Takto by som mohol stručne opísať demo z 21. februára. Zjednotenie rôznych aktivistov priviedlo 106 kamarátok a kamarátov na námestie v Lausitz (Lužice).

V tomto meste (hovorovo nazývaná aj „Hütte (Chata)“), existuje „Chata“, ktorá láka brandenburských azylantov. Pôvodne bolo plánované ako prijímacie stredisko, v ktorom je ubytovaných takmer tisíc utečencov čakajúcich na rozmiestnenie do rôznych krajín. Aktuálne sa ich počet zvyšuje ako huby po daždi.

Títo ľudia, ktorí hľadajú pomoc, sa správajú ako sekera v lese a zneužívajú našu pohostinnosť. Vraždy, násilie a drogy, sú len zlomkom z toho, čím nás ich cudzie kultúry obohacujú. BRD sa to zdá málo, nechce túto kriminalitu ukončiť a naďalej im otvárajú dvere a brány. Taktiež sa mlčí o peniazoch, ktoré azylová politika pohltí od daňových poplatníkov. Utečenci, ktorým žiadosť o azyl bola odmietnutá, zostávajú napriek tomu v krajine. Prečo je to tak? Je to strachom z mediálneho rozruchu, ak by bol utečenec vyhostený.

S touto záplavou promlémov od neodborníkov sa musí skoncovať! Toto bola hlavná požiadavka od národných a sociálnych aktivistov v tento deň.

Okrem politických strán a slobodných štruktúr sa pridala aj iniciatíva „Budúcnosť miesto cudzieho (infiltrácia cudzím)“. Priamo pred mestským úradom boli prednesené prejavy na tému azylovej politiky. Prichádzalo viac a viac ľudí a pozorne počúvali rečníkov. Kúsok od nás sa nachádzal aj menší anti protest, ale ten nás vôbec nerušil a u obyvateľstva našiel veľmi malú podporu.

Potom sa účastníci presunuli pred divadlo Friedricha Wolfa. Tu sa chytili slova zástupcovia bavorskej strany „III cesta“ a tiež predstavitelia „Deň nemeckej budúcnosti“. Bola opätovne spomenutá zvyšujúca sa kriminalita a stúpajúci počet žiadateľov o azyl. Rovnako tak bolo opäť zdôraznené, ako je dôležité v tomto čase byť jednotný.

Záujem občanov v tom čase enormne stúpal a takmer bez výnimky odmenili potleskom jednoznačné slová rečníkov. Bolo to dôležité, pretože poslucháčov sa tieto tvrdé fakty o cudzích záujmoch nezištne dotýkajú. Jeden improvizovaný pamätník, skladajúci sa z kríža a plakety, znázorňoval tisíce obetí vrážd a násilia spôsobených nenemeckými rukami. Tri červené ruže symbolizovali smútočný akt na počesť Volksgenossen (člen spoločenstva krvi - http://de.wikipedia.org/wiki/Volksgenosse).

Tretia manifestácia napokon ukončila tento deň. Konala sa opäť na námestí pred mestským úradom. Tam sme si minútou ticha uctili všetky obete multi-kulti teroru za posledných dvadsať rokov.

Dnes už každý vie, že tento spôsob protestu je len prvotným začiatkom, pretože v roku 2015 počet utečencov opäť rapídne stúpne.

Preto je dôležité, aby boli prijaté požiadavky nemeckej budúcnosti (http://www.tddz.info/)

zdroj: http://www.tddz.info/…/TddZ_aktiv_Kundgebung…/Aktuelles.html

preklad: soldiers of freedom