Existujú témy, ktoré sú zásadné pre naše prežitie, ale zároveň sú tabu a nehovorí sa o nich. Jednou z nich je aj etnická otázka. Po dlhom období migračnej stability došlo v Európe – najmä západnej – k vlne masovej imigrácie z Afriky a Ázie. To má za následok zmenu etnického zloženia krajín najviac postihnutých imigráciou. Obzvlášť sa to týka Francúzska, Talianska a Anglicka. Deje sa tak napriek vôli domácich národov, proti všetkým demokratickým tradíciam, pohŕdajúc demokraciou starobylých Grékov, pravidlami Rímskej republiky a germánskym právom.

Určité kruhy podporujúce imigráciu – nazvime ich imigracionisti – tvrdia, že Francúzsko bolo vždy „taviacim kotlíkom“ a cieľom veľkých invázií. Dôkaz? Neustále vlny Keltov, Germánov, Rimanov, Slovanov a iných etník brázdili krajinu a miešali sa s pôvodným obyvateľstvom. Isteže, ale boli to susedné národy, presnejšie – etnickí bratranci. Francúzsko je skutočne zmesou takmer všetkých etnických zložiek nášho kontinentu, vrátane germánskych, ale boli to všetko populácie s duchovnými štruktúrami a formami správania blízkym pôvodnému obyvateľstvu. Toto miešanie bolo obzvlášť zrejmé u panovníckych rodov, ktoré si však boli duchovne blízke.

Nie je žiadnym tajomstvom, že z etnického pohľadu je Francúzsko syntézou európskych národov. Imigracionisti ospravedlňujú masívny prílev prisťahovalcov z Afriky a Ázie tvrdením, že Francúzsko vždy bolo krajinou, kde sa národy „miešali“ a teda sa vlastne nič nezmenilo. Nie je čoho sa obávať, len pokračujeme v našej tradícii. V skutočnosti k „miešaniu“ dochádzalo iba medzi európskymi národmi. Invázie Germánov, ktoré sú najčastejšie uvádzané, neboli až tak „invazívne“ ako je to podsúvané. Germáni sa v krajine Galov nachádzali už dávno pred údajnými „inváziami“ a zdieľali spoločnú kultúru. Skutočnými inváziami nie sú tie, ktoré prebiehali v stredoveku, ale tie, ktoré zažívame dnes.

Mnohí imigracionisti používajú aj ďalší sofizmus. Tvrdia, že počet cudzincov sa vlastne veľmi nezmenil a napríklad vo francúzskej populácii je totožný s rokom… 1930. Viera v toto tvrdenie je ignorovaním masovej imigrácie. Je totiž postavené nie na etnickom základe, ale na občianskom. A tak sú za Francúzov považované milióny afro-ázijských imigrantov len preto, že majú francúzske občianstvo, pričom sami sa vôbec Francúzmi necítia.

Miešanie, ku ktorému došlo v krajine Galov, bez ohľadu na jeho rozsah, sa dialo iba medzi národmi, ktoré boli z pohľadu antropológie, kultúry a jazyka bratrancami. Na druhú stranu, afro-ázijská populácia, ktorá sa presunula na náš kontinent od 60-tych rokov, mení etnickú a kultúrnu skladbu Európy, pričom nemá žiadnu antropologickú, kultúrnu či duchovnú príbuznosť s domorodými Európanmi. To, čoho sme svedkami, teda nie je pokračovaním tradície, ale likvidáciou tradície. Na druhú stranu, „germánske invázie“ z pozdného staroveku, ako aj iné vojenské invázie či prisťahovalecké vlny, ktoré sa prehnali Francúzskom za posledné tisícročie, nespôsobili žiadne radikálne etnické zmeny alebo kultúrnu dichotómiu. Keď títo proimigrační partizáni porovnávajú vnútroeurópske pohyby s masovou demografickou kolonizáciou, ktorej dnes čelíme, tak sú na veľkom omyle. Jedná sa len o intelektuálnu absurditu, ktorá slúži na zakumuflovanie toho, čo sa skutočne deje.

Týmto prekrúcaním, v konečnom dôsledku absolútne antidemokratickým, sa snažia šíriť v Európe etnický chaos a zároveň utajiť realitu. Nezabúdajme, že tieto proimigračné lobistické skupiny sú vedené trockistami, ktorí vždy iracionálne a slepo nenávideli európsku etnokultúrnu identitu.

Čo je horšie, plány týchto internacionalistov sú podporované americkými ultraliberálmi. Treba chápať, že skutočným geopolitickým cieľom Spojených štátov je ovládnutie európskeho kontinentu, zničenie etnickej kultúrnej identity a prevzatie zdrojov a trhov. Nemôžme však viniť Spojené štáty z toho, že hrajú s kartami, ktoré majú k dispozícii.

Fraancúzsko bez diskusie zažilo viaceré série prisťahovaleckých vĺn na začiatku 20. storočia – Španielov, Talianov, Portugalcov, Poliakov, atď. Vždy to ale boli ľudia z neďalekých krajín – kresťania, so zdieľanou históriou. Dejiny jednotlivých európskych národov nedokážeme a nemôžeme chápať bez ustavičných odkazov na ďalšie krajiny.

Tieto vnútroeurópske migrácie (ktoré rozhodne boli v oveľa menšom rozsahu, ako súčasná imigračná vlna z Afriky a Ázie) môžme porovnať s migráciami v rámci severnej Afriky, alebo Číny. Iste existuje určitý stupeň „mentálneho rozdielu“ medzi jednotlivými národmi Európmi, ako napríklad medzi Nemcami a Grékmi, ale tento rozdiel je omnoho menší než ten, ktorý je medzi národmi jednotlivých kontinentov.

Môžu sa ľudia navzájom miesiť tak jednoducho, ako keď kuchár mieša zeleninu pri výrobe šalátu?

Nemali by sme váhať otvorene sa postaviť proti kryptorasistickej ideológii týchto marodérov na strane nekontrolovateľnej masovej imigrácie.

Imigračné lobby, idúce v Trockého šľapajach, si plne uvedomujú skutočnosť, že multirasová spoločnosť znamená multirasistickú spoločnosť: niečo, čo sme v súčasnosti mnohokrát videli, a čo sa bude opakovať znova a znova. A doplatíme na to iba my.

Andrij Stryj, www.protiprudu.org