Hudbu vlastenecky zameraného speváka Ondreja Ďuricu nehrajú v komerčných rádiách, navyše „slniečkarske“ kruhy robia nátlak na organizátorov, aby rušili jeho koncerty. Vraj je to neonacista, a tým netreba dávať priestor. V jeho súčasných textoch nič nacistické nenájdete, ale zato sa venuje nepríjemným témam, ako sú dopady masovej migrácie alebo potreba zmeniť pomery na Slovensku. Aj my patríme medzi tých, ktorých sa márne snažia umlčať, preto sme mu radi poskytli priestor.

V ktoromsi alternatívnom médiu písali, že vám svojho času zrušili koncert. Trochu mi to pripomenulo situácie, keď Zem&Vek rušili ohlásené besedy v knižniciach. Toto rušenie koncertov sa vám deje častejšie, alebo to bola len jednorazová záležitosť?

Tých zrušených koncertov bolo viac a niektoré zrušili bez toho, aby sa to niekde mediálne spomínalo. Z času na čas sa to stáva, ale toto bol extrém, pretože k zrušeniu prišlo naozaj tesne pred koncertom. Keď nám zrušia koncert v predstihu, je to ten lepší prípad, pretože ešte stihneme zorganizovať náhradný priestor.

Máte nejaké indície alebo vám majitelia priestorov hovorili, že na nich vyvíjali nejaký nátlak?

Samozrejme. Niektorí o tom nechcú hovoriť, niektorí sa priznajú. Určití neoliberálni aktivisti napíšu na vedenie klubu, či už výhražné alebo upozorňujúce maily. Navyše, niekedy sú tie nitky tak poprepájané, že konkrétne kapely a interpreti, respektíve ich manažéri sa vyhrážajú, že zrušia svoje koncerty, lebo keď tam bude hrať Ďurica, oni do takého klubu už nikdy neprídu. Bohužiaľ, mne sa nikdy nepodarilo stretnúť sa s týmito ľuďmi a nejakým spôsobom si to vysvetliť. Oni, samozrejme, nemajú záujem o nejakú diskusiu, pretože hovoria, že s nami sa nediskutuje, ani sa nám nemá dávať priestor.

Keď som si dal vaše meno do vyhľadávača, ako prvá kombinácia sa ponúkla: Ondrej Ďurica neonacista. Prečo by ste mali byť neonacista?

Moja osoba sa z ich pohľadu veľmi úzko spája s kapelou Biely odpor, v ktorej som pôsobil v 90. rokoch. Treba však povedať, že kto chce psa biť, palicu si nájde. To bola absolútne iná doba. Mal som 17 – 18 rokov. Niektoré veci som vnímal veľmi odlišne v porovnaní s tým, ako ich vnímam dnes. A myslím si, že je dosť absurdné a pritiahnuté za vlasy, aby niekto celú moju tvorbu označoval za neonacistickú.

Tiež ste mali spor s Novým časom, ktorý ste prehrali. Žalovali ste ich, lebo o vás napísali, že vraj vo vašich pesničkách vyzývate k násiliu voči homosexuálom a ľuďom inej farby pleti. Na základe čoho niečo takéto tvrdili? A prečo ste ten spor z vášho pohľadu prehrali?

Nový čas sa zase opieral o moju tvorbu z 90. rokov. Súdny spor nebol o tom, či som, alebo nie som neonacista. Bol o tom, či novinár, ktorý ma takto označil, to mohol, alebo nemohol urobiť. Stanovisko súdu spočívalo v tom, že novinár v bulvárnom periodiku si bez akýchkoľvek základov či faktov môže dovoliť takto ma pomenovať. Vraj v rámci európskej legislatívy bulvárny novinár nie je povinný vysvetľovať a obhajovať svoje tvrdenia. Jednoducho, ak ide o bulvárne periodikum, môže šokovať, vymýšľať si, zveličovať. Sudkyňa priznala, že ani z mojej výpovede, ani z môjho vystupovania, ani z toho, čo som uviedol na súde, nemá dojem, že by som mal byť neonacista, ale to nič nemení na tom, že periodikum sa za toto označenie nemuselo ospravedlniť.

…

Autor: Marián Benka

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://bit.ly/kupit-online-zemavek-april-2019

Zopár slov o autorovi...