„Kde je solidarita s kresťanmi na Srí Lanke?“ spýtal sa britský učenec a moslim Rakib Ehsan. „Rozdiel v tóne a povahe odsúdenia teroristických útokov v Christchurch a na Srí Lanke je zarážajúci. Po teroristických útokoch v Christchurch neváhal nikto označiť náboženské pozadie obetí a smerovať emócie a náklonnosť smerom k moslimskej komunite. Politici nemali žiadny problém označiť udalosti za terorizmus… Vo väčšine reakcií na útoky na Srí Lanke sa slová terorizmus a kresťanstvo pohromade neobjavili. Je zrejm& eacute;, že nejde len o jasnú neochotu špecifikovať náboženské pozadie kresťanov, ktorí boli na Srí Lanke zabití, ale tiež o absenciu úprimnej solidarity s kresťanskými komunitami po celom svete, ktoré naďalej trpia vážnymi formami prenasledovania kvôli ich viere.“

Rakib Ehsan položil správnu otázku. Dala by sa však chápať i takto: Kde je solidarita Západu s kresťanmi zavraždenými na Srí Lanke?

Je to dráma s tromi dejstvami. Prvé je preplnené znásilňovaním, vraždením kresťanov a iných nemoslimských domorodých národov. Druhý akt tvoria moslimskí extrémisti, ktorí túto genocídu páchajú. A tretí akt je kreovaný ľahostajnosťou Západu, ktorý nezúčastnene hľadí úplne iným smerom. Počet zavraždených obetí džihádistických útokov na Srí Lanke, ktoré boli spáchané na Veľkonočnú nedeľu 21. apríla 2019, sú tak hrozné, že sa na to nedá ani pomyslieť: 253 mŕtvych. Medzi obeťami je 45 detí. Ich malé tváre a príbehy sa pomaly objavujú. Islamskí teroristi dobre vedeli, že v troch kostoloch je mnoho detí a zámerne ich atakovali. Zábery ukazujú, že kým samovražedný terorista vstúpil do kostola sv. Šebastiána v Negombe, kde „každý niekoho stratil,&ldq uo; pohladil po hlave malé dieťa. Rodina Fernandovcov sa pri krste svojho tretieho dieťaťa nechala vyfotografovať. V Negombe sú všetci pochovaní spolu. Otec, matka a tri deti vo veku 4 a 6 rokov a 11 mesiacov. Podľa denníka New York Times „6-ročná Fabiola Fernando bola žiačkou základnej školy. Na fotografii, zverejnenej na Facebooku jej matky, ukazuje s milým úsmevom na tvári zlatú medailu. 4 -ročná Leona Fernando, prostredné dieťa v rodine, sa učilo čítať a drží v rukách knihu o Šípkovej ruženke. 11-mesačný Seth Fernando, najnovší prírastok do rodiny, bol pochovaný vedľa svojich rodičov a dvoch sestier.“

Obzvlášť ohlušujúce je mlčanie západného intelektuálneho sveta a médií. Zdá sa, že súčasné humanitárne svedomie rozlišuje len dve skupiny ľudí: tí, ktorí majú právo na súcit a ochranu medzinárodného spoločenstva a tí, ako sú napríklad kresťania, ktorí nie sú hodní ani pomoci, ani solidarity.

Úmyselná vražda 8-mesačného Matthewa v srílanskom kostole zrejme na Západe nikoho nevzrušila, ani nezamrazila, nikto na sociálnych sieťach slzy neronil, nestala sa heslom, ktoré by vyhnalo dav Európanov na námestia, nedonútila islamský svet, aby preskúmal svoje svedomie a nedohnala západných politikov a tvorcov verejnej mienky k tomu, aby sa zamysleli nad tým, kto toto dieťa zabil alebo aby ukázali na tých, ktorí podnecujú a financujú islamistickú nenávisť.

V momente výbuchu čakal Sudesh Kolonne pred kostolom sv. Šebastiána. Hneď po explózii bežal dovnútra a hľadal svoju ženu a dcéru. Trvalo mu polhodiny, kým našiel ich telá. Útoky tiež zabili tri deti dánskeho miliardára. Iná žena stratila svoju dcéru, syna, man žela, švagrinú a dve netere. Istý britský otec si musel vybrať, ktoré zo svojich dvoch detí zachráni. Iná britská rodina bola kompletne zničená. Pre tých, čo ešte nemajú dosť – keď polícia vtrhla do bytu jedného z teroristov, tak jeho tehotná manžela odpálila samovražednú vestu a zabila seba , dve vlastné deti a troch policajtov.

Vojvoda z Cambridge, princ William, práve navštívil moslimov, ktorí prežili útok na mešity v Christchurch na Novom Zélande, vrátane detí, ktoré sa zotavovali v nemocniciach. Bolo to gesto ľudskosti a súcitu. Prečo rovnaký súcit nedonútil britskú kráľovskú rodinu k tomu, aby sa princ William pred návratom do Anglicka zastavil tiež na Srí Lanke, v bývalej britskej kolónii, a stretol sa tam s preživšími kresťanmi? Pri útokoch tam boli zdecimované celé kresťanské rodiny.

Kde je rozhorčenie Západu z likvidácie kresťanov a ich spôsobu života? Vyzerá to, akoby žiadne rozhorčenie neexistovalo. Len mlčanie, prerušované výbuchy bômb a výkriky „Alláh Akbar.“ Dejepisné knihy túto západnú zradu v budúcnosti neospravedlnia. Keby Západ bral prenasledovanie kresťanov vážne, nezaznel by zvon predpovedajúci smrť kresťanskej prítomnosti – a to nielen v historicky kresťanských krajinách, ale tiež na Západe. Islamskí extrémisti pochopili, že Západ sa im nijak nechystá brániť v brutálnom prenasledovaní kresťanov. Je to akoby vďaka nášmu mlčaniu nevedome existoval prekvapiv&yacute ; súhlas s etnickými čistkami Islamského štátu, ktorého cieľom je likvidácia kresťanov.

Britská spisovateľka Melanie Phillips nazvala prenasledovanie kresťanov „našou utajenou vinou“ a napísala: „Náboženská sloboda, základná hodnota západnej civilizácie, je v značných oblastiach sveta likvidovaná. Západ ale túto náboženskú vojnu krátkozrako popiera, odvracia zrak od ničenia svojej základnej viery na Blízkom východe a od snahy šíriť túto deštrukciu kdekoľvek. Nie je preto žiadnym prekvapením, že slobodný svet, ktorý je konfrontovaný s džihádistickým barbarstvom v zahraničí a kult&uac ute;rnymi nájazdmi doma, je tak neúčinný.“

Džihádistický útok na Srí Lanke nebol len najsmrteľnejším útokom na kresťanov v južnej Ázii v poslednom období. Bol to tiež najväčší masaker kresťanských detí. Žiadne noviny však nezahájili informačnú kampaň k zvýšeniu povedomia európskej verejnosti, nevzniklo žiadne hnutie súcitu, žiadny západný politik nenavštívil kostol kvôli vyjadreniu solidarity, žiadny predstaviteľ západnej cirkvi nemal odvahu upozorniť na páchateľa tým, že by zverejnil ich mená, žiadny západný starosta neuverejnil fotografie 45 detí roztrhaných na kusy, žiadne centrá miest nezaplnili tisíce demonštrantov volajúcich „Je suis chrétien“ („Som kresťan“).

Pred niekoľkými rokmi, na vrchole migračnej krízy v Európe, dobyla iná fotografia verejnú mienku na Západe. Bola to slávny záber trojročného sýrskeho chlapca Aylana Kurdiho, ktorý sa utopil na tureckom pobreží pri Bodrume. Tento malý migrant pohol Západom a fotka sa šírila po internete rýchlosťou blesku. Denník New York Times ju nazval Európa Aylana Kurdiho.

„Angela Merkelová sa z historických dôvodov obávala fotografií ozbrojených nemeckých policajtov, ktorí čelia civilistom na hraniciach,“ napísal Robin Alexander, popredný novinár redakcie Die Welt, vo svojej knihe Die Getriebenen. Ak fotky migrantských potomkov popohnali vedúcich predstaviteľov Európy k tomu, aby otvorili hranice svojich štátov, fotografie 45 detí zavraždených na Srí Lanke ich zrejme nechali chladnými. Prosba dcér Asie Bibi o pomoc matke sa stretla s hluchým mlčaním Západu. Spojené kráľovstvo odmietlo prenasledovanej kresťanskej rodine poskytnúť azyl a prijať ich ako prenasledovaných kresťanov.

„S absolútnou ľahostajnosťou sa stávame svedkom katastrofy našej civilizácie, aká doposiaľ nemá obdoby,“ napísal francúzsky vedec a historik Jean-Francois Colosimo, keď komentoval likvidáciu kresťanstva na Východe. Žiadne náboženstvo, žiadne spoločenstvo, nie je dnes prenasledované viac ako kresťania. Prečo teda Západ mlčí? Odcudzili sme sa natoľko sami sebe, svojim koreňom a histórii, že dokážeme premýšľať o výbuchu džihádistického násilia bez mihnutia oka? Alebo sme tak krátkozrakí, že dúfame, že si tým kúpime „mier“ s moslim skými extrémistami za cenu opustenia týchto kresťanov? Rovnaká džihádistická ideológia, ktorá zavraždila kresťanské deti na Srí Lanke, útočila tiež na európske deti v Nice, Manchestri a Barcelone.

Srí Lanka po džihádistickom masakre, to nie sú len srdcervúce zástupy plačúcich matiek a dlhé rady malých rakiev. Udalosti nám bohužiaľ tiež dostatočne ilustrujú deprimujúcu zbabelosť Západu.

Preložené z: Annihilation of Christian Life and People: Where is the Outrage in the West?; autor: Giulio Meotti; Gatestone Institute (International Policy Council), 28.4.2019

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...