V roku 1944 bolo Slovensko rajským ostrovom v strednej Európe. Životný štandard bol prekvapujúco dobrý. Oveľa lepší ako v Ríši. Boli tu dostať cigarety, ovocie, dámske pančuchy, vajcia, slanina, múka a mlieko, všetkého dosť a dosť. Prakticky všetko sa dalo voľne kúpiť.“

Oproti iným krajinám bola hospodárska situácia na Slovensku priaznivá. Ba dokonca Slovensko malo v zahraničí v tejto otázke dobrú reputáciu: Nemci o Slovensku hovorili ako o „Schlaraffenlande“ – krajine blahobytu a hojnosti. Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler pri jednej príležitosti odporúčal ministrovi zahraničia Ribbentropovi „aby cestoval raz do Bratislavy v civile, a nie ako oficiálny štátny hosť, a aby si pozrel životnú úroveň slovenského národa, kde majú všetkého nadostač, od dopravných strážnikov s bielymi rukavicami až po ulice plné mladých mužov a po plné ovocné trhy – ktoré sa vypredávajú, keď mestom vedú ruských zajatcov, pretože tí, ach takí dobrí slovenskí mešťania, musia kupovať ovocie svojim slovanským bratom – až po plné trhy so zeleninou, ktorá nepríde do Nemecka.

Hospodárstvo bolo silne viazané na Nemecko a v zmysle medzinárodných zmlúv Slovensko muselo viesť svoje hospodárstvu v úzkej koordinácii s Nemeckou ríšou. Aj vďaka tomuto však mala výroba na Slovensku garantované odbytištia a rozvíjala sa.