Ešte o vyšších prioritách riadenia kontinentálneho krídla GP a o imitačno-provokačnej činnosti jeho „patriotickej“ slovenskej periférie. Tkáč a jeho kaleidoskop. Prezidentská diskusia. Požehnanie Harabinovi od globalistov, hlavná otázka jeho prezidentstva. Ako nehrať podľa cudzích pravidiel a vnútiť globalistom našu hru. Záver.

V tejto záverečnej časti našej predvolebnej štúdie sa znovu vrátime do Košíc, tohto matrično-okultného mesta plazivého slovenského Majdanu v prevedení „patriotov“ (periféria kontinentálov na SVK – pozn.), a začneme rekapituláciou toho, že práve tu sa uskutočnilo jedno kolo dvojkolových stretnutí Schuster – Raši – Kučma – Kravčuk. O sakrálno-okultnom význame Košíc pre globálne riadenie sme písali v druhej časti predmetnej štúdie. Tamže sme písali, že podstata týchto stretnutí spočívala v tom, že sa jednalo o delegáciu majdanistického know-how od kurátorov ukrajinského projektu „svidomizmu“ svojim slovenským proťajškom. O nič iné sa ani jednať nemohlo. A tamtiež sme písali, že Schuster z poverenia globalistov v podmienkach sakrálnosti požehnal Harabinovi v prezidentských voľbách. Poskytol som dostatok indícií a informácií, aby si človek, obzvlášť znalý KSB, mohol poskladať mozaiku a presvedčiť sa o objektívnej kvalite mojich odhadov. Vidím však, že to budem musieť povedať po-lopate. Moje predchodzie a terajšie závery a predpoklady sú aktuálne nezávisle od momentálnej politickej konjunktúre, vrátane cirkusu okolo Ficovej kandidatúry na ÚS.

Takže, nech sa páči. Stále si stojím, navzdory často nevyberavým v svojom slovníku kritikom, za svojou základnou, čiste „profesionálnou“ tézou – či sa niekomu páči, alebo nepáči. Tá téza znie – zvolenie Harabina za prezidenta je jedným z najdôležitejších elementov v „plazivom“ slovenskom Majdane v prevedení „patriotov“, pričom v plánoch Harabinových kontinentálnych kurátorov má jeho prezidentstvo pripravovať pôdu, fungovať ako informačný ľadoborec pre Kotlebovcov a iné obdobné neokonzervatívne a pseudopatriotické organizácie, ktoré si GP zatiaľ vyšľachťuje alebo drží v zálohe. Už o tom bývalí páni prezidenti diskutovali aj s Kiskom pri divine, jedle, ktoré sa Kiskovým predchodcom vraj zdá príliš mastné…

Už dlhšie pozorujem kvasenie v slovenskom informačnom poli a s veľkým znepokojením vidím, že pozadie týchto našich domácich „revolučno-deštruktívnych“ a polarizačných spoločenských procesov vykazuje čoraz viac tých prvkov, aké som badal počas pred- aj post-majdanistickej degradácie ukrajinskej štátnosti. Skúsme si odpovedať na otázku – ako salámovou metódou nacifikovať slovanskú krajinu? Čo mohli preberať Schuster a ukrajinskí ex-prezidenti na svojich stretnutiach, o aké know-how išlo?

Používajú sa častokrát tie isté alebo podobné metódy – neustále vyzdvihovanie a operovanie pojmom „starí Slováci“ (náš komentár k Tkáčovi a „kaleidoskopickosti“ jeho práce čítaj nižšie – pozn.), vyzdvihovanie boja s boľševizmom a rúhanie socíku na čem svet stoit. V kontexte psycho-historického programovania nie je opomenutiahodný ani ten fakt, že v ideovo-historickej a mravnostnej propagande „patriotov“ má významné miesto fenomén útrpnosti a marginality. Asi viete, o čom hovorím. Boli sme tu skôr, než Maďari, tisícročná maďarská poroba, stáročný boj o vlastnú štátnosť a pod. Doteraz mi nikto nevysvetlil, prečo bola Preambula SR formulovaná s odkazom na cyrilometodskú evanjelizačnú tradíciu, hoci nezanedbateľný počet slovenských občanov maďarskej národnosti predsa odvodzujú pokresťančenie svojich predkov od svätého Štefana – podľa tej istej tradičnej histórie! Pokiaľ mi nevysvetlia, prečo má naša Preambula viac nacionalistický, než občiansky ráz, budem oprávnený tvrdiť, že globalistickí kurátori nášho „ústavného“ (fakt?? – pozn.) rozdelenia s Čechmi (zrejme výsledok práce „kontinentálov) už a priori zakomponovali do našej štátnosti míny so spomaleným účinkom, isté ideologicko-historické prvky, ktorých kofliktogénny potenciál môže byť v príhodnej dobe inštrumentalizovaný na privodenie ani nechcem vedieť čoho. Napríklad taký Tkáč a väčšina s ním súcitiacich intelektuálov ani nezakrývajú svoj vehementne protimaďarský sentiment. V prípade víťazstva „hardlinerov“ spomedzi „patriotov“ sa môžeme veľmi rýchlo dočkať globálne-koordinovaného pumpovania konfliktu na dolniakoch, odporúčam každému osviežiť si v pamäti Viedenskú arbitráž. Tá je totiž dokonalým príkladom uplatňovania „európskej“ spravodlivosti. To práve preto Slovensko neuznalo Kosovo a neuznáva „anexiu“ Krymu, pretože je to pre viacnárodnostné Slovensko životne dôležitá otázka zachovania jeho štátnej integrity. Napriek tomu, že Fico aj Blaha veľmi dobre poznajú špecifiku oboch konkrétnych prípadov, vrátane slovenského. Naproti tomu Harabin je ochotný uznať „anexiu“ Krymu, čo je možno z morálneho hľadiska oprávnené, ale politicky pre Slovensko za daných podmienok neprijateľné a potenciálne deštruktívne. Uvedomujú si to jeho fanúšici, keď si mädlili ruky pri pive s tým, ako tým „liberálom“ Harabin znovu naložil v diskusii so Šefčovičom, Mistríkom a Čaputovou (viď nižšie)?

Národnostno-politické otázky sú neskutočne delikátnou témou, v každej krajine majú svoju históriou a dlhodobými sociálnymi procesmi danú špecifiku. Treba v tejto oblasti postupovať mimoriadne citlkivo, a nie provokovať konflikt. Ne budi licho poka ono ticho. Patrioti však všeobecne veľmi radi otvárajú Pandorinu skrinku a spúšťajú procesy, ktorých výstupy nevedia ukontrolovať.

No a to, že sme tu všetci boli minimálne x-tisíc rokov dozadu, je samozrejme v ich novom historicko-chronologickom ponímaní nepochybné. Ako vravím, parazitujú na informačnej revolúcii. Chápu, že staré je neudržateľné, a preto radšej chaotizujú obraz o histórii (Tkáčov kaleidoskop), než aby pristúpili na férový diskurz o dejinách a riadení všeobecne. Nepristupujú k histórii a priori ako k vede, ale ako k inštrumentu riadenia. Obzvlášť to, čo si dovoľujú v kontexte tzv. „starých Slovákov“ (túto formuláciu som predtým čítal len v ľudáckych učebniciach – pozn.). V princípe ide o privatizáciu globálnych dejín ľudstva, celoslovanskej kultúrno-náboženskej tradície. Veľká Morava a pred-maďarské/mongolské Uhorsko skutočne zohrávajú v našej histórii významnú úlohu, ale to absolútne neznamená, že Veľká Morava = starí Slováci. Rovnako je mylné tvrdenie, že sme tu boli skôr, ako Maďari. My – to jest kto? Väčšina hornatého vnútrozemia (80 pc územia – pozn.) Slovenska bola kolonizovaná až počas tzv. „valaskej“ kolonizácie, ktorá nasledovala po mongolskom (maďarskom) dobytí Veľkej Moravy/Uhorska. Bol to proces z XIV. stor.n.l., ktorý prebiehal súbežne s budovaním rozľahlej siete hradov a miest v našej krajine. So súčasnými Maďarmi máme, v skutočnosti, v mnohom jednotný pôvod, keďže sme potomkovia jednej dobyvateľsko-kolonizačnej „mongolskej“ migračnej vlny. Zatiaľ čo prakticky celá ideologicko-historická a národnostno-politická agenda, ktorá bazíruje na inštrumentalizácii tejto slovensko-maďarskej karty, je, tak u nás, ako zrejme aj v Maďarsku, pod taktovkou rovnakých globálno-politických kurátorov. Totiž kontinentálov. Viedeň ako rozoštvávala ňou podrobené národy, tak to robí aj doteraz. Inak by nikdy nemohla stabilne ovládať Uhorsko. Viete, ak povolíte v otázke „starých Slovákov“, tak oni, Tkáč a jemu podobní, hneď začnú hovoriť „staroslovenčina“, zatiaľ čo správne má byť minimálne „-slovienčina, resp. – slovančina“. Podobným spôsobom si dnešní Ukrajinci prisvojujú názov a tradíciu pôvodnej ruskej štátnosti, opierajúc sa na tradíciu fiktívnej „kyjevskej Rusi“. V minulosti sa ľudia neidentifikovali s národom, ale s regiónom a vierou. A liturgickým jazykom až do momentu násilnej a brutálnej „RE“-katolizácie našej krajiny bol liturgický staroslovanský jazyk.

Veď sa len pozrite, ako nemožne pracuje Tkáč. Bude Vám tu do úmoru vysvetľovať, že veď predsa Rastislav alebo Svätopluk nemohli/nechceli/neurobili niečo, čo je napísané v jednej latinskej kronike, pretože v druhej kronike nemeckej proveniencie je napísané niečo iné. Vôbec sa pritom nezamýšľa, ako je možné, že väčšina informácií o „Veľkej Morave“, s ktorými operuje, sú nemeckej proveniencie a pochádzajú z latinsky písaných kroník. Všetky bázové informačné zdroje o uhorských dejinách sú písané latinsky. A keďže je známe, že väčšina pôvodných uhorských písomností a kroník, vrátane svätoštefanskej koruny, sa v XVII-XVIII. stor.n.l. nachádzali vo Viedni, kde boli redigované a prepisované, máme v prípade tzv. „uhorských kroník“ a obzvlášť nemeckých kroník, pojednávajúcich o Veľkej Morave a Uhorsku, väčšinovo do činenia s neskoršími latinskými novodelmi, ktoré boli spísané a zredigované na základe predošlých a zrejme nezvestne „zmiznutých“ historických originálov. Prečo si myslíme, že spomínané zdroje, ktorými, okrem iného, operuje aj p. Tkáč, nie sú historické originály, ale v XVII-XVIII spísané a antedatované kompiláty? Pretože latinčina nikdy nebola pôvodným jazykom Uhorska a začala sa tu masovo implementovať až počas násilnej „RE“-katolizácie v XVII-XVIII. stor (hoci, napr., protestanti v „Uhorsku“ tiež používali latinku v rámci biblickej češtiny – pozn.). Toto je mapa „Europa Polyglotta“ od popredného nemeckého kartografa, jazykovedca a multilingvistu Gottfrieda Hensela (z mesta Wroclaw – pozn.), ktorú vytvoril v tej istej dobe (1741 – pozn.), kedy zasadla na uhorský trón Mária Terézia a definitívne sa stabilizovala moc Habsburgovcov v Uhorsku. Ako pán Tkáč vysvetlí, že v Uhorsku sa ešte v polovici XVIII. stor.n.l. používali dve písma – tzv. Illyrico-Sclavonica a Elementa Hunnorum??!! Veľký pás Illyrico-Sclavonica zrejme naznačuje obrovské etno-lingvistické pásmo, kde sa používal ako bohoslužobný a liturgický jazyk buď Glagolitico-Illyrica, alebo Cyrillico-Sclavonica.

Podľa „tradičnej“ histórie, v matrici ktorej bezvýhradne operujú „patrioti“, predsa hlaholika bola vytesnená krátko po Cyrilovi a Metodovi, či ako? A akéže to, preboha hunské písmo, ba ešte v polovici XVIII. storočia? Veď Huni predsa nie sú Maďari, ako to expresne prizvukuje Tkáč..? A vôbec – kde sú všetky písomné pamiatky týchto písiem a jazykov, kde sú stopy po ich existencii? Prečo o tom mlčí oficiálna história? Pripomeniem špeciálne Vám, p. Tkáč, že v „Encyklopédii Brokgauza a Efrona“ sa píše, že „…u Slovákov sa dlhšie, ako u Moravanov a tobôž Čechov, zachovala slovanská písomnosť a slovanská bohoslužba v kláštoroch…“, a rovnako usmerním Vašu pozornosť na svedectvo historika Tatiščeva, ktorý o hlaholike ako prvom slovanskom písme tvrdil – „Prvá [abeceda], zvaná Hieronymova, Hieronymom, učiteľom východným z rodu slavenského, vytvorená bola, túto dodnes ešte v Illýrii, Slavónii, Dalmácii a iných tamojších slovanských národoch používajú, aj Biblia v nej vytlačená bola…“ Nehovorí nám tu snáď Tatiščev alegoricky o tom, že tzv. Hieronymova „Vulgata“ aka „Biblia stredoveku“ bola vlastne hlaholicky písané „Slovo Božie“, ako to dosvedčuje korunovačný francúzsky „Remešský evanjeliár“? Biblia v súčasnom poňatí s členením na Starý a Nový Zákon je už záležitosťou Luthera a Tridentského koncilu. A neskorších období, vrátane inklúzií z XVII. Stor.n.l. do starozákonných textov. Zatiaľ čo sakrálnym jazykom stredoveku bol staroslovanský jazyk, jazyk, ktorým rozprával Kristus, Boh-SLOVO.

Ďalej, nech pán Tkáč vysvetlí, čo sú to za divné komunity pod symbolom polmesiaca a s názvom „Terra murata“ na mape Čiech a Moravy z pera Sebastiana Muenstera, zrejme zo XVII. Stor.n.l. (informácia konkrétne preverená u Nosovského – pozn.)? Nech povie otvorene, že sa jedná o tú írečitú „starú vieru“, pravoslávie. Nech poukáže na čisto staro-rusky písané písomnosti uhorských pravoslávnych komunít. Otázka z podobného súdku – čo je to „ruská viera“ Michala Baluďanského, „uhorského šľachtica ruskej viery“?

No a čiste odo mňa, pán Tkáč – tá fabulácia, čo ste vymysleli ohľadne „Monomachovej koruny“, to myslíte vážne?

Ešte trochu poškedlím našich „patriotov“ pomocou „Novej Chronológie“. Chceme seriózne riešiť, kto boli Turci? Podľa tej istej mapy „Europa Polyglotta“ G. Hensela vidíme, že južní Slovania zrejme používali počas celej „hroznej“ tureckej nadvlády svoje vlastné slovanské písmo. Zrejme vtedy ešte „neexistovali“ žiadni katolícki Chorváti ani moslimskí Bosniaci. Všetci boli pravoslávni Srbi-Rasi. Prečo sa nehovorí, že k definitívnemu rozkolu islamu a pravoslávia došlo až koncom XVII. a v priebehu XVIII. stor.n.l? Vie sa o tom, že dobytie Ivanom Hrozným Astrachane a dobytie Ostrihomu Turkami v polovici XVI.stor.n.l. bolo, s veľkou pravdepodobnosťou, jednou a tou istou udalosťou? Vie sa o tom, že to bola súčasť tzv. „Livónskej vojny“, kedy Ivan Hrozný bojoval proti Litve („latinskej“ (LT) Bielej Rusi, resp. krajine biblického Lota – pozn.) ako súčasť ťaženia proti šíreniu Reformácie? Analyzoval niekto z „patriotov“ knihu Judit v kontexte Uhorska? A čo iné biblické knihy? Vedia, že jednou z dedičných votčin cára podľa svedectva Gillesa Fletchera bola v XVI.stor.n.l aj tzv. Važská oblasť? V skutočnosti existujú štyri hlavné etapy dejín Uhorska:

-      „byzantské“ (pred-mongolské),

-      „mongolské“,

-      „turecké“,

-      „habsburgovské“.

Vo väčšine protihabsburgských povstaní bojovali uhorskí šľachtici s pomocou Turkov. František Rákoczi, napríklad, bol právoplatne zvoleným uhorským kráľom v dobe vojny s Habsburgovcami, všeobecne považovanými za uzurpátorov trónu a koruny. Redigovanie uhorských kroník ako aj zámerná deformácia svätoštefanskej koruny je presne z toho súdka. Slovom, približne v polovici XVIII. stor.n.l. začali Habsburgovci v Uhorsku inteznívne preformátovávať myseľ ľudí, vštepovať im principiálne novú chronologicko-historickú a psycho- egregoriálnu matricu. Hlavné neštruktúrne faktory riadenia Habsburgovcov a Vatikánu v tomto procese boli – nový jazyk, nová viera, nové dejiny. Všetko sa to do povedomia mládeže vštepovalo pomocou – ako inak – prvého všeobecného školského systému. Ako aj dnes, nesústreďovali sa na staršiu generáciu, tí si vedeli o svojich dejinách, náboženstve, jazyku a písme svoje, len to zrejme nesmeli moc nahlas dávať najavo, lebo inak ich častovali predtým hrdým slovkom „Magor“ – v tom lepšom prípade. Napríklad skutočnosť, že zrejme muselo dôjsť k nejakej masovej konfiškácii a neskoršiemu zničeniu množstva písomných dokumentov v hlaholike a „hunskom“ písme, je neoddiskutovateľná, keďže dnes nielen že nevieme dohľadať predmetné písomnosti, ale ani oficiálna história o jestovaní týchto písiem v Uhorsku polovice osemnásteho storočia nič nehovorí. Obyvatelia, obzvlášť tí starší, začali neveriacky krútiť hlavami nad tým, čo im indoktrinovaná mládež začala rozprávať o dejinách a ktorá vďaka latinke značne narušila prepojenie so svojim kolektívnym psycho-historickým egregorom, odcudzila svojim koreňom. Možno starší sprvoti protestovali, ale tých nik nepočúval a prichádzali ďalšie podrastajúce pokolenia. Záležitosť na 2-3 generácie. Vďaka tomu sa podarilo niekdajších „Uhrov“, t.j. zrejme dvojjazyčný národ, majúci spoločný pôvod, presvedčiť o tom, že jedni sú Slováci a druhí Maďari (napr., doteraz sa mnoho slovenských „toponymov“ nedá zmysluplne intepretovať bez použitia turkických a gréckych pojmov – pozn.). Že jedni tu boli skôr a druhí neskôr. Že jedných pokrstil Cyril a Metod, druhých zase svätý Štefan. Slovákov presviedčali, že „trpeli pod tisícročnou maďarskou porobou“, Maďarov zas, že sú „panským národom“, predurčeným maďarizovať a vládnuť ostatným. Obidve matrice už viackrát v dejinách preukázali svoju neadekvátnosť a katastrofálnosť ich politickej inštrumentalizácie v slovenskej i maďarskej tradícii. Ak sa máme vyhnúť nástrahám GP, musíme onen sionistický, konfliktogénny prvok animozity – hľadanie a vytváranie nepriateľa – absolútne vynechať z národnej myšlienky. To je možné len pri suverenizácii sa na II. a III. priorite riadenia. Rozoštvávanie národov na vyšších prioritách je vyskúšaný a osvedčený trik Viedne. Nenaleťme im znova. To znamená aj zavrhnutie tých, ktorých skutočné či potenciálne činy/slová môžu tento konflikt provokovať. Musíme si vážiť našu národnostnú pluralitu, vidieť v nej možnosti, a nie nástrahy.

Typickým príkladom, ako periféria a politickí operátori „kontinentálov“ prilievajú olej do ohňa slovenského Majdanu tak, aby síce „nevybuchol predčasne, ale bol kontrolovaný“, je sled medializovaných udalostí, súvisiacich s maďarskou problematikou okolo pamätníka Františkovi Rákoczimu pri dóme sv. Alžbety v Košiciach, viď článok – https://www.hlavnespravy.sk/rakoci-rakoci-dlho-si-spal-ale-je-cas-aby-si-vstal-odisiel/1442302 Mal som možnosť sa viackrát v tom Dóme poprechádzať aj poobzerať. Na severnej strane je na boku katedrály vytvorený menší pamätník, ktorý symbolicky oslavuje Františka II. Rákocziho a uloženie jeho hrobu do katedrály sv. Alžbety roku 1906. František bol jedným z vodcov „protihabsburgských povstaní“ zo začiatku XVIII. Stor.n.l. Pamätník vznikol za maďarskej okupácie Košíc, a za jeho zachovalosťou do dnešného dňa, napriek všetkým ponovembrovým peripetiám, zrejme treba hľadať „globálnu protekciu“. V čom spočíva najnovší konflikt? Podľa nanajvýš tendenčne písaného článku „HS“ (znovu bez autorstva, pozdravujem kolegiálnu jezuitskú redakčnú radu média – pozn.) vraj spomínaný pamätník je akýmsi pútnickým miestom pre „maďarských nacionalistov“, ktorí tým, že sem chodia skupinovo a hlučne mu vzdávať hold, vraj rušia dobromyseľných slovenských veriacich pri bohoslužbách a pod. Hneď niekoľko otázok. Pamätník je postavený pri vonkajšej strane kostola, takže „maďarskí nacionalisti“ by museli byť pri svojich výčinoch maximálne hluční a ešte aj behať po interiéri kostola, aby „narúšali Bohoslužby“. Po druhé, ak sa to aj dialo, kde bola mestská polícia? Veď pokiaľ by tieto „akcie“ neboli prinajlepšom koordinované s mestskou správou (odsúhlasenie a povolenie na organizovanie politického zhromaždenia), tak mesto by muselo OKAMžITE proti takýmto nesankciovaným výstrelkom zasiahnuť..?? A ak nezasiahlo, znamená to, že sa to dialo pod kuratelou oveľa vplyvnejšej, globálnej moci. Smrdí to prefíkanou provokáciou na dva ťahy. Ale predovšetkým, všimnite si, aký nepriateľský a nenávistný tón uplatňujú „HS“ voči osobe F. Rákocziho. Kritizujú ho, takpovediac, z čisto habsburgských pozícií.

T.j. rovnako, ako sám „kontroverzný“ pamätník požíval doteraz protekciu globalistov, tak aj poslední ho teraz skrz svoju „kontinentálnu“, Habsburgovcom úslužnú perifériu využívajú na rozosievanie slovensko-maďarskej nevraživosti a očierňovanie posledného legitímneho ne-habsburgovského panovníka Uhorska. Počas vojny s ktorým sa globálna moc zrejme aj zmocnila v Košiciach pozostatkov „Sedembolestnej“. Ich terajší „patriotickí“ prisluhovači tu dnes kydajú hnoj na právoplatného uhorského kráľa, veľkého Uhra, ktorý bojoval proti týmto viedenským uchvatiteľom, a – čo je symbolicky dôležitejšie – stelesňuje pred-habsburgovské Uhorsko. Normálne ide „HS“ kvôli Rákoczimu od zlosti roztrhnúť, len si to čeknite, je to, ako vždy, nepodpísaný, t.j. kolektívno-redakčný článok. Podrazácky boj a imitačno-provokačná činnosť na II. priorite, v plnej kráse. Z toho istého súdku je aj blog P. Pakaša „Kto sú praví slovania?“, v ktorom, zámerne ponechajúc gramatickú chybu v názve „Slovanov“ (psycho-degradácia – pozn.), tento „bloger“ síce na jednej strane pravdivo píše, že názov Slovanov je odvodený od pojmu SLOVO, ale zároveň tvrdí, že ono SLOVO – to nie je odkaz na tradíciu Boha-SLOVO, ale na tradíciu starozákonného Jahveho. Paráda, kedy už, jezuiti, prestanete kradnúť a zneužívať moje myšlienky? Ja tvrdím, že Slovania ¬ Kresťania, pretože uctievajú Boha-SLOVO, t.j. Krista. Vy nás chcete, naopak, infikovať tým istým vírusom starozákonného, biblického projektu, ako svojho času Nemcov. To s tou našou mnohotisícročnou minulosťou je presne odtiaľ – zavádzanie na druhej priorite.

S fenoménom riadenia toho istého druhu máme do činenia v prípade s osadením pamätníka Ľ. Štúra v Štúrove. Pre zmenu sa tam tentokrát zaskvel Čarnogurský – dávny kôň kontinentálov. Ak je on rusofil, potom ja som princezná Diana. Skôr agent-provokatér. S veľmi dobrým, „patriotickým“ krytím. Zdalo by sa, čo je zlé na samotnej myšlienke? Vieme dobre, že Štúr nebol nepriateľom maďarského národa. Ale jednoducho nemôžete podnikať informačno-riadiaci manéver, keď na to nie je cieľová skupina informačne pripravená. Mnohí Maďari nášho Štúra nemusia. To práve teraz im potrebujeme popod nos strkať našich velikánov? Ja chápem, že je to demokratické a ok, ale v ovzduší plazivého občianskeho konfliktu sa to viac ponáša na pumpovanie medzietnického napätia, než na bohumilý zámer Čarnogurského. Tento akt od začiatku až do konca bol vlastne dobre zakamuflovanou provokáciou. Znovu sme pri – ne budi licho, poka ono ticho.

Chápete, že v prípade víťazstva Harabina a Kotlebovcov riskujeme reálne občianske krviprelievanie na dolniakoch? Treba hľadať a artikulovať modernú a zjednocujúcu štátnu ideológiu. Ale na to je potrebná kľudná a konštruktívna informačná práca v podmienkach harmonického dialógu angažovanej verejnosti, a nie takto neomalene, z mosta do prosta tlačiť situáciu na hranu, do konfliktu, ako to predvádza Čarnogurský a štruktúry „patriotov“ v otázke Štúrova. Podobný „globalistický“ podpis, ale realizovaný z „maďarskej“ strany, vidíme v prípade humbuku okolo pamätníkov v Rimavskej Sobote.

A to je len jeden aspekt celkovej informačno-riadiacej práce, ktorú treba vykonať na záchranu slovenskej štátnosti. Nič nie je nemenné, a obzvlášť nie štátne idey, ktoré sú, podľa Putina, živým organizmom podobne, ako je živým organizmom náš štát. Preto sa práci na tomto fronte beztak nevyhneme.

Naviac, v podmienkach, keď sa nedá oponovať GP na nižších (sme polokolónia – pozn.) prioritách, je preto o to dôležitejšie sa s ním biť na vyšších, metodologických, chronologicko-historických a konceptuálnych prioritách. Je dôležité meniť informačné pole, vpriahať mlčiacu väčšinu do nášho vektora cieľov, zatiaľ čo v rovine riadenia netreba ašpirovať primárne po zmene elít, ale snažiť sa cez zahraničnú politiku nútiť elitu vpriahať do našich procesov v krátkodobom horizonte; v dlhodobom treba pripravovať kádrovú a informačnú bázu pre vznik suverenistickej, národno-uvedomelej elity. Každopádne, bez znovuvytvorenia Československa v prípade urýchlenia a degradácie procesov v Západnej Európe sa naše prežitie ako národa zrejme nezaobíde. Viď Pjakinovo tvrdenie o apriórnej absencii štátnej suverenity a nemožnosti realizovať plnú funkciu riadenia v štátoch s obyvateľstvom pod 10 mln ľudí.

Dnes je najdôležitejšie nenechať sa vyprovokovať k činom s nezvratnými následkami, zachovať si chladnú hlavu. Obrniť sa občianskou trpezlivosťou a prezieravosťou ako odpoveď na snahy elity poštvať nás proti sebe. Netreba sa búšiť do pŕs a oblbovať ľudí frajerinami. Práve naopak, treba prekuknúť globálnu hru a samým vytvárať podmienky, informačné pole pre pravdepodobnostne-predurčiteľnú realizáciu nášho vektoru cieľov. Ako na to, si ukážeme aj na vyhodnotení prehrmevšej prezidentskej diskusie Harabina a spol. pod záštitou „Denníka N“ z pozície KSB.

Dochádza k realizácii toho, čo bolo popísané v článku o „Kauze Kuciak“ – totiž, že šlo o overstag GP, ktorý si od „kauzy“ a post-kuciakovského politického vývoja v SR sľuboval odpis Fica a podpindosníkov v prospech „patriotov“ harabinovského a kotlebovského razenia. Výsledok tohto zápasu, znovu to prizvukujem, bude závisieť od zrelosti Slovákov ako národa, viď Ficove slová o prežití SVK v „komplikovanom medzinárodno-politickom prostredí“. Bude Slovensko projektom a objektom globálnej politiky, alebo bude usilovať po subjektnosti?

Treba pamätať, že Slovensko prežíva najnebezpečnejšie obdobie svojej „ponovembrovej“ existencie. Proti našej krajine sa momentálne za aktívneho záškodníctva regionálnych a reálnej sabotáže a širokospektrálnej zrady vysokopostavených štátnych úradníkov, politikov a médií, vedie vojna na všetkých prioritách riadenia, nevynímajúc vojenskú ani genocidálnu. Cieľom je buď pretvoriť Slovensko na klérofašistickú diktatúru ľudáckeho razenia, alebo zničiť nás podobne, ako Juhošku. HARABIN JE KĽÚČOM K OBIDVOM SCENÁROM.

Preto je potrebné „kontrolovať Majdan“, udržiavať istý level spoločenskej hystérie, akúsi permanentnú informačnú a skutkovú horúčku. Preto neustále počúvame o hrozných nehodách, vraždách a úmrtiach, únosoch, súdoch s mafiánmi, policajný hovorca (po Ficovej a Gašparovej abdikácii sa zníženie suverenity nemohlo neprejaviť aj v týchto rezortoch – pozn.) M. Waeldl nám v odporných, naturalistických podrobnostiach rozpráva detaily surovo-zvieracích mafiánskych vrážd, sekundovaný nekončiacou informačnou agresiou mainstreamovej RTVS spolu s Kiskoidmi na tému „mafiánskeho štátu“..Ide jednoducho o burcovanie anarchistického, vo svojej podstate revolučno-protestného potenciálu na pozadí jednostranného a absolutizovaného kritizovania médiami a pravicou všetkého, čo i len zďaleka môže súvisieť so Smerom, Ficom, vládou a štátom ako takým. Nehovoriac o zúrivej rusofóbii a antikomunizme, ktoré sa ukazujú ako nadčasové západné hodnoty. Pri súčasnom myšlienkovom naladení, kedy viac než polovica obyvateľov je presvedčená, že za socializmu sa žilo lepšie, je takéto počínanie len dodatočným provokovaním sociálneho výbuchu. Sociologická patológia, ktorá s reálnym zmysluplným výkladom histórie a poučením sa z minulosti nemá absolútne nič spoločné.

Minuloročné žltačka a osýpky na Východe sú už len čerešničkou na tejto „darčekovej torte“ – pravdepodobne od globalistov – po predminuloročných epidémiách hydiny a dobytka. Mimoriadne dôležitým faktorom provokovania verejnej nasratosti sú dopravné zápchy, vyplývajúce z koordinovaného a súčasného budovania diaľnic, privádzačov a obchvatov po celej krajine a mimoriadnej preťaženosti ne-diaľničných ťahov. Mnohokrát majú ľudia pocit, že cestári celé roky prstom nepohli a teraz sa zrazu všade súčasne opravuje. Je to hmatateľným dôkazom protištátneho komplotu VÚC-iek, ak by niekomu nestačilo záhadou opradené stretnutie novozvolených pravicových županov v Žiline rok predtým. Nuž, čo pre niekoho môže byť chybou riadenia, pre druhého môže byť cieľom. Patová dopravná situácia a z toho vyplývajúca verejné zloba je želaným kolaterálnym efektom. Zároveň sú otvorene sabotované niektoré vitálne dôležité projekty, viď napr. bordel, čo robí istá talianska spoločnosť-subdodávateľ v rámci nekonečného projektu strečnianskeho tunela. Nechcel som to hovoriť, ale za Slovenského štátu postavili za tri roky železničnú trať Šturec – fenomenálny staviteľský počin s desiatkami tunelov a mostov.

Pri Žiline už pätnásty rok nevedia vyhĺbiť do hory prekliatu dieru, to už kde sme?? Novozvolený žilinský primátor Fiabáne spolu s novozvolenou pravicovou župankou E. Jurinovou len ťažko skrývali mimoletmý úsmev, keď priamo do mainstreamových kamier predstupovali s pre Žilinčanov Jóbovou zvesťou o nevyhnutných dopravných komplikáciách. Podobne, ako Vallo. Konkrétne Jurinová a Fiabáne sú, z hľadiska politiky, nikto, sú to bábky žilinského mafiánskeho dona neslovenského pôvodu (vďaka „národniarovi“ Slotovi – pozn.) Trabelssieho, ktorý sa u nás v meste stál „Cárom a Bohom“, a ktorý spečatil svoje nezastaviteľné prenikanie do vrchných osídel slovenskej politiky tým, že kúpil bratislavské Tesco. Obávam sa, že Fiabáneho víťazstvo bolo v skutočnosti jeho, Trabelssieho, víťazstvom.To je smutná žilinská realita, a to nehovorím o vypálení centrály SMER-u na jar 2018, ani o tých dvoch brutálnych bitkách, kedy v priebehu prvej polovici novembra 2017 (krátko po župných voľbách! – pozn.) akísi maskovaní bitkári vo večerných hodinách do polosmrti zmlátili jedného tridsiatnika a päťdesiatnika priamo v centre mesta na Bulvári. Ani jednu z obetí neokradli. Dostali úlohu – zmlátiť náhodne idúcich ľudí, a to tak, aby ľudia mali strach z tej náhodnosti a všadeprítomnosti, in order for their being aware of an ever-lasting pending danger. Stalo sa to v Žiline behom jedného týždňa a malo to zjavný mafiánsko-politický charakter. Dvaja ľudia skončili na ARO, so zrejme trvalými zdravotnými následkami. Stalo sa to nie tak dlho pred Kuciakom. Ale vtedy nikto nevolal ľudí na barikády. Ani len „Žilinskému večerníku“ táto udalosť nestála poriadne za zmienku!!! Jediná info bola na zilinak.sk, a na facebookových profiloch vystrašených Žilinčanov. „Žilinský Večerník“ ovláda Trabelssie. Cui bono? Aj to je smutná slovenská realita. Smutné je zároveň to, že s týmito indivíduami len tak nezatočíte, keď v ich častokrát nelegálne budovaných OC a nákupných strediskách sídlia Tatrabanky, Dexiabanky a pod., keď je Trabelssie vlastne politickým operátom globalistov (atlanticko-sionistického krídla – pozn.) na Slovensku. Dtto Haščák. Dalo by sa proti nim a Haščákovi zakročiť, keby sme tomu obetovali roky sústredenej práce a predovšetkým keby si trebárs taká SIS plnila svoje ústavné povinnosti, a nefungovala ako „jarmok tajomstiev“ a burza cudzokrajných rozviedok. So slovenskými vyvolávateľmi aukcií.

Úradnícko-administratívna sabotáž

V nedávnom období vyvolala veľa rozruchu publikácia videonahrávky, na ktorej arogantná a neadekvátna novozvolená starostka Fekišoviec za SMER predvádzala cirkus Humberto počas ustanovujúceho zasadania novej obecnej rady. Ak odložíme žartíky stranou, poukazuje táto poľutovaniahodná skutočnosť na naslovovzatú aktuálnosť hore načrtnutej témy – totiž nevyhnutnosti kádrovej obmeny v rámci SMER-u. Fekišovce nie sú, a obávam sa, že zďaleka nie – náhodným javom. Ja sám môžem aj v kontexte nedávneho výjazdového rokovania vlády v Snine z prvých rúk potvrdiť, že malebné východoslovenské mesto Snina je dokonalým príkladom kádrového vyhorenia a infiltrácie SMER-u psychotrockistami. V lete som v Košiciach spoznal jedného mladého, šikovného a statočného chalana pôvodom zo Sniny, ktorý vyrástol v detskom domove, vychodil učňovku a makal na brigádach ako vodotechnik; práca bola síce vždy dostupná, ale poväčšine jednotvárna – vyčisťovanie bytov pred nejakou generálnou prestavbou. Vyplácali ich bárskedy aj v naturáliách. Zárobok na deň – v dobrom prípade 20, v lepšom prípade 30 EUR. Jeho priateľka brigádovala u akéhosi štyrikrát rozvedeného a päťkrát vydržiavaného balkánskeho macha v zmzlinárni, 20 EUR bol pre ňu veľmi dobrý zárobok. S akou úprimnou ľútosťou a nefalšovaným bôľom vlastencov mi obidvaja rozprávali o tom, ako je ich biedna Snina na pokraji životaschopnosti, vraj už zachvíľu tam bude menej ľudí, než sa formálne na mesto patrí. Mladí vraj väčšinovo odchádzajú – tretina do zahraničia, ostatní do iných slovenských regiónov. Miestne podniky po komunistoch, samo sebou, skrachované. Prakticky žiadna ekonomika, a tá tieňová je častokrát, ako to v takých prípadoch býva, prerastená s oficiálnou mocou. Korupcia. Miestni malopodnikatelia počítajú každé euro, zatiaľ čo SMER-ácky miestodržiteľ tamojšej radnice nie viac ako šesť rokov dozadu za pekných pár desiatok litrov nechal z mestského rozpočtu inštalovať na miestnom námestí exaktnú, v životnej veľkosti mosadznú sochu Jána Pavla II, precíznu a vyumelkovanú. No dobre, národ holubičí to zhltol. A teraz, minulý rok, zákonite po Ficovej demisii a rekonštrukcii vlády (ktoré, ako už bolo povedané – znamenali okamžitú a citeľnú stratu našej suverenity – pozn.), zrejme títo SMER-ácki psychotrockisti úplne stratili zábrany, a začali sa zapodievať otvorenými provokáciami a burcovaním sociálneho výbuchu. Spomínaný starosta totiž vyhlásil, že socha, ktorá bola – z vyhlásení môjho známeho zo Sniny – v dokonalom stave, je už „zastaraná“ a „poškodená“, pričom navrhol zameniť ju na novšiu, za minimálne 40 tis EUR z mestskej kasy. Čo je to, ak nie zlovôľa? Všetci podobní funkcionári SMER-u sú vo svojej podstate stranícki sprisahanci a živitelia štátneho prevratu na Slovensku. Psychotrockisti, uzurpujúci si riadenie v jedinej strane, majúcej potenciál presadzovať ciele autentickej ľavice. Ich neutralizácia je preto otázka národnej bezpečnosti našej krajiny.

Vedia sa proti nám informačno-psychologická vojna na všetkých úrovniach riadenia. Slovensko je riešené z najvyššej úrovne, v našom Majdane je priamo zamiešaný kolektívny Západ a predovšetkým euroštruktúry, ktoré tu od začiatku parazitovali na politizácii „kauzy Kuciak“ (viď správa In’t Veldtovej – pozn.). Na koho strane eurobyrokracia v skutočnosti je, je potvrdzované tým, že posledné tri ultimáta euroštruktúr voči Slovensku vo veci ekológie a životného prostredia (odkaz) prišli HNEĎ PO TOM, ako boli na Slovensku medializované informácie, že za vraždou Kuciaka mohol byť Haščák. Zdvihnutý varovný prst aka gentlemanský pozdrav tým, ktorí sú schopní toto riadiace posolstvo prijať. Kvôli Haščákovi nás okrikujú zo samotnej Eurokomisie. Bodaj by nie, keď Penta vlastne bola finančno-právnym sprostredkovateľom procesu privatizácie a zničenia kolektívnym Západom nášho národného hospodárstva. Koneční beneficiári nezákonnej privatizácie našich strategických podnikov boli, ako dosvedčuje Gorila, predovšetkým západné korporácie. Suverenizácia Slovenska bude tuhý boj, ale pri správnej informačnej práci a pri adekvátnom riadení je reálna možnosť udržať zdrojovú stabilitu a suverenizovať sa. Je to však juvelírna práca, vyžaduje kompromisy, manévrovanie, rafinovanú komunikáciu na úrovni druhej významovej rady, a nie správanie slona v obchode s porcelánom, veď tí patrioti presne tak pôsobia s tým svojim nepríčetným hulákaním, že veď teraz „Harabin PRIDE, poriadok NAVEDE“, zruší protiruské sankcie a s EÚ si vytrie zadok. Preboha, rozmýšľať treba!

Už pomaly slávna prezidentská debata „Denníka N“ bola vôbec ukážkovým príkladom, ktorý potvrdil naše tézy o vytváraní režimu najväčších výhod pre Harabina, ako aj o tom, že Šefčovič ako popredný účastník straníckeho sprisahania v SMER-e robí všetko preto, aby nahrával Harabinovi do karát. Pán Harabin sa vlastne ani nemusel poriadne namáhať, aby tromfol svojich protivníkov, stačilo hovoriť pravdu, alebo lepšie – necelú pravdu. Dokonalé stelesnenie hlavnej bojovej stratégie našich „patriotov“ a „jezuitov“ – adoptovať rétoriku „informačnej alternatívy“ pre dosahovanie protinárodných cieľov. Národnostný aspekt a maďarskú kartu v kontexte uznania Krymu sme už vysvetľovali, ale je tam toho viac. Isteže, Harabin hovoril najlepšie zo všetkých, ale jednoducho nemôžete vždy ohlasovať všetky informácie, ak je Vašim cieľom stabilné riadenie. Javom rovnakého „podrazáckeho“ druhu je aj Harabinovo vyjadrenie o novom romano-germánskom projekte FR-GER ako o Franskej ríši, resp. že kategoricky nesúhlasí s pro-jadro politikou Fica. Provokačno-imitačná činnosť, ktorá, navyše, nasledovala po tom, ako sme v predchádzajúcich publikáciách upozornili na jeho možné prepojenia práve na tú globalistickú frakciu, ktorá stojí za podpísaním novej, Aachenskej zmluvy. A čo sa týka jadra… Ako to, že nás tam nechce mať? To jest Harabin navrhuje, aby Slovensko, po tom, ako ho v deväťdesiatych a nulových rokoch práve prednostne mocnosti onoho „jadra“ vyžmýkali a ekonomicky kolonizovali, jednoducho odmietlo sa podieľať na tvorbe európskych politík, samoizolovalo sa od procesu prijímania riešení a bolo ponechané so svojimi problémami napospas osudu? To by sa Vám tak páčilo! Nie, treba zotrvať v tom spolku, usilovať sa o vytvorenie nových, spravodlivejších pravidiel fungovania Únie, a využívajúc našu strategickú dôležitosť pre „jadro“, vštepovať európskym politikám náš vektor cieľov. Treba využívať šance a príležitosti, a nie páliť mosty. Z rovnakého súdku je aj zrušenie protiruských sankcií, čo z Harabinových úst vyznieva ako ďalšia frajerina. To si ako predstavuje? Dokiaľ sa o tejto otázke nerozhodne na celoeurópskej úrovni, môžeme tieto jeho silácke reči vnímať nie ako reálne zámery, ale ako predvolebný ťah.

Zo svojej strany Šefčovič sa prekonáva, len aby naháňal voličov Harabinovi. Na rozdiel od posledného, ktorý sa sebaprezentuje ako nezávislý „ľudový“ kandidát, Šefčovič má divnú potrebu zdôrazňovať, aký je integrovaný do západnej nadnárodnej elity, prizvukujúc, že „…má previerku najvyššieho stupňa v NATO a EÚ“. Skutočnosť, že je aktívnym členom protificovského sprisahania v SMER-e, potvrdil tým, ako sa vyjadril v prezidentskej debate na tému Venezuely. Tupo opakoval prázdne a tendenčné klišé, osvojil si splna rétoriku európskej zahraničnej služby a jej agresívnu nekompromisnú líniu voči legitímnej vláde Venezuely. Koná a rozpráva tak v najostrejšom možnom protiklade nielen s medzinárodným právom, ale aj s oficiálnou straníckou doktrínou, ako ju v otázke Venezuely argumentoval Blaha a dokonca aj Fico. Tí straníci, ktorí Šefčovičovi odovzdali svoje podpisy, sú zradcovia. Šefčovič svojimi vyjadreniami nielen diskvalifikuje seba ako víťaza volieb, ale aj stranu, s podporou ktorej kandiduje. No a v otázke plošného zákazu zbraní v EÚ ste tou pripomienkou teroristických útokov v Bruseli normálne že prihrali Harabinovi na smeč. Že Vás, pán eurokomisár, hanba nefackuje! Načo sa vôbec zúčastňujete volieb, keď ich nechcete vyhrať?

Zatiaľ čo Fico je zrejme po uši ponorený vo vnútrostraníckych problémoch, prebieha presne v súlade s dlhodobými zámermi GP v automatickom režime samoodpis liberálno-neokonskej politickej i mediálnej nomenklatúry v prospech „patriotov“. Ak Harabin zasadne do funkcie prezidenta, bude aktívne pripravovať pôdu pre mocenský nástup „patriotov“, aby sa poslední mohli stať rovnako poslušnými vykonávateľmi príkazov kontinentálnej frakcie GP, ako boli predtým liberál-fašisti fanaticky oddanými atlantickému krídlu GP. „Patrioti“ už teraz aktívne pracujú so všetkými skupinami obyvateľstva, naháňajúc rôznymi spôsobmi do košiara Kotlebovcov umiernených národniarov, kryptoľudákov, pseudopatriotov a zároveň slovanofilov, rodnoverov a rusofilov. Používajú všetky možné finty, len aby prilákali na svoju stranu dezorientovaných potenciálnych voličov SMER-u. GP musí aktivizovať všetky, dokonca aj navzájom si protirečiace myšlienkové frakcie a politické preferencie, využívajúc fenomén zblbnutej mládže, ktorá je úprimne presvedčená, že „rusofilstvo“ a ľudáctvo sa dajú snúbiť dohromady. V skutočnosti ide o psycho-diverziu na našom kolektívnom podvedomí. V myšlienkovej radikalizácii a doslova nadháňaní voličov Kotlebovi sa prekonáva aj DEBILNá „patriotická“ SNS, ktorá svojou politikou v oblasti armádnych nákupov, podlizovania sa NATO a sionistom, agendy proti „fake news“, podielom na vypracovaní novej a výrazne fašistickej bezpečnostnej stratégie a zavádzaním kryptoľudáckych metodických príručiek, bagatelizujúcich podiel ZSSR na víťazstvo v Druhej svetovej vojne, SNS spolu s ostatnými „podpindosníkmi“ v podstate jedná protinárodne a vlastizradne, samoodpisujúc seba, a čo je horšie – aj vládu v očiach verejnosti. Kedysi som Danka počúval, pretože sa mi nechcelo veriť, čo ten chlap melie. Teraz jeho litánie už nepočúvam, lebo darmo budem strácať čas s dospelým vrtošivým deckom. Aj Fico Vám, pán preCeda, ukázal, čo si o Vás a úrovni Vášho chápania myslí, keď Vás nepozval na Devínske oslavy Cyrila a Metoda predminulý rok.

Terajšie obdobie je najnebezpečnejšie v dejinách moderného Slovenska, kedy ide o všetko alebo nič. Sme svedkami širokospektrálneho komplotu slovenských elít, koordinovaných nadnárodnou korporatokraciou, proti slovenskej suverenite, kedy tak liberáli, ako aj „patrioti“ pracujú, čiastočne vedome, čiastočne nevedome, na majdanizáciu a neskoršiu fašizáciu spoločnosti. Pritom minimálne v prípade „patriotov“ a ich podporovateľov z radov obyvateľstva môžeme hovoriť, že sú predmetom zákernej manipulácie zo strany ich lídrov.

Nič to neilustruje lepšie, ako Schusterove slová, adresované Harabinovi, ktorými mu vlastne v náležite sakrálnych podmienkach „požehnal“ menom globalistov-kontinentálov pred prezidentskými voľbami (https://www.hlavnespravy.sk/rudolf-schuster-harabinovi-vydrz-uvidime-ktora-strana-nakoniec-zvitazi-ci-ti-ktori-ta-este-nepochopili-alebo-ti-ktori-uz-su-na-tvojej-strane/1437584). V svojom príhovore na pôde Vysokej škole bezpečnostného manažérstva pri príležitosti udelenia touto košickou ustanovizňoučestného doktorátu Š. Harabinovi, R. Schuster neomalene, ako príslovečná kiplingovská „pijavica, ktorá sa tak prepila krvi, že začala kecať“ – povedal nasledovné:

„Samozrejme v tej politike to tak chodí, že sú aj vyššie princípy ako sú právne a sudcovské.“ Schuster spomenul situáciu, keď sme vstupovali do EU, no náš vstup bol vtedy podmienený aj vstupom do NATO. „Bolo to ťažké a mali sme len takúto cestu, že bez NATO by nebola EU. Dnes už by sme mohli povedať, že prečo sme tam vstupovali. Spájam to s pánom doktorom preto, že si ho vážim, vždy si zachoval svoje odborné stanovisko a tam sa naozaj nemýli. Patrí medzi tých sudcov Najvyššieho súdu, ktorý ako jeden z mála, ak nie jediný, vždy pomenuje veci tak ako sú a ako to bolo povedané, právnym spôsobom. Preto si ho budem vážiť a chcem mu z úprimného srdca zablahoželať, lebo je to jeho prvý čestný doktorát a práve tu v Košiciach kde študoval. On trocha rozdeľuje tú spoločnosť, ale chvalabohu nech rozdeľuje, nech oddeľuje tých čo pochopili, od tých, ktorí až pozdejšie pochopia, že kde je pravda.“ Schuster na záver zaželal novo promovaným inžinierom s novým diplomom šťastný vstup do nového života a čerstvému držiteľovi čestného doktorátu Štefanovi Harabinovi nech sa mu darí.

Schuster hneď v prvej vete hovorí absolútne nezakryto – „…sú aj vyššie princípy ako sú právne a sudcovské…“ Hovorí o tom ako o niečom, čo Harabin nemôže nechápať, a čo zrejme charakterizovalo Schusterove úradovanie v prezidentskej funkcii. Nuž, to by ma veru zaujímalo, akými princípmi by sa mal riadiť vysoký štátny funkcionár či politik, ak nie právnymi a sudcovskými?? Všetko, čo je mimo práva, je apriori ne-legálne. Vždy, keď je spoločnosť vystavená nejakému prudkému riadiacemu manévru, ktorý nie je v súlade s „právnymi princípmi“, usilujú sa jeho iniciátori o jeho zdôvodňovanie skrz ideológiu. T.j. vyššiu prioritu nadnárodného riadenia. Freudovské prerieknutie Schustera svedčí o tom, že práve vstup do EÚ, previazaný s vstupom do NATO, bolo dané vyššími princípmi, ideológiou pravicového liberalizmu a súčasného globálneho neokolonializmu. Vonkoncom nie objektívnou ekonomickou či politickou nevyhnutnosťou. Presne rovnako aj v prípade rozdelenia ČSFR, ktoré je „boľavou témou“ všetkých patriotov, reagujúcich vo svojej väčšine na legálne výčitky ohľadne referenda prehnane hystericky, vrátane fašizoidného obviňovania protistrany zo spochybňovania slovenskej štátnosti „…ako vyústenia stáročného boja o vlastnú štátnosť…“. A zároveň zo slov tohto prostoduchého bývalého aparátčika, poskoka globalistov-kontinentálov a jedného z najilustratívnejších príkladov morálnej dekadencie a „dedičnosti pokryteckých elít“, dedukujeme, že práve takéto jednanie nad právny a sudcovský rámec je to, čo vyznačovalo úradovanie jeho, jeho „milých priateľov“ a čo bude taktiež vyznačovať pontifikát Boha-Učiteľa. Harabin totiž rovnako otvorene ohlasuje v svojom prehnane sebavedomom Novoročnom posolstve nevyhnutnosť zvykania si na akési brutálne budúce zmeny. V tomto bude zrejme zachovaná kontinutia s protiústavným úradovaním Kisku. Konieckoncov, „patrioti“ ako Harabin aj ostatní už demonštrovali svoj pohŕdavý vzťah k rešpektovaniu existujúcich legálnych noriem pri dosahovaní svojich cieľov, napr. v otázke rozdelenia ČSFR bez referenda. Nová doba, čo? DTTO v prípade LEX 1996 o klasifikácii socializmu ako zločinného režimu. Som zvedavý, ako budeme čoskoro klasifikovať my Vás.

No a nakoniec, Schuster je rád, že Harabin rozdeľuje spoločnosť. Tieto slová majú dve roviny chápania. Bežní „patrioti“, zachvátení elánom a obdivom k Harabinovi, to vnímajú tak, že „slniečkari nepochopili, že Harabin je Spasiteľ a je za ním Pravda“. Naopak Schuster a bábkari „patriotov“ túto vetu vnímajú tak, že za „nechápavých“ považujú samotných patriotov, ktorých „pravda“ o ich vysnívaných ľudáckych zajtrajškoch zaručene prekvapí, a to hrôzostrašne. Nech už je, ako chce, skutočný líder nikdy nechce rozdeľovať spoločnosť, ale ju zjednocovať.

Pokiaľ sa teda p. Harabin verejne nedištancoval od predmetných slov nášho východniarskeho mastodonta, môžeme mať za to, že ich prijal a stotožnil sa s nimi, a preto mám plné právo podozrievať ho v účasti na sprisahaneckom komplote na fašizáciu našej štátnosti (bude jednať v nad-právnej rovine v cudzích ideologických záujmoch – pozn.). Pričom všetko bude vyzerať „tak ako má“. A to som opísal len ten „pekný scenár“. Horšie bude, ak Harabinovo zvolenie využijú „liberáli“ na predĺženie svojej agónie, vďačnú informačnú prihrávku smerom k vyvolaniu ďalšej „extrémistickej hystérie“, a to nehovorím o tom, že zrejme budeme vo svete za „čierne ovce“, EÚ a NATO sa s nami inak, než ultimátami, rozprávať nebudú. Okamžitý pokles suverenity, vystupňovanie politického napätia a možné vypuknutie občianskej vojny, resp. prerastanie občianskeho konfliktu do krvavej štádie. To len aby sa vedelo, aké sú reálne stávky. Ako je možné, že na to neupozorňuje nik z kolegov na vodaksb.eu, tvoriacich akýsi „Harabinov fanklub“ a tvrdiacich, že „lepšia možnosť od H neexistuje“? Je to otázka predovšetkým smerom k ich vlastnej kompetencii v rámci KSB a DVTR.

Všeobecná hypotéza v svetle KSB: klanovo-korporatívne a oligarchicko-negociačné pozadie za Harabinom and Co.

Atlantisti zrejme súhlasia s „podprahovou“ podporou Harabina, t.j. imitačno-provokačnou činnosťou v tandeme s protistranou na podprahové pestovanie jeho „kultu“ (napr. vypnutie facebook podľa matrice „zakázané ovocie“), pretože si od jeho potenciálneho víťazstva sľubujú, že poslúži im poplatným štruktúram a médiám ako vďačná rozbuška na vyvolanie Majdanu č.2 s možným presahom celého konfliktu do „krvavej“ fázy. Na spôsob toho, ako bol zorganizovaný prvý „oranžový“ Majdan v Kyjeve proti vtedy zvolenému, a v roku 2013 úradujúcemu Prezidentovi Ukrajiny. Prvky obidvoch. „Školitelia“ Mikloš a Dzurinda, navrátivší sa po kyjevskom rekvalifikačnom pobyte na Slovensko, už slintajú pri pohľade na všetky nimi predtým nepozonané možnosti zgenocídovať náš národ. Psychotyp ruských Čubajsov.

Je priam zarážajúce, že nik z početného fanklubu Harabinových prívržencov a tých, ktorí tvrdia, vraj „lepšej voľby niet“ (ovbzvlášť v porovnaní so Šefčovičom a obzvlášť v komunite prívržencov a „znalcov“ KSB (!!!– pozn.)), nikdy nepredostreli tento nanajvýš pravdepodobný scenár, ktorý v súčasnom myšlienkovom a psychologickom ovzduší na Slovensku môže spôsobiť, reálne vyvolať socio-ekonomickú katastrofu. Nikto nehovorí, že práve TO JE CIEľOM KISKOVHO TíMU, veď on a jemu podobní (Kiska toť Dzurinda na druhú) si uvedomujú, že inak neprežijú. Pri dlhodobo-stabilnej realizácii pre nás disponibilnej (Fico prejav) možnosti dlhodobého zakotvenia soc. Dem v krajine skôr či neskôr vyšetria aj Kuciaka, aj Gorilu. Chápete tie stávky? Urobiť požiar vo vykradnutom dome. To je dôvod, prečo potenciálna výhra Harabina v prezidentských voľbách môže s veľkou pravdepodobnosťou vyvolať na Slovensku Majdan č. 2. Neokoni a atlantisti budú mať dôvod uplatniť kyjevské technológie.

Zo svojej strany, kontinentáli potrebujú Harabina na to, aby tu privodili Slovenský štát č.2. Oni a za nimi stojaci „patrioti“ zrejme počítajú s tým, že ak s tichou podporou atlantistov docielia Harabinovu výhru, dokážu ukočírovať novorozbehnutý majdanistický proces, definitívne vyšachovať neokonov z hry. Neviem, čo si od toho sľubujú „kontinentáli“, ale naši „patrioti“ aj v tomto páchajú svoju najväčšiu, osudovú chybu – spúšťajú procesy, ktorých výstupy nevedia ukontrolovať. Radi otvárajú Pandorinu skrinku. Sú príliš mocibažní, príliš netrpezliví, príliš egocentrickí, chcú všetko hneď a teraz. A príliš spoliehajú na to, že Fico a „vlastenecké“ krídlo SMER-u s ich voličským potenciálom sú odpísaní. Skrátka – tupo si nahovárajú, že Harabina hneď celý demokratický svet uzná za legitímneho slovenského prezidenta, že ukočírujú Majdan a nastolia tu svoje otrocké poriadky, kde zase budeme tupé stádo, počúvajúce svojich farárov. Viď ašpiráciu slovenskej RKC po možnosti spoluvytvárania a posudzovania zákonov. No jasné…

Pozn.: Bol som svojho času na vysokoškolskej praxi na našej diplomatickej misii v Dubline, v Írsku. Trochu som si prezrel to mesto, skočil na to ich parádne západné pobrežie a vôbec – pozoroval tamojšie prostredie. To je, Vám poviem, iný stredovek. Sex do 18 rokov trestný čin, bez prezervatívu ešte aj hodný na šibenicu, 90 percent segregovaných škôl (chlapci/dievčatá), takmer polovica z nich – cirkevné. Novozvolený premiér chodí ako prvé na konzultácie s tamojším katolíckym primasom, ktorý mu normálne že vyškrtáva z vládneho programu, čo sa mu nehodí, a potom sa o tom dohadujú. To toto chceme? Nestačí, že Vatikán cez systém „proxy-relationship“ ovláda našu SIS? Nestačí, že riaditeľ A. Šafárik podpísal zmluvu o spolupráci s Najvyšším súdom?

GP potrebuje Harabina za prezidenta ako program-minimum, ako program maximum schopné a adekvátne riadiace kádre kotlebovského či národno-koaličného ideového spektra. Avšak štruktúry chýbajú, Kotlebovci sa ukázali ako nespoľahliví, keď podporili onehdá Kisku. Držia ich v zálohe. Preto je zrejme nateraz pre GP dôležité udržiavať istú úroveň operačnej funkčnosti SMER-u ako nástroja riadenia. S globalistami-kontinentálmi začínajú koketovať mnohí, vrátane Kollára, ktorý skrze Šimkovičovú posiela výrečné signály, a dokonca aj MOST-Híd („konšpirologické“ vyjadrenia jedného z ich poslancov o Sorosovi). Z hľadiska GP treba istú úroveň udržiavať aj v SMERE, robiť v ňom poriadky a úpravy BEZ FICA. Preraďovať Slovensko na poloautomatický režim riadenia tak, aby Pellegrini bol len pútnik, posol medzi „sakrálnou mocou“ globalistov a Slovenskom. Chceli by spečatiť status-quo a dostať Fica na ÚS. Nevyšlo – vďaka zásahu Prozreteľnosti skrze klinickú debilitu poslancov, nenávidiacich Fica. A ktovie, ako to globalistom vypáli s prezidentkými voľbami…

Ako nehrať podľa cudzích pravidiel a prečo voliť Šefčoviča

Ergo, ak nechceme byť objektom a projektom globálnej politiky, ale jej suverénnym subjektom, ak nechceme za burácania hurá-patriotov dlaždiť cestu do pekla, ak nechceme hrať podľa cudzích pravidiel, potom netreba voliť toho, pre ktorého je vytváraný režim najväčších výhod a ktorý je zjavným kandidátom globalistov. Netreba konať tak, ako to po nás chce globálna moc. Netreba meniť elity. Treba existujúce elity prinútiť konať v národno-štátnom záujme. Treba im vnucovať náš vektor cieľov, a globalistom – našu hru. To znamená – voliť Šefčoviča. A to aj napriek všetkým „proti“, napriek jeho snahe prehrať. Nepochybujem, že Šefčovič bude dobrým prezidentom, resp. lepším, ako Kiska. Je to zrejme dobrý a disciplinovaný úradník, má potrebné väzby a bude prijímaný vo Washingtone, Berlíne a Moskve. Má kvalifikáciu. Dneska kecá o euroatlantickej solidarite, ale z jeho životopisu plynie, že patrí práve k tej časti elity, ktorá v zdraví a hojnosti prežíva všetky zmeny režimov. Akonáhle sa „zmení zahraničnopolitická orientácia“ v dôsledku eurovolieb a objektívnych daností na európskom kontinente, Šefčovič ako prvý bude volať po zmierení a plniť funkciu „mosta“. Naviac, ak bude zvolený, bude to pre neho a pre globalistov rovnaké prekvapenie, a jednoducho budú nútení negociovať s Ficom, resp. zosúlaďovať s ním svoje ambície a vektor cieľov. Veď Šefčovič je predsa „stranícky“ kandidát, heh, bude Ficovi „zaviazaný“ J. Kontinuita so sociálnou Ficovou politkou, udržateľná trajektória socio-ekonomického rozvoja, suverenizácia a akumulácia zdrojovej stability slovenskej štátnosti budú najväčšou mierou garantované práve pri takejto budúcej konštelácii a pri zvolení Šefčoviča za prezidenta. Fico bude arbiter medzi všetkými slovenskými klanmi a exkluzívny prostredník medzi globálnou mocou a jej slovenskou perifériou. Ale, čo je najdôležitejšie, bude môcť asistovať pri tvorbe a usmerňovaní prezidentskej agendy. No a Harabin – toť neriadená strela. Kto ste ochotní hazardovať s osudmi republiky, nech sa páči, ja som Vás varoval, ako som varoval svojho času ešte pred Kiskom. Je to moja povinnosť ako politológa.

A btw, páni „globalisti“, veľmi dobre som porozumel Vašim výstrahám (https://www.hlavnespravy.sk/novinarovi-z-plus-sedem-dni-hrozi-za-klamstva-pat-rokov-vazenia/1656252). Znovu nepodpísaný, t.j. redakčný článok „HS“ o tom, ako zrazu Generálna Prokuratúra znovu otvorila prípad L. Milana, ktorý práve ona v máji minulého roku stopla. Deň po publikácii druhej časti predmetnej štúdie. Aká náhoda, ešte aj ten názov – „košická chobotnica“, ešte aj miliónové odškodné pre Harabina tam priplietli. Si myslíte, že mňa a Blahu zastrašíte? Ja nemám milión, aj keby ho chcel Harabin odo mňa vysúdiť. Ja som síce chudobný, ale seriózny analytik, ktorý si – na rozdiel od väčšiny ostatných – váži svoje dobré meno a profesionálnu reputáciu, a preto nikdy vedome neklamem a neodrbávam svojich čitateľov. Práve preto som chudobný a nezávislý. Všetko, čo tvrdím, podporujem reťazou priamych alebo postranných dôkazov. Ja sa Vás nebojím, pretože som z úctyhodnej rodiny, ktorá sa nepoddala, bojovala a prekabátila svojho času nacistov, a preto si za svojimi vyjadreniami a analýzami stojím, čestne chodím s kožou na trh. Možno naša rodina neakumulovala majetky a statky, ale zato určite – vedomosti. Matka sa poznala s velikánmi sovietskej vedy, priemyslu a kultúry, istú dobu bol jej blízkym známym aj Lev Termen (Leon Theremin – pozn.). Ten-ten, ktorý svojho času šéfoval Koroljovovi a iným sovietskym vedcom v berijovských vedeckých „šaraškách“. Veľký vedec, objaviteľ, rozviedčik a hudobník, autor najslávnejšiej špionážnej ploštice XX. storočia, tzv. „The Thing“. Človek s neuveriteľne bohatým životom. Ja, zo svojej strany, sa snažím robiť svoju prácu svedomito, a môžem sa pochváliť spoluprácou s poprednými svetovými vedcami a autormi „Novej Chronológie“, matematikmi A.T. Fomenkom a G.V. Nosovským. Ja mám z čoho čerpať, čím sa inšpirovať, čím žiť, a nejakého Kisku či Harabina sa nezľaknem. Pretože nezáleží na tom, kto je proti Tebe, nakoľko je silný a mocný, ani keby bol proti Tebe celý svet. Jediné, na čom záleží, je to, čo je za Tebou, čo ochraňuješ a o čom si presvedčený, že je pravda Tvoja a Tvojich predkov.

Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj