SMER. Kým Fico mlčí…
„A chytráčili oni, a chytráčil Boh. A Boh je najväčší z chytrákov…“

V poslednej dobe len slepý nevidí, že v SMER-e to vrie. Prvopočiatočným impulzom k urýchleniu vnútrostraníckych „vyjednávačiek“ sa stala Ficova abdikácia z premiérskeho postu v prvej polovici marca. Pre mnohých významných a vplyvných (avšak v svojej podstate psychotrockistov s otrockou psychikou – pozn.) členov strany sa však táto jeho abdikácia rovnala výraznému a okamžitému poklesu jeho autority a moci. Po udalostiach posledného mesiaca som sa definitívne presvedčil, že títo škodcovia uprostred SMER-u (márne Pellegrini zahovára, že v strane je všetko ok – pozn.) sa nezastavia pred ničím, a svojou tupou a neadekvátnou politikou vystavujú Slovensko obrovskému nebezpečenstvu. Neadekvátnou preto, lebo títo SMER-áci pília konár, na ktorom sedia, a nechápu, že globálna moc a eurobyrokracia ich potrebuje len dovtedy, dokedy existuje Slovensko, ktoré oni ničia.  Zatiaľ čo Fico robí všetko pre to, aby ho zachránil.

Podstatu vnútrostraníckeho vývoja v SMER-e, ktorý sme vo veľmi všeobecných črtách zhrnuli tu – „Kroniky slovenského Majdanu: kliatba „patriotov“, č. II.“, treba vnímať – nezávisle od klanovo-elitárnej prináležitosti toho-ktorého smeráckeho psychotrockistu – predovšetkým v kontexte širšieho zápasu o slovenskú suverenitu, tzv. Majdanu, odštartovaného „kauzou Kuciak“. Ficovou abdikáciou sa skončila jeho horúca fáza (koniec februára – polovica marca), ktorá bola prevažne v réžii otvorených podpindosníkov a neokonov. Jazýčkom na váhach bol Bugár. Fico odišiel, ale stiahol so sebou aj tých dvoch fašistov Šebeja a Žitňanskú. S Ficovým odchodom významne poklesla miera našej suverenity navonok a neokoni oslávili toto malé víťazstvo tým, že si podosádzali potrebných ľudí na vysoké miesta, zatiaľ čo naše „slovenské“ rádiá vyhlásili, že nemienia viac dodržovať zákonom stanovenú normu pre podiel slovenskej hudobnej tvorby vo vysielaní (Express a i.). Rôzne zradné živly v SMERE na to zareagovali tak, že dali do popredia ľudí typu Raši. T.j. namiesto napomáhania efektívnemu fungovaniu tandemu Fico-Pellegrini a realizácie potenciálu vnútornej ideovej a kádrovej obmeny – čo sme vytýčili my aj Fico ako nevyhnutnú podmienku prežitia strany a Slovenska – sa v riadení straníckych procesov dostali do popredia rôzni nominanti klanovo-oligarchickej periférie typu Glváč, a začali stranu významne nahlodávať. Tento sprvoti „Brownow pohyb“ smeráckeho krídla, ktoré pre ilustratívnosť nazveme „bahnom“, sa mimoriadne zintenzívnil za uplynulé dva mesiace, pričom vyústil až do nedobrovoľnej „kandidatúry“ Fica na Ústavný súd.

Najdôležitejším spúšťačom, referenčným bodomv nasledovnom chronologickom výpočte faulov a podrazov posledného mesiaca je, bezpochyby, Ficov prejav na sneme SMER-u v Trenčíne. Vynikajúci, ako každý podobného druhu za uplynulé roky. Fico využil svoje uvoľnenie od premiérskych povinností na detailné preskúmanie straníckych štruktúr, a v svojej reči povedal všetko, čo treba, a dokonca aj viac. Prakticky ozvučil celé spektrum otázok, ktoré boli načrtnuté v „Kroniky Majdanu: kliatba patriotov. Č. II“.

Ficov prejav na sneme SMER-u

Jasne povedal, že udalosti po vražde Kuciaka a Kušnírovej boli pokusom o štátny prevrat, realizovaný za účasti tretieho sektoru a NGO, platených zo zahraničia. Konštatoval, že celá „talianska stopa“ je falošná. A taktiež poukázal na účasť Generálnej Prokuratúry v štátnom prevrate, pre ktorý smrť Kuciaka poslúžila rozbuškou, a to slovami o rozčarovaní a počudovaní, ktoré v ňom vyvolal oficiálny postup GP v kontexte prokurátora Špirku. Veruže som nebol ani veľmi prekvapený, keď sa prevalilo, že Čižnárov podriadený Vanek poznal Zsuzsovú.  Fico nám teda odkazuje, že Majdan ešte zďaleka nie je zažehnaný, len prešiel do „latentného“ módu po skončení „horúcej“ fázy s významným poklesom našej suverenity. Presne to znamenajú jeho slová – „…Ide tu teda o mocenský stret, v ktorom jedna strana zneužila pravidlá, aby uchopila moc v štáte, a média pri tom zohrali kľúčovú úlohu“.

V predchádzajúcich prejavoch podobného druhu Fico konštatoval, že napriek všetkým pre a proti by sme si mohli ako spoločnosť viac vážiť skutočnosť, že žijeme v MIERI, že funguje dôležitá socio-ekonomická infraštruktúra, že ekonomike sa darí. Tentokrát symbolicky povedal, že hoci môžeme byť vlastne – s uvážením reálneho stavu a postavenia Slovenska a predovšetkým jeho riadiacich štruktúr – vcelku spokojní s tým, ako sa krajine darí, v krajine a v myšlienkach panuje veľmi nebezpečná atmosféra. Že táto atmosféra je vytvorená z veľkej časti médiami a vinou ich totálnej informačnej vojny proti SMER-u a Ficovi, ako aj všetkým alternatívnym neliberálnym hnutiam vo veobecnosti. Naznačil, že práve tento INFORMAČNÝ aspekt politiky a riadenia bude rozhodujúci v najbližších parlamentných voľbách, že pôjde, takpovediac, o záchranu demokracie, keďže jediným programom ich oponentov, vrátane „patriotov“ – je kriminalizácia SMER-u („po-oglašeniu“) a fašizácia spoločnosti („po-umolčaniu“). Upozornil, že na tomto stave má čiastočne vinu aj SMER. Na „prílišnú mäkkosť“ voči novinárom zo strany vysokopostavených SMER-ákov upozorňoval prakticky na všetkých nedávnych snemoch strany. Spôsob, akým sa rozlúčil s Maďaričom, je nadovšetko ilustratívny. Rím zradcom neplatí. Navyše, Fico konkrétne spomenul, že „chceme byť viacej draví“, čo je priama referencia na našu štúdiu, kde som použil to isté vyjadrenie.  To len do kartotéky vyjadrení Fica, ktoré priamo apelujú na terminológiu KSB a našich prác. Niektorí kolegovia totiž boli viackrát nadšení, keď započuli Harabina používať slovíčko z KSB, obzvlášť – podpindosníci. Skutočne škaredé, hanlivé slovo. Takpovediac, zlá voľba. Čistá frajerina a multi-tasking Harabina. Namiesto neho Fico vyberá a v svojej rétorike uplatňuje viaceré smerodajné pojmy z KSB vždy majstrovsky cielene, adresne, v kombinácii a vzájomnej nadväznosti s tradíciami slovenskej histórie a kultúry. Napríklad, jeho citácia Novomeského o „MIERE“ ako o nevyhnutnom základe slovenského národného života (oslavy SNP), alebo avizovanie dôležitosti ašpirácie po „rovnocennom postavení v dialógu o otázkach viery“ v kontexte cyrilometodských sviatkov. Všade vyššie priority riadenia a konkrétne zmysluplné posolstvo. V tandeme s KSB.

Fico teda otvorene avizoval nutnosť aktívneho informačného boja, napríklad v rovine obnovenia práva na odpoveď pre verejných činiteľov. Už len faktom samotnej absencie takejto nanajvýš potrebnej právnej normy dodatočne upozornil na KOMPLEXNOSŤ a ZLOŽITOSŤ informačno-riadiacej práce, ktorej musí čeliť. Však a čo chcete, užívame si všetky práva „člena aliancie demokratických národov“ – odchovávajú nás na treťotriednych potravinách pre vojnu proti Rusku alebo vzájomné jatky (to je v princípe jedno, hlavne aby boli jatky), a masa nevládnych a neziskových treťosektorových inštitúcií s miliónovými ziskami a objektívne-propagandistický mainstream dohliada nad tým, aby sme držali hubu a krok. Smutná realita, ale tak to je.

Je však veľmi pochabé od „patriotov“ a liberálov, keď vinu za tento stav hádžu na Fica, operujúc v rámci pseudomatrice: Smer – mafia – oligarchovia – korupcia – vykrádanie.  Smutná a mnohými „patriotmi“ prehliadaná slovenská skutočnosť je totiž tá, že Fico väčšinu obdobia svojich doterajších mandátov fungoval viac ako „krízový manažér“, než plnoprávny líder suverénnej krajiny. O väčšinu suverenity nás totiž pripravili vlády prechádzajúcich Dzurindovcov. Tých „kovbojov“, ktorých ideoví potomkovia dnes pôsobia v politike a ktorých vtedajší oligarchickí patróni dodnes masívne ovplyvňujú dianie vecí na Slovensku. To si neuvedomujú všetci, ktorí vidiac mnohé nedostatky systému, zvaľujú to na Fica, veď pretože on už je desať rokov premiér, uhm. Vôbec nechápu, že vďaka a predovšetkým SMER-u a osobne Ficovi, Gašparovi a Kaliňákovi sa podarilo vôbec stabilizovať a obnoviť normálnu vertikálu štátnosti – predovšetkým v rámci Ministerstva vnútra a PZ SR. O tom, ako bratislavský biznis a podsvetie v polovici nulových rokov, ešte pred prvou koaličnou Ficovou vládou s „patriotmi“ HZDS a SNS, musel prosiť ruskú mafiu o pacifikáciu Albáncov, ktorých hegemónia ako následok prepojenia na vládne kruhy dzurindovcov doslova terorizovala obyvateľov, už nikto nehovorí ani na to nespomína. Nik z nich nehovorí, že Fico nemohol ovplyvniť okolností a pravidlá, za ktorých musel bojovať za slovenskú štátnosť. Nekontroloval ani nemohol významnejšie ovplyvňovať – médiá, justíciu, euroatlantické smerovanie krajiny, kádre vo vysokom školstve a vo VÚC. Koaličných ministrov, podozrivých z korupcie, síce vyhadzoval, ale sami vidíte, ako dlhá trvá, kým ich odsúdia, aj to na povel „zhora“. To práve Ficove vlády – nech aj nedokonalé – urobili menšiu resuscitáciu systému a umožnili vyviesť ho, po dzurindovskej a predchádzajúcich rabovačkách, na viac-menej udržateľnú trajektúriu socio-ekonomického rozvoja, pričom terajšia úroveň je podľa všetkých štatistík bezprecedentná. Fico reálne dosiahol, že máme jedinečnú šancu ako občianska spoločnosť bojovať o našu budúcnosť,o konkrétnu podobu, ako bude vyzerať naša krajina a naša štátnosť. To vypovedá o kvalite Ficovho riadenia. V predvečer jeho prvej vlády bola Polícia v rozklade, teraz – vďaka Gašparovi a napriek všetkým chybám – dokáže k obrovskému prekvapeniu všetkých vypátrať páchateľov vraždy Kuciaka.  To vypovedá o kvalite riadenia Kaliňáka a Gašpara. Treba urobiť obdobný prielom aj v informačnej oblasti – s využitím všetkých dostupných a hlavne legálnych prostriedkov. Fico nepovedal konkrétne, ako na to, či má SMER vytvárať obdobné informačné platformy ako „patrioti“, ale poukázal na hlavnú zásadu informačného boja – „Bi sa tam, kde stojíš“. To znamená, že informačný boj je záležitosťou nielen každého aktívne činného členu SMER-u, ale aj všetkých „občanov, vyhľadávajúcich demokratickú ľavicovú alternatívu neoliberálnemu systému“. . To práve na to narážal slovami o tom, že je na „…každom z nás, či tomuto tlaku podľahneme, alebo sa vzchopíme (čítaj – ideologicky obrodíme)“. Kto zakazuje ostatným informačne pôsobiť tak, ako Blaha? V prípade, kedy je SMER nahlodávaný štruktúrnou kádrovou eróziou, treba pôsobiť sieťovo, sieťovo-informačnými technológiami tak, aby sa títo „progresivisti“ zo SMER-u informačne znemožnili, a aby sa nimi plánované deštruktívne „revolučné“ kádrové procesy premenili na konštruktívno-evolučné. Ďalšia nápoveda od Fica jeho spolustraníkom, ako postupovať pri riešení problému informačného prielomu, bola obsiahnutá v jeho slovách – „Treba vysvetľovať podstatu proces procesov… Opozícia neponúka koncepčnú víziu rozvoja“. A to znamená, že práve SMER s takouto koncepciou musí prísť. Treba otvoriť všetky informačné toky a uvoľniť kádrové výťahy, ak sa má dosiahnuť cieľ, nevyhnutný pre udržanie zdrojovej stability Slovenska, totiž vyhrať parlamentné voľby.  Fico svoje slová nikdy nehádže do vetra. Tento cieľ bol, je a zostáva ultima ratio, a práve z toho treba vychádzať aj pri hodnotení terajšieho víru udalostí okolo jeho kandidatúry na ÚS.

„Ak niečo nefunguje, treba vymeniť politkov, nie národ“. „Na veľké politické zmeny sú určené demokratické parlamentné voľby.“

Okrem nutnosti zásadného obratu a mobilizácie v informačnej vojne poukázal, veľmi krátko, sťaby britvou orezal, na nevyhnutnosť kádrových a personálnych zmien v straníckych štruktúrach, regionálnu úroveň nevynímajúc. A to všetko preto, aby SMER mohol vyhrať budúce parlamentné voľby (program-minimum) a zostaviť novú vládu (program-maximum), resp. využiť „reálnu príležitosť nadlho zakotviť sociálnu demokraciu v slovenskej politike“.

A čo je ešte dôležité, Fico vyslovil želanie, aby SMER postavil (výsledkom vnútrostraníckej dohody) takého kandidáta na funkciu Prezidenta SR, ktorý by požíval náležitú autoritu a bol by prijímaný vo všetkých svetových metropolách. A bol by lepší ako Kiska…

Také teda bolo Ficove posolstvo smerom k spolustraníkom, že je na čase pre každého, aby sa rozhodol, kam on osobne a s ním aj SMER smeruje? Bolo to fenomenálny čo do novátorstva, revolučnosti a energetiky prejav, ktorý však spustil procesy, plne protikladné jeho pôvodným ohlasovaným zámerom, a skončilo to až pri jeho zrejme vynútenej kandidatúre na ÚS SR. Až mi niekedy príde, že určitá „revolučnosť“ tohto programového prejavu bola vo Ficovom prevedení analógom „rozviedky bojom“, a Fico tým, že obetoval svoje postavenie v strane, súc „dotlačený“ sprisahaneckými spolustraníkmi k odchode na ÚS, vlastne zároveň dosiahol „vysvietenie“ všetkých zradcov a ohlásenie idey, ktorej čas prišiel. A preto, nech by ho trebárs psychotrockisti v strane aj odstavili, ale Fico tentokrát vypustil džina z fľaše. A už len za to mu patrí chvála a vďaka.

Nateraz stačí konštatovať, že terajšia situácia je pre neho osobne zrejme v mnohom „win-win situation“, a sám Fico sa definitívne rozhodne o svojom osude až po skončení prezidentských volieb. Práve tie budú ukážkou nálady a silových pomerov v informačnom poli, a v závislosti na tom prijme rozhodnutie o svojom osude. Práve informačné pole je kruciálnym bojiskom o našu budúcnosť. Pri takomto spätnom vyhodnotení podstaty jeho prejavu a obzvlášť šialenej špirály udalostí, ktoré jej nasledovali, sa nedá nepovšimnúť si, že tá „špirála“ bola preto taká šialená, lebo Ficov prejav bol pre mnohých sprisahaneckých členov SMER-u nečakanou a omráčujúcou studenou sprchou. Na doteraz dostupnom videozázname z predmetného snemu strany je po celú dobu v zábere s Ficom aj Rašiho tvár, a žiadne takéto „drobnosti“ sa v médiách nedejú len tak. A to znamená, ža dotyčný kameraman dostal konkrétne zadanie, aby spolu s Ficom točil aj Rašiho.

Odvážime sa vysloviť domnienku, že cestu k tomuto revolučnému prejavu vydlaždil pracovný „výlet“ Fica a Blahu na Kubu, kde zrejme dostali od globálnej moci carte-blanche na informačnú obrodu a artikulovanie novej ideologickej terminológie, ako aj sebarealizáciu na úrovni II. a III. priorít riadenia. Ako vynikajúco funguje takéto tandémové riadenia, vidno na konštelácii Blaha (ideológia) – Fico (kádre) – Kaliňák (štruktúry).

GP si uvedomuje, že Fico je tvrdý oriešok, dokonale demonštroval svoje štátnické schopnosti – a Slovensko SVOJU ZRELOSŤ! – keď sme ukázali, ako dokážeme ukočírovať Majdan. Fico je schopný káder a GP pri obmedzenosti svojich vlastných možností a s uvážením dôležitosti Slovenska preň si nemôže dovoliť totálne ho odpísať, lebo jeho protivníci pri ich neadekvátnosti sú schopní bezpečne tu privodiť sociálno-politickú katastrofu. Preto slovenský Majdan po „horúcej fáze“ prešiel do „latentného“ módu. Z toho istého dôvodu nechal GP Ficovi voľnú ruku na ohlásenie novej INFORMAčNEJ A KÁDROVEJ politiky. Lebo pri tej predošlej je nemožné udržateľné riadenie Ficom procesov v SMER-e a jeho úspech v očiach voličov. GP ho nebude brzdiť, ale ani podporovať. Každý, kto pochybujete, si položte otázku, ako je možné, že doteraz nevypli Blahov facebook. Táto carte-blanche sa teda vzťahuje na ideológiu a terminológiu, pričom Blahov fenomén ukazuje, že práve to je cestou k úspechu sociálnej demokracie, k jej „dlhdobému ukotveniu v slovenskej politike“. Zároveň sa zo skutočnosti, že tento ideologický boj zatiaľ kočíruje Blaha, dá dedukovať, že Fico stále počíta s možnosťou svojho zotrvania na čele strany, volebným líderstvom a potenciálnou budúcou angažovanosťou v mocenských štruktúrach. Už nám beztak viackrát dal neomylne na vedomie, že študuje KSB a reaguje na nás, ale jednoducho ak chce byť na čele nejakej budúcej vlády v takom zlomovom období, nemôže si dovoliť ísť do slovných prestreliek s liberoidmi, chápete. Ohlasovanie informačno-riadiacich posolstiev „po-umolčaniu“, t.j. na úrovni „druhej významovej rady“, mu beztak dobre ide, parádny príklad je Glváč, odnášajúci Ficovu prihlášku na ÚS. Fico, mlčiaci v ústraní, je pre týchto paranoidných a nenávidiacich ho na biologickej úrovni liberoidov ešte hrôzostrašnejší, než rozprávajúci Blaha. A čím dlhšie mlčí, tým viac sú z neho na prášky, pričom nielen oni, ale aj Ficovi stranícki Brutovia… A tak je to správne. Pretože na to, aby sa vyhrali voľby a zachránilo Slovensko, treba udržať SMER, vyhrať vnútrostranícky zápas a nepripustiť štiepenie strany. Fico ešte zďaleka nie je mimo hru, hoci ste ho už na pohľad vyšachovali… Osud a HNR však ukázali, tak ako pod Moskvou a pri Stalingrade, že potrebuje, aby Fico zostal na čele strany, aby žila idea slovenskej suverenity. Mám na mysli, pochopiteľne, „La Comédie Humaine“ poslancov NR SR vo veci schválenia kandidátov na ÚS ako aj Kiskove vyhlásenie, že za nič na svete nevymenuje Fica za ústavného sudcu, sú tomu dokonalým príkladom. Fico hral va-bank, položil hlavu katovi pod sekeru. Ale nenávisť voči nemu zo strany liberoidov je taká veľká, že im zatemňuje rozum. Mohli sa ho zbaviť raz a navždy. Teraz mu prakticky ponechali voľnú ruku v rozhodovaní o tom, či zostane na čele SMERU alebo pôjde na ÚS. V tejto ich liberálno-fašistickej neadekvátnosti sa tentokrát zhmotnil vyšší zámer, poslúžilo to na dobro veci. Ukázalo sa, že Boh potrebuje Slovensko.

Chronológia

Ako však zareagovali na Ficov revolučný prejav „šedé eminencie“ SMERU, ktorí, kým bol Fico pri moci, držali hubu a krok, teda aspoň navonok, ale po jeho demisii sa zoširoka predbiehajú v hľadaní nového pána a v úslužnosti euroatlantickým štruktúram? Už krátko po sneme strany, 12. decembra 2018 sa na spoločnej tlačovke zišli Žiga, Raši a Šefčovič, ktorý vtedy ešte ani nebol prezidentským kandidátom, a spoločne „slávnostne a smutne“ ohlásili vôľu globálnej moci a absolútne bezproblémovo, with a condescendant smile, sa jej podriadili. Ide o uhoľné bane v Novákoch. Tie, ktoré sa prednedávnom stali terčom vyčíňania neokonského Greenpeace. Na celom šírom svete im, hajzlíkom, vadia práve hornonitrianske bane. Nielen, že ohrozili prevádzku, ešte aj spôsobili mimoriadne nebezpečnú situáciu. Fico sa už vtedy pri hodnotení incidentu pýtal, či niekto z novinárov, tendenčne osvetľujúcich danú „kauzu“ v prospech Greenpeace, sa vôbec zaujímal o to, akým spôsobom vynahradíme tamojším tisíckam baníkov ich prácu a živobytie, ako ich resocializujeme po prípadnom zatvorení baní? S týmto Ficovým postojom však boli slová a reči Žigu, Rašiho a Šefčoviča v najostrejšom možnom kontraste. Tá tlačovka totiž vonkoncom nebola len o tých baniach, ale symbolicky to spečatilo kapituláciu „sprisahaneckého“ krídla v SMERE pred nadnárodným riadením prevažne neokonského zamerania (eurobyrokracia a Šefčovič ako komisár pre energetiku), ich jednotnosť v podrazáckom boji proti Ficovi. Tak farboslepo a neomalene, ako títo traja ohlásili koniec našich baní, asi vyzerali aj litovskí úradníci, keď na príkaz z EÚ svojho času uzatvárali jedinú atómovú elektráreň v krajine. Chápete, darček z obdobia „hroznej sovietskej okupácie“.

Ďalším významným medzníkom je ohlásenie Ficovej, zrejme pôvodne nedobrovoľnej, kandidatúry na Ústavný Súd SR 7. januára. Stalo sa tak po tom, ako bolo v Košiciach 5. januára nájdené pohodené výbušné zariadenie, v súvislosti s čím sa neskôr rozbehla policajná akcia a bolo evakuovaných 70 ľudí. Je odôvodnené predpokladať, že v rozmedzí od tlačovky Šefčoviča, Žigu a Rašiho 12. decembra a do 7. januára prebiehali intenzívne vnútrostranícke rokovania, kádrové vyjednávania a zákulisné handrkovačky. Táto košická bomba zrejme bola „game changer“. Fico pochopil, že to je výstraha z najvyššej úrovne, a rozhodol sa ustúpiť (náš rozbor udalostí okolo košickej bomby pozri tu: http://www.vodaksb.eu/diskuse/politika/comment-page-57/). Zrejmé skĺbenie boja o prezidentského kandidáta s reformovaním strany súčasne bolo priveľké sústo.  Fico je – podobne aj Kaliňák, podobne aj Gašpar – obeťou jedného smerodajného prúdu – erózie riadiacich štrúktúr SMER-u „psychotrockistami“ po Ficovej abdikácii a prechodu slovenského Majdanu do „spiaceho“ módu. Skutočnosť, že bol Fico k tomuto kroku „dotlačený“, ilustruje fakt, že jeho písomnú prihlášku zaňho na ÚS odniesol Glváč. Najsamozajstnejší  stranícky komplot proti nemu, ako koplot ruských podpindosných elít proti Putinovi vo veci dôchodkovej reformy. Dokonca aj slovenská analógia ruskej dôchodkovej reformy sa prejavila v plnej kráse, a totiž – zvýšenie platov poslancov NR SR o 1500 EUR. Nepočul som zo Smerákov nikoho okrem Blahu proti tomu protestovať, že je to teraz nemiestne, pri tom spoločenskom naladení. To nevymyslíš, to je NR SR, usilovne pracujúca na vyvolaní SVK Majdanu. Ficovi protivníci v SMERE sa postavili na zadné. Straníci sa vyľakali, čo už, dalo sa to čakať. Ale vždy treba ašpirovať po veľkých cieľoch,na maličkostiach si iba čo päsť rozbiješ. A Fico, keď predstúpil pred spolustraníkov na trenčianskom sneme, si možno už vtedy uvedomoval, že informácie, ktoré sa chystal ozvučiť, spôsobia menšiu revolúciu v strane a pravdepodobne aj tlak na jeho osobnú výmenu. Ale Fico je čestný a statočný človek, ktorý chápe, že inej cesty niet a okrem neho to nik neurobí. Táto myšlienka je matkou všetkých veľkých vecí. Preto môžeme Ficovu „kandidatúru“ na ÚS (pravdepodobne – taktický ústup pred generálnou protiofenzívou; pozn.) s ohľadom na vtedajšiu situáciu vyhodnotiť ako ustúpenie „sprisahaneckému“ krídlu SMER-u v otázke prezidentských volieb a kádrov výmenou za to, že Blaha bude výrazne meniť ideologický a terminologický kurz. Dlhý overstag v praxi s vyhliadkou na neodvrátiteľné informačné znemožnenie sa a samoodpis smeráckej piatej kolóny. Ustúp dnes, bojuj zajtra. Ideológiu teda ešte boli ochotní ako tak zbaštiť, šak čo – oni sú navyknutí tliachať o sociálnom charaktere politiky, majúc pritom davo-elitárne zmýšľanie (nechápu, margináli, že budú a sú z tohto poľa už teraz vymanévrovaní a čoskoro zatlačení do kúta „vlasteneckou frakciou“ – pozn.). Ale kádrová výmena a prezidentský kandidát, ktorý by prejavil múdrosť tým, že by v otázke zahraničnej politiky využil chiracovskú „jedinečnú možnosť mlčať“, to už bolo pre nich priveľa. „Úkol přece zněl jasně – Harabin musí projít za každou cenu!“ No ale tieto hrátky Vás, súdruhovia, vyjdú draho. To nie je práca s buzolou, páni, ale obchodovanie so slovenskou suverenitou.

GP dal teda tandemu Fico-Blaha možnosť artikulovať nové informačno-riadiace posolstvá, ale nepoistil ich pred následkami. A dokonca aj zradil prostredníctvom „Riškovho tímu“, keďže bomba bola práve v KE a spája sa s tými, kto „kryšuet“ Rašiho. A jedná sa zrejme o „kontinentálov“. V tomto kontexte je relevantný záchytný bod, že sa to udialo v Sobotu (5.1.) a že evakuovaných bolo 70 ľudí. V svetle toho, čo sme písali o „Sedembolestnej“ alias egyptskej Bast alias biblickom Sabta, je deň nájdenia bomby relevantný rovnako, ako číslo evakuovaných rodín. Ide o „podpis“ romano-germánskej frakcie GP, ktorá zrejme viedla Rašiho a z veľkej miery ovláda Košice. Veď kto podhodí bombu, môže ju aj nechať vybuchnúť. V predchádzajúcej časti sme taktiež písali, že pojmy Alžbeta, Sobota, Svätá, Sabta a Bast sú jednokorenné, a odvodené od kultu Bohyne-Matky, ktorú poznáme aj ako Pannu Máriu Sedembolestnú. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že koreň BST alebo SBT sa prevtelil do latinského a francúzskeho pojmu pre „sedem“ – septima/sept. Sbt je vlastne Spt (prechod p-d). Navyše, podľa „NCH“ výskumu „Ako boli vytvorené arabské číslice pre pozičné zapisovanie čísel zo slovansko-gréckych cifier-písmen“  (pozri tu -https://history.wikireading.ru/55190) sa až do ustálenia a rozšírenia súčasných arabských číslic v priebehu a na konci XVII. St.n.l. číslice šestka a sedmička navzájom zamieňali.

T.j. globalisti-euroázijci, ktorí radi využívajú Košice na delegovanie svojich informačno-riadiach posolstiev „chápajúcim“, už druhýkrát podrazili Fica. Pretože potrebujú, aby vyhral Harabin. Fico to pochopil a len vtedy ustúpil vnútrostraníckemu tlaku na jeho odchod na ÚS. Pôvodne možnosť Ficovho odchodu na ÚS artikuloval práve Žiga, a odvažujeme sa – v svetle horeuvedeného – tvrdiť, že Fico v pozícii Ústavného sudcu bol pôvodným plánom GP. Chápete, pristrihnúť mu krídla do nemožnosti a prenechať Slovensko na zjedenie „patriotom“. Tento cieľ však kvôli známemu hlasovaniu Ústavnoprávneho výboru dosiahnutý nebol a je namieste predpokladať, že vymenovanie nového ÚS sa bude maximálne preťahovať. Práve to však poskytuje Ficovi „manévrovací priestor“ pre protiofenzívu.

8. januára – Fico súhlasí s kandidatúrou Šefčoviča na prezidentskú funkciu. Nepochybujem, že štýl, ktorým spolustraníci a sprisahanci, vrátane Šefčoviča, „prinútili“ Fica súhlasiť s ich podmienkami, sa neveľmi líšil od toho, ako ho dotlačili ku „kandidatúre“ na ÚS. Stávka na Šefčoviča ako jednotného straníckeho kandidáta totiž nielenže nezodpovedala, pravdepodobne, pôvodným predstavám „vlasteneckého“ krídla v SMER-e, ale bola ukážkou a hmatateľným dôkazom vnútrostraníckeho komplotu. Že ide do tuhého, sa dalo zistiť podľa toho, že ešte pred 8. januárom Šefčovič vyhlásil, že je za „bezpodmienečnú euroatlantickú solidaritu“. V terajšej situácii, s ohľadom na informačné pole a Harabinov potenciál sa to nedá kvalifikovať inak, než vlastnú diskvalifikáciu v súboji s Harabinom a „patriotmi“ na dlhé trate. „Ne ta epocha, ne tot otrezok vremeni“ – ako sa píše v „Zlatom Teľati“. Strelil si s tou svojou euroatlantickou servilnosťou do vlastnej nohy. A to na pozadí Ficových vyhlásení, že je treba sa pripraviť na veľmi pravdepodobnú zmenu zahraničnopolitickej orientácie (SR), čo dával do súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Europarlamentu a s obnovenou zostavou budúcej Eurokomisie.  Ultimátum smeráckej periférie GP, ktorý má predsa záujem na Harabinovom zvolení.

10. januára sa prevalili Fekišovce. Udalosť matričná a ilustratívna v kontexte vnútrostraníckeho boja v SMER-e. Obec patrí do košického kraja, znovu pozdrav od globalistických kurátorov „Riškovho tímu“. Obec s 303 obyvateľmi, uhm. Rozpočet 70 tis. EUR, aká náhoda. Podobne ako v stovkách iných prípadov, aj tu platí – „Čo sa pre niekoho javí ako chyba/zlyhanie, môže pre iného byť želateľným výsledkom/cieľom“. Cieľ pre „zadávateľa úlohy“ – garantovane, za každú cenu naštvať ľudí, burcovať revolučnú a protivládnu atmosféru.Všetko, čo treba o tom prípade vedieť, sa dá zhrnúť v štyroch bodoch:

1. Tá nahrávka bola oficiálna, a je vysoko pravdepodobné, že bola uverejnená s vedomím starostky. Cieľ – vytočiť ľudí a maximálne znemožniť SMER.


2. Celá vec s tým neskolaudovaným domom smútku je zjavne kriminálna schéma. Ale je to nič na  pozadí kšeftov tých SMER-ákov alebo predstaviteľov „klanovo-oligarchickej periférie“ „globalistov“, z iniciatívy ktorých neadekvátna starostka konala.


3. Bol to zákonitý následok vyhlásenia Ficovej kandidatúry na ÚS. Jeho stranícki protivníci to, rovnako ako aj abdikáciu, chápu ako významný pokles Ficovej moci a carte-blanche pre vlastný mocenský oportunizmus. A toto je demonštrácia toho, ako hodlajú zničiť Ficov politický projekt. Diskreditáciou. Celé to zapadá do obecnej schémy nastolenia a demonštrácie „nových poriadkov“. V tom zmysle, aby čo najviac ľudí nepríčetne kričalo, že SMER = mafia, korupcia, oligarchovia, príď Spasiteľ, príď. Gorila  je všetkým ukradnutá. Pamäť davu koľko trvá všetci vieme.


4. Tá starostka je vlastne veľmi hrdá na to, ako splnila svoju úlohu, ako to parádne vypálilo. Pokračuje vo svojich výstrelkoch veselo ďalej. Čo už len stojí tá jej veta o nových poslancoch – „Zložia sľub a máme funkčný parlament s vysokoškolskými titulmi“. Neadekvátna husa. V istom zmysle je vyvesenie tabuliek košickým magistrátom o tom, že „Tento chodník sa v zime neupratuje“, javom rovnakého druhu a rozmeru riadenia.

No a to, že škandalóznu starostku Fekišoviec krátko po prevalení „škandálu“ podporil jej stranícky kolega a starosta neďalekých Kvakoviec, to je fakt už len na zasmiatie/zaplakanie. Humor rulez. Pre GP humor, pre nás plač.

Taktiež sa hneď po ohlásení Ficovej kandidatúry na ÚS začala intenzívne v parlamente pretláčať Bezepčnostná stratégia. Spojené nádoby. V tomto prípade vlastne Blaha robí zo svojej úrovne to, čo urobil Fico pri poslednej parlametnej diskusii ohľadne Migračného Paktu. Lajčák a jeho korumpovaný rezort znovu v najlepšom. Pán minister tušim akurát v tej dobe lietal ako minister zahraničia predsedníckej krajiny OBSE do Kyjeva, kde kolegiálne klábosil s náckami, a potom tu ešte tliachal vo svojich filipikách obľúbenú bushovskú a obamovskú frázu, vraj sme ako krajina v otázke GCM na „nesprávnej strane histórie“. Možno by si mal Lajčák a MZV, obzvlášť v kontexte nedávnych vyjadrení o Venezuele a predtým o Blahovi v otázke Bezpečnostnej stratégie, uvedomiť, že nie ONI sú tvorcami zahraničnej politiky SR, ale len jej vykonávateľmi z poverenia vlády. Nemajú morálne právo nazývať Blahove názory „v tejto dobe veľmi špecifickými“.  Skutočnosť, že sa mu podarilo pretiahnuť na svoju „vlasteneckú“ stranu kritickú časť poslancov SMERU v otázke Bezpečnostnej stratégie, je pre nás preto mimoriadne povzbudivá v tom zmysle že:

-          zrejme protificovský komplot v SMER-e zahŕňa prednostne vyššie kádre

-          je reálna šanca prostredníctvom vytvárania adekvátneho informačného poľa prinútiť „mlčiacu smerácku väčšinu“ vpriahnuť sa do ideovo silnejšieho vektora cieľov. My musíme napomáhať informačne formovaniu takéhoto vektora cieľov. A „mlčiaca väčšina“ v SMER-e si musí uvedomiť, že ich výroky a činy sú pod drobnohľadom verejnosti

*        *          *          *          *          *          *          *          *          *          *

Zatiaľ čo teda prebieha tento najintenzívnejší boj „vlasteneckej“ frakcie SMER-u so straníckou „piatou kolónou“, sa GP snaží čo najviac hysterizovať a majdanizovať spoločnosť. Pre GP je dôležité udržiavať tu neustálu horúčku, „kontrolovateľný“ stav plazivého Majdanu. Zápchy, žltačky a všetko možné vrátane nebývalej psycho-historickej mediálnej agresie voči zdravému tradičnému slovenskému egregoru a sakrálnym osnovám kolektívnej psychiky národa. Kým si vypestujú „svojich“ kritickú masu voličov harabinovsko-kotlebovského tábora. Lebo práve takí v tomto nezdravom a ideologicky chaotickom myšlienkovom ovzduší  vyrastajú, nazdávajúc sa, že podporujú Harabina proti systému a globalistom, a pritom vlastne, ako vyplýva z jeho Novoročného príhovoru, práve on je v službách globalistov tej najvyššej úrovne, resp. tej globalistickej frakcii, ktorá v poslednej dobe čoraz viac vystrkuje rožky a smradí svojím kryptonacistickým revanšizmom.

Pozn.: Viď česká BIS, to už si fakt robíte prču z nás, občania, že „sovietsky naratív vyučovania dejín“??!! Možno podľa Vášho budúceho „naratívu“ bude vlastne oslobodenie ČSR a prehra Ríše tragédiou, akoby nie.

Konkrétne Harabin dal zreteľne najavo, koho záujmy v nadchádzajúcich voľbách predstavuje. Konkrétne, svojimi slovami o tom, aby sme „šírili jeho posolstvo ako Betlehémske svetlo“. Nie tak dávno predtým (19.12.2018) v infopoli zaznela správa – https://www.hlavnespravy.sk/prezident-kiska-prijal-od-skautov-betlehemske-svetlo/1611720

Skauti v rovnošatách, zapadajúceho do podprahovo nanucovaného kotlebovsko-treťoríšskeho trendu, vďačne prijali „Betlehémske svetlo“ od rakúskych kolegov, a v sobotu 22. Decembra ho roznášali do 330 obcí na celom Slovensku, vrátane najvyššie položenej observatórie SAV na Lomnickom štíte. Ak by sme snáď ešte mali pochybnosti, odkiaľ vietor fúka, nechali nám „červení“ globalisti ešte tento odkaz – spomínané Betlehémske svetlo totiž „naši“ skauti odovzdali kolegom v Poľsku a ukrajinskom Užhorode. Alúzia na poľských rekatolizátorov a rakúsko-uhorských stvoriteľov ukrajinského nacizmu, svidomizmu a „banderovského projektu“. Romano-germánske elity a Vatikán.

Táto najvyššia úroveň, z ktorej je riadené Slovensko, bola dodatočne demonštrovaná sakrálnym aktom v Bytči na 330. výročie narodenia Jánošíka (pozri https://www.zilinak.sk/prispevky/8389/v-bytci-tento-rok-vytvorili-pri-prilezitosti-janosikovho-vyrocia-obrovsky-horiaci-napis-330). Veľmi konzistentné globalistické posolstvo. Akási iniciatívna skupina sa dala dohromady, nejakým zázračným spôsobom sa dohodla s majiteľmi pôdy a pozemkov na veľkom poli vedľa Bytče, kde pri príležitosti takého symbolického výročia narodenia nášho národného hrdinu rozložili obrovské, až „do neba“ viditeľné geometricky usporiadané vatry vo forme čísla 330. Všetko, zdalo by sa, fajn. Ale prosím Vás, prečo práve v Bytči? Veď Jánošík sa narodil v Terchovej a v Bytči len prebýval počas vojenskej služby. Možno práve preto, že Bytča je rodiskom J. Thurzu a J. Tisu, a že tie isté globalistické sily (sionistov nevynímajúc), ktorí svojho času patronovali „ľudácky“ projekt z najvyššej (33 – pozn.) úrovne, doteraz nespúšťajú náš región zo zretele a aj prostredníctvom Jánošíka nám naznačujú, že mienia v blízkej budúcnosti veľmi svojsky interpretovať a v praxi realizovať jeho odkaz „chudobným brať a bohatým dávať“. Obzvlášť, ak si za kultúrtrégrov týchto „nevyhnutných a prudkých zmien“ – ako ich nazval p. Harabin vo svojom prejave – predstavíme ľudácku perifériu s ich alarmujúcou riadiacou nekompetentnosťou.

V tejto zlomovej epoche nič alebo takmer nič nie je náhoda, a už vonkoncom nie na Slovensku, kde každý každého pozná. Práve preto sme tu svedkami plošnej úradníckej sabotáže a politického záškodníctva. O to väčšmi – po rekonštrukcii vlády. Zvyšovanie platov polancov, zbrojenie, misia v Lotyšsku výmenou za znemožnenie hlasovania o predčasných voľbách – to je všetko z jedného súdku a odvíja sa to od prvopríčiny – Ficovej abdikácie a s tým súviasiacim poklesom našej suverenity. Cez rovnakú optiku treba nahliadať napríklad aj na vyhlásenie Prezidenta PZ SR Lučanského o zoštíhlení vyšetrovacieho tímu Kuciakovej vraždy, konkrétne v tom zmysle, že keďže zaznelo až po ohlásení Ficovej „kandidatúry“ na ÚS, je ho zrejme možné považovať za prejav adaptácie systému k celkového trendu „poklesu suverenity“ a moci. Pre „globalistov“ je dôležité kontrolovať náš Majdan, aby Fico a SMER mali zúžené okno možností, ale aby ani nehrozil kolaps sociálno-ekonomickej infraštruktúry. Fico však má alebo mal v doterajších jednačkách jedno nezanedbateľné eso – vyšetrovanie Kuciakovej vraždy. Je odôvodnené predpokladať, že niektoré leaky typu toho o Glváčovi predstavujú výstup istej nepísanej dohody medzi ním a globalistami. Každý vysokopostavený SMER-ák, čo zradí Fica, to hlboko oľutuje.  Viď Glváč a všetci, kto si namýšľajú, že „zatlačili Fica do kúta“ a pritom ho ešte vychvaľujú, výstrahou Vám bola skorá  Ficova POMSTA  v podobe publikácie Zsuzsovej priznaní, že v poho komunikovala s mnohými vplyvnými ľuďmi  vrátane Glváča. No nežer to. Ak je pravda, čo sa písalo, a ono to pravda je, treba vážne nastoliť otázku Glváčovej nekompetentnosti. Ešte aj Čižnár mal toľko rozumu, aby hneď Vaneka vyhodil. Ale Glváč je naďalej členom SMER-u. Teraz sa vedie najsilnejší boj. Béla, ako vždy, hrozí znovu torpédovať vládu, ak neprejde fašistická bezpečnostná stratégia. Ale aj jeho zrejme schladil GP, lebo ani on tu nepotrebuje anarchiu a predčasné voľby. Teda aspoň nie také predčasné, kapišto Béla?? DTTO v prípade hacknutia serveru Prezidentského paláca, ktoré prišlo deň po tom, ako náš P-resident vyhlásil, že „nikdy nevymenuje Fica za ústavného sudcu“. Podpis jasný ako v prípade hacknutia MZV. Vyzerá to, že pre GP je čoraz naliehavejšia otázka urýchlenej neutralizácie všetkých prominentných podpindosníkov – Glváč, Danko a pod.

Kto sú jeho protivníci? Zďaleka nie Pellegrini. Fico nazval túto psychotrockistickú skupinu, momentálne čoraz viac plávajúcu vo vektore cieľov kontinentálnej frakcie GP, tzv. „Riškov tím“ (TLAčOVKA Žiga raši a ešte ktosi – pozn.). To práve oni v dôsledku rekonštrukcie vlády teraz hrajú vo vládnej politike prím.

Pár slov o Šefčovičovi. V danej situácii je možné z pohľadu KSB o ňom stanoviť nasledovné – Šefčovič má z pohľadu znalca KSB, vlastenca ba i „patriota“, samozrejme, viacero chýb či rušivých momentov, je to, takpovediac, miláčik „elity“, ale momentálne naň treba nazerať ako na istého „Medvedeva“, ktorého trebárs taký Pjakin silno kritizoval, ale konštatoval, že to bol za „daných okolností“ najlepší možný premiér. V aplikácii na Šefčoviča rozvinieme v záverečnej časti štúdie našu tézu, prečo, hoci sa to zdá na prvý pohľad „nezmyselné“, treba uprednostniť Šefčoviča ako prezidentskeho kandidáta. Nateraz povieme, že už len preto, aby sme nejednali tak, ako to po nás chce GP (…)! Netreba nikdy hrať podľa cudzích pravidiel.

Nič to však nemení na tom, že posledný sa v očiach potenciálneho voliča SMER-u úmyselne diskvalifikoval slovami o tom, že „sa musí zachovať euroatlantická solidarita bla-bla“. To je v očiach potenciálneho voliča SMER-u veľký gól do vlastnej brány, obzvlášť na pozadí „patrioticky“ vystupujúceho Harabina. Pritom sám Fico nedávno povedal, že je treba sa pripraviť na možnú zmenu zahranično-politickej orientácie – a dal to do súvislosti s udalosťami v EÚ – voľby do EP a zloženie novej Eurokomisie. Veď ešte budú títo naši súčasní euro-atlantickí solidaristi a soldafóni veľmi prekvapení, Trump už precedil info, že NATO shall be sacked soon…  Pri hodnotení pozadia M. Šefčoviča netreba vynechať fakt, že nie tak dávno odmietol kandidovať za lídra eurosocialistov v nadchádzajúcich voľbách do EP, pričom sa dobrovoľne vzdal kandidatúry v prospech H. Timmermansa. Posledný je reptiloid na pohľadanie a viackrát si bezostyšne obtieral svoju špinavú papuľu o Slovensko a krajiny V4, keď tie nechceli bez reptania prijať ich globalistickú antihumánnu a anti-kresťanskú agendu. Predovšetkým však Šefčovič nahral do karát Harabinovi tým, že tu začal podľa príkladu jeho jednomyseľníka Lajčáka vymáhať a prioritne anonsovať garancie nášho zotrvania v NATO. NATO je zločinná, militaristická a teroristická organizácia, ktorá ženie Európy do vojny a záhuby, treba ju odhaľovať a informačne znemožňovať, resp. lavírovať len v rámci nutného. T.j. Fico vidí, ako všetci zrádzajú, chápe cieľ GP „Klérofašizmus alebo Juhoška“ a jeho zadanie slovenskej periférii – „Harabin musí projít za každou cenu!“. Je nútený počítať s reálnou možnosťou Harabinovho dosadenia do paláca. BUDE TO FICOV POSLEDNý ústup. Ustúp dnes, bojuj zajtra! Prečo SMER odkladal nomináciu? Nominácia za prezidenta = vyústenie vnútropolitického zápasu v strane. Fico bojuje otvorene s „tenevikami“ a „podpindosníkmi“, prijímajúc na seba najtvrdšie údery, zatiaľ čo Blaha otvorene sa stáva myšlienkovým lídrom strany s najväčšou popularitou. Tomu sa hovorí – tandem. Z pozadia bude riadiť stranu a možno aj pôjde na Ústavný súd, ale priorita je vyhrať parlamentné voľby. Ficovo dotlačenie do „kandidatúry“na ÚS je vlastne taktický ústup pred natávajúcou sieťovo-informačnou protiofenzívou. Omieľal som si všetky možnosti vývoja, vrátane tej, že SMER ostane bez Fica. Nie je to veľmi príjemná, skôr znepokojujúca predstava. Odchod Fica na ÚS vlastne znamená, že počíta s reálnou výhrou opozície v parlamentných voľbách, potenciálnym zostavením fašistickej vlády a la Ukrajina, a preto si vopred zaisťuje potenciálnu platformu, z ktorej bude môcť brzdiť možné fašizoidné iniciatívy budúcej vlády bez SMER-u. Našou úlohou je však prostredníctvom informačného pôsobenia docieliť, aby sme rehabilitovali Fica v očiach verejnosti a strany, znemožnili jeho oponentov a vytvorili také informačné pole, pri ktorom bude kádrová a ideologická obnova SMER-u nevyhnutná, zatiaľ čo podrývačská agenda „piatej kolóny“ v SMERE bude zvedená k minimu. Musíme sa orientovať a informačne pracovať na volebné víťazstvo SMER-u a možnosť samostatne určovať svoj osud.

Nedá sa vyhrať a uhrať hneď všetko. Najdôležitejšie sú voľby do parlamentu. Teraz aspoň s nabokovskou „krištáľovou jasnosťou“ vysvietia príslušníci smeráckej V. kolóny.  Na Fica je vyvíjaný obrovský, enormný tlak, ako som vravel, Fico zvádza súboj svojho života. A čím menej je ho počuť, čím viac mlčí a predlžuje tento pre SMER „stav neurčitosti“ a pre niektorých „stav agónie“, tým viac po nociach slopú jeho protivníci antidepresíva. Pretože vedia, že Fico NIKDY NEPRESTANE a teraz získal zásahom Prozreteľnosti do rúk späť iniciatívu. Hoci považujem zjednodušené stereotypy typu „hranol“ za nemiestne, predsa len si dovolím menšiu paralelu z Afriky. Na pozadí veľkých mačkovitých šeliem (GP) totiž mnohí obchádzajú pozornosť také zviera, ako buvol. Je to pritom jedno z najnebezpečnejších zvierat. Keď ho naštvete, postrelíte či zraníte, začne Vás prenasledovať a neustane, kým Vás nezabije alebo kým nezabijú jeho. Hoci je to disciplinované a neagresívne zviera, každý, kto naň zaútočí, to oľutuje.

Hlavným Ficovým nepriateľom v SMER-e je Raši. Znovu Košice. Východ bol kedysi baštou ľavičiarov a Košice v nezanedbateľnej miere rusofilské. Raši podrazil sociálnej demokracii na Východe nohy. Dúfam, že nie definitívne. Raši bol po Ficovom odstúpení povýšený za splnomocnenca vlády pre jednu z najdôležitejších oblastí, zaručujúcu operatívnu funkčnosť (resp. ne-funkčnosť) sociálneho supersystému – digitalizáciu. Za aké, dovoľte sa spýtať, zásluhy? Za to, že prehral župné voľby v Košickom samosprávnom kraji? Za to, že na jeho adresu Košičania málokedy nájdu dobré slovo? Za to, že za jeho úradovania došlo v Košiciach s kedysi väčšinovo rusofilským obyvateľstvom k fašistickým výstrelkom sfetovaných „umelcov“? Za to, že pamätník na Námestí Osloboditeľov zarastá trávou, je v donebavolajúcom a schválne zanedbanom stave, že sa tam grupujú bezdomovci a Cigáni, obťažujúci ľudí? Za to, že to polícia schválne toleruje a nezasiahla, keď spomínaný „umelec“ poškodzoval pamätník? Za to, že v Košiciach vyrástla celá mladá garda euroatlanticky a protislovensky zmýšľajúcich študentov, intelektuálov a neviem akých „slušných“ odborníkov na siedmy chlp v ľavej nozdre? Za to, že práve za jeho úradovania došlo k veľkému rozpredaju nehnuteľností a totálnemu podriadeniu mesta nadnárodnému kapitálu? Tu jedna budova v historickom centre patrí Talianovi, tu zas Nemcovi, tu Izraelcovi, každý si tam robí, čo chce… niekde nejaká budova aj patrí Slovákom? Keby mal Raši, Schuster a podobní súdruhovia kus cti a svedomia, určite by nepovolili stavbu obrích (väčších, než v BA – pozn.) nákupných stredísk Aupark a i. v bezprostrednej blízkosti od historického centra, na obvodovej ulici, pričom tak, že to dlhodobo paralyzovalo vnútromestskú dopravu (t.j. aj neskutočne štvalo ľudí – pozn.). V Západnej Európe sa veľké nákupné strediská zvyknú stavať za mestom, nie v jeho centre, na úkor a s nevýslovným nebezpečenstvom pre zachovalosť a elementárnu stabilitu významných architektonických a kultúrno-historických pamätihodností, ktoré nemajú na Slovensku analógy. Košickí pamiatkári totiž nejedenkrát upozorňovali, že stabilita katedrály sv. Alžbety môže byť vážne narušená v prípade dlhotrvajúcej impulzívnej veľkostavby v bezprostrednej blízkosti. Niekoho v tom Vašom zazobanom okolí to snáď zaujímalo, pán Raši? Mesiace ste mlátili obrími zbíjačkami nejakých 700 m od sv. Alžbety!! Alebo ten modernistický barak hneď oproti Jakabovmu palácu, to musel byť dotyčný vtedajší hlavný architekt fakt riadny „..ujo“.  To nie je obhájiteľné, je to schválne nastrčená kakofónia, ktorá neskutočne kazí celkový dojem z nádherného gotického komplexu Jakabovho paláca, miesta, ktoré bolo sídlom Prezidenta ČSR po oslobodení mesta.

Nuž ale tak to vyzerá, keď vo svete vládnu peniaze, a nie morálka. Keby ste mali aspoň trochu svedomia a proaktívnu občiansku pozíciu, nenechali by ste sa podmastiť developermi  a spravili okolo mestského centra bulvárny okruh na podobu viedenského Ringu, obzvlášť, keď zo Západu košické centrum lemuje Moyzeska so stromoradím, a z Východu zas Mestský park. Spojiť to do okruhu a nasadiť stromy, urobiť chodníky pre cyklistov,  to Vás snáď nenapadlo?

To by reálne prispelo ku kvalite života Košičanov a zvýšeniu turistickej atraktivity tohto jedinečného, neopakovateľného mesta. Zeleň nikdy nie je na škodu, doprava by sa urýchlila a všetky tie Auparky by teraz nestáli v centre, ale za mestskou čiarou, ako sa na tých handrkovačov a „nedobromyseľných konkurentov“, ktorí nadobro zničili slovenský maloobchodný predaj, v skutočnosti patrí. To by sme však asi veľa od Vás chceli, všakže? A to si ešte hovoríte sociálny demokrat? Buď teda šibe mne alebo Vám, ak si myslíte, že ľudia Vám to pri budúcich voľbách zožerú. Svojou záškodníckou činnosťou aktívne potápate a aj potopíte stranu, ak Vás „vlastenecké“ krídlo okolo Blahu neznemožní natoľko, že budete odstavený. Najlepšie bude, ak do budúcich volieb vôbec nepôjdete, a niečo mi hovorí, že to chápe aj Fico. Ak si vy nelojálna zapredanecká partička myslíte, že Fica dáte len tak dole, mýlite sa. Bude bojovať do konca, a ak bude musieť prehrať, stiahne Vás všetkých so sebou. Tak už prestaňte zrádzať Slovensko, ale začnite pracovať v záujme väčšiny, inak budete zmetení zákonmi času. Všetky Vaše terajšie garancie Vám budú prd platné, sľubujem. Zradia Vás tí istí, čo Vám tie garancie dávali. Glváč už dostal svoje. Ak budete aj naďalej prikrmovať, generovať a provokovať revolučný „dav“, posledný bude chcieť krv. Že revolúcia požiera jej vlastné deti, Vám snáď na večierku nerozprávali Kučma a Kravčuk?

Předchozí části:

http://www.nwoo.org/2019/01/29/metastazy-plaziveho-majdanu-na-slovensku-cast-i/

http://www.nwoo.org/2019/01/30/metastazy-plaziveho-majdanu-na-slovensku-cast-ii/