden z najväčších pápežov v dejinách. Otvorenejšie to ani nemohli povedať, zrejme už kurátori „HS“ počítajú s bezpodmienečným víťazstvom Harabina a s tým, že bežný slovenský občan sa nad takouto dômyselne zakamuflovanou hrozbou pre našu štátnosť nepozastaví. Na okultno-symbolickej úrovni je to však nanajvýš výpovedné v zmysle vyvodenia záveru o kurátoroch tak Harabina, ako aj „Hlavných správ“. Je to signál, ktorým testujú „občiansko-politickú zrelosť“ slovenského „patriotického“ fanklubu na predmet politicko-občianskej zrelosti. Priam fantastické prerieknutie. Asi boli presvedčení, že si to nevšimneme. Ešte sa aj poistili tým, že samotný článok je na inom, „spriatelenom“ náboženskom portáli, ničmenej je dôležitý samotný nadpis a link na pridružený portál v hlavnom news-line „HS“. Zdroj – https://www.svetlosveta.sk/slider/najvacsi-papezi-v-dejinach-inocent-iii-bojovnik-proti-herezam/

Ergo, naša láska k Vlasti, naše vlastenectvo musí byť aktívne, adekvátne a politicky gramotné, moderné a ideologicky konkurencieschopné – ak teda chceme zachrániť slovenskú štátnosť a získať letenku do budúcnosti. A to znamená – vyvarovať sa „pseudovlastenectva“ patriotov (dokonalým stelesnením ich stádovitého lídra je R. Švec, ktorý sám bez poradcov nie je schopný viesť ideologický boj – pozn.), pretože nasledovanie kurzu horemenovaných štruktúr reálne ohrozuje zdrojovú stabilitu slovenskej štátnosti. Za podpory a pri nevedomosti, resp. ideologickej zmanipulovanosti a falošnosti nastavených „vzorov“ pre tých, ktorí sa sebaprezentujú ako rusofili a „patrioti“, z Harabina vytvárajú modlu, ale do úmoru kritizujú a hejtujú Fica, Blahu, SMER, vynútenú pro-EU a pro-NATO politiku vlády, nenávidia socializmus a vypisujú „Aj tak budem voliť Kotlebu!“. Guláš v hlave riadny.

„Hlavné správy“ zohrávajú v tomto procese mimoriadne podlú úlohu. Ich diskusie mi začínajú pripomínať zlaté časy niekdajšieho SME-čka, nechápem, ako to môže seriózny šéfredaktor tolerovať. To je neustála psychopatia ohľadne boľševikov, vraha Stalina, genocídneho komunizmu, gulagoch so stámiliónmi obetí, úplne choré, všetko zle. Nebudem opisovať moju osobnú skúsenosť s nimi (…), ale už čo i len vypočítať a katalogizovať všetky články, v ktorých podlo útočia na dedičný, kolektívny slovenský egregor svojou fanatickou ľudáckou a protisocialistickou indoktrináciou, je nad moje reálne sily. Čo stojí už len to, že podlo útočia na tradíciu SNP, otvorene podporujú Kotlebu, provokujú slovensko-maďarské napätie, robia tu z RKC a Tisa mučeníka a zo socíku – kedy sme po prvýkrát v dejinách vlastným úsilím vybudovali modernú, väčšinovo ne-davo-elitárnu spoločnosť s právami druhej generácie, s takými nádhernými filmami a svetlou kultúrou človečenstva – maľujú obraz tej najtvrdšej „totality“? Koho menom vlastne „HS“ hovoria – menom slovenských vlastencov alebo Vatikánu, resp. kontinentálnych romano-germánskych elít? Prefíkaní sú jak jezuiti, len čo je pravda. Aj tie gramatické chyby tam nechávajú schválne, akože kukajte, akí sme demokratickí, nezávislí a neziskoví, nemáme ani len jazykového korektora.

Rozoberiem na pohľad banálny, ale veľmi symptomatický a ilustratívny príklad, ako adoptujúc „pseudovlastenecký postoj“ HS indoktrinuje svojich čitateľov vo svojej podstate podstate zmanipulovanou ideovo-historickou dogmatikou. Konkrétne článok „HS“ – „Spolkový úrad ochrany ústavy dostáva črty Honeckerovej Stasi“ – oni výrazy ako Stasi, ŠtB, KGB používajú ako mantru, ako „synonymum absolútneho zla“, ale nehovoria pritom, že súbežne s tým v NSR existovala BND, ktorú, ako je známe, po vojne vytvorili Anglosasi a do čela postavili niekdajšieho vysokého šéfa „Abwehru“ na Východnej Fronte – Reinharda Gehlena. Ale tieto fakty nie sú pre „HS“ relevantné. Márne by ste čakali, že napíšu kroniku západných korporácií a ich zapojenia do hitlerovského vojenského úsilia. Darmo by ste tam hľadali informácie o tom, ako sa na 10 tis. bývalých nacistických úradníkov strednej úrovne inkorporovalo do správy povojnového Západného Nemecka. A už vonkoncom tam nič nenájdete o tom, ako Vatikán pomáhal nacistom v záverečnej fáze vojny s útekom do Južnej Ameriky a na Blízky Východ. Nie, to je všetko tabu, „nepriateľ“ je dopredu vytýčený – treba do úmoru opakovať Totalita – ŠtB – komunisti -okupácia – Stasi – totalita – komunisti – KGB, bez vysvetľovania/poznania reálnych historických súvislostí hádzať do jedného vreca socialistov, komunistov, boľševikov a internacionál-revolucionárov/trockistov a paušálne opakovať fetišistickú mantru „totalita“. Ak chcú byť „HS“ objektívne, nech informujú, kto bol skutočnými protivníkmi špičkovej svetovej východonemeckej rozviedky, v radoch ktorej slúžil bezpočet vo svojom vlastenectve a novej, človečenskej nemeckej identite úprimne presvedčených ľudí? Koľko sa ich len zastrelilo, keď sa rúcal systém… Títo statoční Nemci už vtedy vedeli, že v skutočnosti prišli k moci v ich krajine tí, z popudu ktorých dnes v Pobaltí a na Ukrajine héroizujú náckov, zatiaľ čo Sueddeutsche Zeitung publikuje nactiutŕhačský a podlý článok pri príležitosti výročia prelomenia blokády Leningradu. To naši „tajní“ sa radšej dali na podnikanie a stali sa lokajmi buržujov, čo už im hovorí slovo česť, všakže? Ešte tu budú moralizovať na „HS“ a pľuvať na Stasi, paráda.

Pán Vanád s tým jeho posledným článkom o Blahovi je len čerešnička na torte. Úprimne, pán Vanád, a  ste Vy vôbec adekvátny, keď nazývate Blahu a s ním súcitiacich ľudí „komunistickými extrémistami“, Marxa a iných veľkých ideológov ľavicového hnutia „monštrami, s ktorými sa nik slušný a „národne cítiaci“ nebude zapodievať“ či ako ste to povedali?? Obzvlášť, keď zrejme tie správne vzory sú pre Vás „obeť justičnej vraždy“ a „mučeník“ Tiso, ako hovoríte hneď na začiatku. Isteže, máme svoje skúsenosti s marxizmom-mraksizmom, a nezabúdajme tiež, že Marx a Engels boli silní ruso- a slovanofóbovia, zrejme ako väčšina ich súčasníkov, konieckoncov západný egregor Slav = Slave/Sklave nepustí. Napriek tomu zostáva Marx jedným z najväčších politických teoretikov v dejinách, a každý človek, čo sa chce seriózne venovať výskumu spoločenských procesov, by sa mal snažiť pochopiť jeho dielo, navyše na elitných západných vysokoškolských ustanovizniach ho inteznívne študujú. To len Vy, pán Vanád, si tu dovoľujete takéto invektívy, lebo ste zrejme múdrejší, skúsenejší než Vami opľúvané osobnosti, o publikačnej činnosti nehovoriac. V podstate je váš článok rovnakou invektívou proti slovenskému národnému egregoru (nespúšťajte, pán Vanád, zo zretele, že viac než polovica ľudí si myslí, že za socíku bolo lepšie – pozn.), ako tie nekonečné neadekvátne „názory“ istého pána s neslovenským menom, ktorý je hlavným komentátorom Tlačovej agentúry SR. Už majú svojich Schutzov a Soltézsov všade rozlezených, Kriste. Demeš, Rybníček, Maďarič a Miko zapracovali. Spravodajstvo a rozhlas RTVS číra katastrofa, hoci Rezník je človek znalý vyšších priorít riadenia a skutočným vlastencom, má to ťažké. Ale inak sa tu všetci idú po…ť kvôli komunistom, „totalite“, 1968 a 1989, každoročne organizujú tie svoje sebabičujúce otrocké saturnálie vo forme rôznych „pripomienkových“ a „jubilejných“ maratónov a podobne. Hovorí sa tomu aj posadnutosť alebo sociopatia. Úbohí margináli. Otvorene odkazujem všetkým na čele s Asociáciou mainstreamových médií – choďte si liečiť Vaše nekonečné fóbie, komplexy, nekontrolovanú agresiu, aroganciu a nenávisť Vašich redaktorov na psychiatriu, lebo to, čo robíte, je aktívny boj proti sebavedomiu národa, psycho-historická agresia proti nášmu vedomiu vo svojej podlej a plnej nahote. Nechajte komunistov na pokoji, lebo sa im ani zďaleka nevyrovnáte, sraľovia. Nehovoriac o p. Sokolovi z „Národnej koalície“, ktorý by asi najradšej „šicke komunisti odkrágľovau“, ako hovoria niektorí Košičania pod parou. Práve o Košiciach si niečo povieme v nasledujúcej časti.