Najvyšší súd neodvolateľne rozhodol. ĽSNS môže pokračovať ďalej. Toto rozhodnutie však na Slovensku rozbúrilo vody zatuchnutej demokracie a samozvaných demokratov. Okamžite došlo k búrke protestov voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu. To všetko v mene najvyššej bohyne – demokracie.
Tento panteón samozvaných demokratov si neuvedomuje jedno. Najväčším ohrozením demokracie nie je existencia ĽSNS. Práve naopak – existencia ĽSNS je dôkazom, že demokracia ešte aspoň naoko funguje. Najväčším ohrozením demokracie sú snahy o zakázanie iných politických názorov, zákazy diskusie o historických udalostiach, alebo ostrakizácia diskusií na rôzne nepríjemné témy, ako imigrácia, kriminalita, úpadok morálky a podobne.
Všetky snahy o zlikvidovanie nepohodlných politických názorov alebo zoskupení nevyhnutne smerujú k diktatúre a tyranii tak, ako ju dnes chápeme. A takto konajú práve tí, ktorí sa označujú za najväčších zastáncov demokracie. Paradoxne, práve ĽSNS a jej predstavitelia, ktorí sú označovaní za fašistov, diktátorov a tyranov, neupierajú právo na slobodné vyjadrenie názoru ani svojim najradikálnejším kritikom. Pritom práve oni by mohli najhlasnejšie kričať o tom, ako im zavrú ústa – veď sú, ako je nám predkladané, proti demokracii. Mali by na to plné právo, ale ani ich to nenapadlo.
Je tu ešte jeden moment hodný zamyslenia. Na Slovensku existujú strany, ktoré sa otvorene hlásia k „extrémistickej“ a totalitnej minulosti. K vraždeniu, genocídam, vojnám, likvidácii nepriateľa všetkými prostriedkami. Nemajú problém s vyjadreniami o tom, ako radi by takýto režim opäť nastolili. A na môj veľký údiv, tieto strany nemajú problém so súdmi, nikto ich nežaluje, nešikanuje, nerobí im problémy. Verejne vystupujú s totalitnými symbolmi, nikomu to však nevadí. Ale niet divu. Veď komunisti a neoliberáli sú dnes vlastne synonymom a ich spoločným nepriateľom je pochybný fašizmus ĽSNS.
Prírodné zákony platia aj v politike. Prežije najsilnejší, v ohrození nebude brať žiadne ohľady. Demokracia už mala niekoľkokrát namále, najviac v období po Prvej svetovej vojne. Aby prežila, neváhala sa spojiť aj s tým najtyranskejším režimom na svete. Nevyhnutne pri tom na seba nalepila aj mnoho negatívnych praktík boľševizmu. Dnes už to nie je demokracia v zmysle, ako bola vnímaná pred takými 100 rokmi. Dnes je to iba úpadkový režim so sklonmi ku diktátorstvu, tyranii a manipulácii. Skutočná demokracia leží na márach.
Autor: ::prop, www.protiprudu.org