Rodák z Turej pri Leviciach minulý rok v júli oslávil sedemdesiate narodeniny. Počas svojej profesionálnej kariéry pracoval v armáde, v ktorej prešiel prevažne veliteľskými, ale aj štábnymi pozíciami cez veliteľa roty až po veliteľa pozemného vojska Armády SR. Do generálskej hodnosti ho vymenoval prezident SR v roku 1994. V rokoch 2006 – 2010 bol poslancom slovenského parlamentu. Mnohí ho poznajú ako prísneho, ale spravodlivého chlapa kladúceho dôraz na morálku a pravdu. Jeho analytické a prezieravé myslenie je obdivuhodné. Verejnosť, ale aj odborné kruhy ho považujú za autoritu v oblasti armády a bezpečnosti štátu. Osud SR mu nie je ľahostajný, a preto sa v roku 2014 pridal k Romanovi Stopkovi a spoločne založili politickú stranu Práca slovenského národa (PSN), v ktorej je podpredsedom. Emil Vestenický.

Slovenská republika si pripomenie 30. výročie zmeny politicko-spoločenských pomerov, ktoré priniesli novoty v obrane i bezpečnosti štátu. Pred 15 rokmi vstúpila SR do NATO. Považujete tento krok za správny?

Nepovažujem to za správne z hľadiska vnútornej, ale ani zahraničnej politiky. Obzvlášť ak si pripomenieme, že rozširovanie NATO prijímaním štátov bývalej Varšavskej zmluvy nielenže destabilizovalo bezpečnostnú situáciu, ale podnietilo mnohé živly pod rúškom nacionalizmu (pozor, nie vlastenectva) k agresivite. Vytvoril sa tiež zlý precedens na úrovni veľmocenských vzťahov, keď záväzok daný ešte silnému partnerovi možno po jeho oslabení pokojne narúšať. Mám na mysli pôvodné vzťahy USA a ZSSR a potom aroganciu USA k jeľciniádou oslabenému Rusku. Spomenutý postup narúša dôveryhodnosť štátnikov, autoritu medzinárodných zmlúv a postupne vedie k ľahkovážnosti. To všetko sa odrazilo v konaní aj našich predstaviteľov. Slovenská republika prevzala na seba záväzky, ktoré oslabili armádu. Urobili ju nekritickou k predstaviteľom Západu. Zbytočne vyvolávajú nepriateľské postoje k Číne a Rusku, na škodu našej prosperite. Ak aj opomeniem časť oblastí podmieňujúcich obranyschopnosť republiky a budem sa ďalej zaoberať len vojenstvom, chcem-nechcem, musím priznať, že vstup do NATO spôsobil viac škody ako úžitku. Nepriniesol nám sľubovaný progres, ale úpadok štátnej vojenskej kultúry. Zmenil sa napríklad vzťah medzi bojovou a zabezpečovacou zložkou armády. Bojové prvky, div sa svet, zabezpečujú potreby tých, ktorí zabezpečovanie majú v pracovnej náplni a služba je zmyslom ich existencie. Vytratilo sa fundované dlhodobé plánovanie a perspektívny pohľad na zmysel realizovaných opatrení z pozície štátneho záujmu. Rozptýlením na mnohé západné školy bola dezorientovaná a napokon likvidovaná naša vojenská inteligencia. Výdajmi na nezmyselnosti zbavili armádu peňazí. Priebežná modernizácia výzbroje a munície bola zavrhnutá. Domáci výskum, vývoj a produkcia prešli do rúk ziskom posadnutých obchodníkov, na škodu vojska a štátu. Je potláčaný, a chybne, nadnárodne motivovaný záujem vojaka o obranu štátu. Vôľa národa brániť svoje záujmy upadá. Akoby tí, ktorí riadia štát, mali poznanie o jeho plánovanej deštrukcii, a teda nevidia zmysel vo zveľaďovaní niečoho, čo je aj tak odsúdené na zánik.

Slovensko malo dobre rozbehnutý zbrojársky priemysel, ten po Novembri 89 dostal zásadnú ranu. Dnes sa niektorí podnikatelia snažia tento priemysel oživiť, ale vládni predstavitelia dávajú prednosť americkým firmám. Považujete to za normálne?

Máte pravdu, aj keď to znie až okupačne, ale domáca slovenská produkcia sa zmenila na cudziu produkciu zo Slovenska. Využíva sa naša pracovná sila, naše priestory, len zisky plynú z republiky von. Na zachovanie zvrchovanosti SR, pracovných a podnikateľských možností našich občanov aj uplatnenie ich tvorivosti to pôsobí veľmi deštruktívne. Je to však jedna z mnohých ciest, ako politikou a cudzím ekonomickým tlakom ovládať náš štát a navyše prostredníctvom našich vlastných ľudí. Pre tých zvonka je to normálne, ale pre našinca je to číra hrôza a protištátny skutok. Úsilie schopných a nepoddajných malovýrobcov v oblasti proarmádnej produkcie sa stalo objektom šikanovania, korupcie a nerozpakujem sa tvrdiť, že aj vydierania. Boli zlikvidované štruktúry výskumu, vývoja, zberu a vyhodnocovania informácií z praxe, umožňujúce modernizáciu zavedených typov za minimálne ceny. Slúži ku cti riadiacich predstaviteľov takých firiem, ako je napríklad EVPÚ v Dubnici, Grand Power v Slovenskej Ľupči, že zvádzajú nerovný boj s domácou byrokraciou, ale hlavne s amerikomániou zodpovedných politikov a nimi riadených štátnych štruktúr. Pre mňa títo smelci predstavujú iskričky budúcnosti našej zbrojariny a dobre reprezentujú domácu konštruktérsku kvalitu.

Je to dané záväzkami SR voči NATO alebo záujmami predstaviteľov štátu?

Je to viac nepevnosť charakteru a ziskuchtivosť domácich predstaviteľov, na ktorých v danom čase spočíva právomoc rozhodovať. Však aj záväzky voči NATO prijímali, preberali a potvrdzovali práve politickí predstavitelia SR. Hoci boli nominovaní na základe výsledkov volieb s periodicitou len štyri roky, predurčili svojimi podpismi záväzky štátu a národa na desaťročia. Tu sa treba zamyslieť nad zmyslom takej inštitúcie, akou je referendum, a zodpovednosťou voliča za dianie v štáte vôbec. Zatiaľ sa ešte väčšina našich voličov neprispôsobila ani významu volieb do NR SR a neinovovala svoj prístup k nim. Každý skutok má svoj následok.

V súčasnosti SR realizuje najväčšiu modernizáciu armády. Je to potrebné pre SR, alebo ide o vopred dohodnuté, ekonomicky výhodné obchody pre USA?

Prebiehajúci proces „modernizácie“ by som ani modernizáciou nenazval. To, čo dnes do armády nakupujú, s modernosťou veľa spoločného nemá. Veď napríklad pre letectvo berieme výbehové typy techniky a, žiaľ, i munície, ktoré sú už vysoko prekonané. Tak je to dnes, čo potom bude nasledovať zajtra? Armáda pretrpela dlhodobé zaostávanie v aktualizácii materiálneho vybavenia. Avšak to, čo získava terajším zaobstarávaním, problém nerieši, skôr prehlbuje. Navyše sa nám rysujú negatívne politické kontúry. Všemocné NATO upadá v progresívnej postupnosti a rozsýpa sa ľuďom pred očami. Prečo potrebujeme starinu spoza oceána, keď sa tak vehementne držíme perspektív EÚ? Aj na to by mali odpovedať politici chystajúci sa do budúcoročných parlamentných volieb.

Kritici NATO hovoria, že ide o agresívnu organizáciu a členské štáty sú ohrozované v dôsledku vojenských záujmov USA. Aký postoj má k takýmto vyjadreniam PSN?

Nami zorganizovaná politická strana Práca slovenského národa má veľmi všímavých pozorovateľov i dobrých analytikov. Síce v slovných vyjadreniach víťazia politickí pragmatici so sklonom vyjadrovať sa diplomaticky, ale napokon tak je to aj správne. Riešiť vyhrotenú situáciu vyvolávaním ešte ostrejšieho konfliktu býva málokedy prínosom. Dnes je však nezávislému pozorovateľovi jasné, že USA sa v každej významnejšej situácii po celom svete usilujú presadzovať svoje politické záujmy prostredníctvom vojenských a propagandistických kampaní NATO. Možno mám divné kritériá, ale ani ja som takú, ktorá by agresívna nebola, nenašiel.

V relácii Extra téma v roku 2015 ste povedali, že v roku 2019 NATO svoje 70. výročie neoslávi a mali ste pravdu, nijaké pompézne oslavy sa nekonali. Aká bola príčina? Aký ďalší vývoj čaká NATO?

Každá oslava je pozitívny prejav vzťahu k hodnotám, ktorých sa dotýka. Jej absencia pri guľatom výročí je viac než dostatočný signál skazonosnej budúcnosti celej organizácie. Nejde teda len o oslavy, ale o oficiálne ohlásenie úpadku. Príčin je tu viac než dosť. Povrchnému pozorovateľovi možno povedať, že prvý krok sa začal v roku 2016, keď Demokratická strana v USA, so svojou kandidátkou Hillary Clintonovou, neuspela v prezidentských voľbách. Svet takúto jednostrannú monopolnú mašinériu nepotrebuje, pretože dosiahol technologickú úroveň, keď je už deštrukcia civilizácie uskutočniteľná ľahšie ako ulovenie mamuta v kamennej dobe. Sme v etape, keď sa každý národ i štát usiluje chopiť príležitosti uplatniť svoje kvality v mierovom živote. Tvorcovia NATO takú možnosť odmietajú, a tak prebudili sily na ich rozloženie a deaktiváciu. Vnútorné dispozície takých štátov ako Čína, India, Rusko, ale aj iných, nastoľujú potrebu chrániť ich záujmy. Majú na to dostatok zdrojov, ľudských a materiálnych prostriedkov i duchovných síl. Egocentrické predstavy o budúcej forme usporiadania sveta tvorcov NATO zastarali. Premárnili aj príležitosť pretransformovať ho na ozbrojenú moc OSN. NATO zaniká.

V rámci politického spektra sú strany, ktoré hovoria, že by sme mali z tohto spolku vystúpiť. Považujete to za reálne?

Reálne to je, len realizačné podmienky musia dozrieť. To chce svoj čas a mocenskopolitickú prípravu. Zrýchľovanie dozrievania tohto procesu je síce mimo dosahu možností hovorcov týchto strán, ale vonkoncom to nie je len bezpredmetné, propagandistické a populistické mámenie. Varujem však pred jeho degradáciou len na úroveň nejakého direktívneho administratívneho opatrenia.

Môže si Slovensko dovoliť byť neutrálne?

Spravidla sa na Slovensku presadzuje všetko, čo mu môže škodiť. Bude tak dovtedy, kým drvivá väčšina našich občanov nezačne žiť pre svoj vlastný štát a dôsledne si neuvedomí možnosti a výhody jeho rozvoja až do vzdialených perspektív. Ak si občania zvolia politickú moc, ktorá odmietne fungovať ako kontingentový prispievateľ nejakej nadnárodnej štruktúry a bude bytostne spätá so záujmami vlastného štátu, nebudeme mať problémy hľadať a nachádzať výhodné formy vlastnej štátnej existencie. Tento fenomén sa masovo prejavil v nedávnych voľbách do európskeho parlamentu nárastom pronárodne orientovaných politických síl po celej EÚ, dokonca aj u nás. Len treba byť vytrvalý a dôsledný v hľadaní vlastnej cesty. Predčasný pôrod škodí dieťaťu i matke.

Takmer všetky štáty EÚ sú v NATO. Má v takom prípade opodstatnenie pripravovaná armáda EÚ? Dokázala by ochrániť Európu?

Výstižná otázka. Aj v nej spočíva ten podivný paradox ukazujúci, komu pri svojej „nezávislosti“ celá EÚ slúži. Dobre si to uvedomil v 1967 roku francúzsky prezident generál De Gaulle, keď zvýšil tlak na odstránenie závislosti od USA. Žiaľ, jeho domáci následníci si z neho príklad, úmerný ním podstúpeným obetiam, nevzali. Jeho pád, zorganizovaný prostredníctvom ľahko radikalizovateľných študentov, by mal byť dôkladne skúmaný aj u nás a začlenený do domácich učebníc technológie moci, ako v ostatnom kultúrnom svete. EÚ nemôže budovať armádu na princípoch využívaných Napoleonom, starým Rakúsko-Uhorskom či USA, ako kamuflážne teoretizujú propagandisti. Únia, bez dostatočnej koncentrácie politickej moci, má mizivé šance sformovať silovú organizáciu schopnú účinne fungovať v podmienkach dnešných technológií ničenia a z toho plynúceho časového napätia a rizík. Tu vôbec nejde o ochranu Európy, ktorú treba, mimochodom, nielen chrániť, ale aj brániť. Ak však máte na mysli ohrozenie štátov EÚ pred nekontrolovaným prílivom migrantov, tak samozrejme áno, ale na takú úlohu pri normálnej funkcii štátnych politických štruktúr armáda EÚ vôbec nie je potrebná. Ako náhradný medzičlánok je to však pozitívna konštrukcia na likvidáciu amerického svetového žandárstva v podobe NATO.

Nie je čas na vlastnú armádu a zavedenie vojenskej služby? Čo považuje PSN z hľadiska obrany a bezpečnosti za najsprávnejšie riešenie?

Či je, alebo nie je čas na obnovenie toho, čo tu už raz bolo a na solídnej úrovni, by mali zhodnotiť tí, na čích pleciach spočíva zodpovednosť za obranu SR. Mali by dať jasnú odpoveď pred voľbami a občania by sa jej mali dožadovať. Demokracia je aj o nesení zodpovednosti, nielen o prázdnych rečiach. Ináč sú voľby do NR SR, od ktorých sa odvíja aj obranná politika, kupovaním mačky vo vreci. Ak väčšina občanov chce zachovať svoj štát ako zvrchovanú, do prospešnej miery nezávislú, suverénnu SR s nedotknuteľnými hranicami, potom musia dbať, aby ich predstavitelia viedli aj tomu primeranú vnútornú i zahraničnú politiku, ktorá odpovedajúco vyústi tiež v oblasti  budovania armády ako nenahraditeľnej súčasti obranných spôsobilostí SR. Naša politická strana je zástancom dobrovoľnej vojenskej základnej služby. V aktuálnej situácii nepoznáme jediný významný dôvod, odporujúci záujmom našej republiky a jej štátotvorných občanov, prečo majú existovať administratívne prekážky znemožňujúce občanovi SR, aby sa na obranu svojej vlasti mohol aj riadne pripraviť.

Pred pár týždňami rezonovala na verejnosti informácia o odmietnutí 105 miliónov dolárov od USA na obnovu letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač, pretože SNS mala podozrenie, že sa SR zaviaže vybudovať americké vojenské základne na našom území. O čo podľa vás v skutočnosti išlo?

Koalične takmer nekontrolované, pod krídlami Smeru bujnejúce Lajčákovo ministerstvo zahraničných vecí sa z jemu známych, ale pred verejnosťou i poslancami NR SR skrývaných dôvodov svojvoľne rozhodlo vyjsť v ústrety snahe militantných stúpencov americkej zahraničnej politiky. Pre USA tak vytvárali výhodnejšie podmienky na prípadnú vojenskú kampaň proti Rusku, ako aj nátlakové rokovania s ním. Zároveň však preniesli následky možnej vojenskej odvety Ruska na územie Slovenska. Pekne podľa porekadla: Daj čertovi prst a hneď chce celú ruku.

Myslíte si, že je táto téma uzavretá, alebo bude pod rúškom tichosti uzavretá? Čo to bude znamenať pre SR?

Uzavretá ešte nie je, ale čoskoro bude. Odpor našej verejnosti pomohol dotvárať zahraničnej politike prezidenta Trumpa aj domácu verejnú mienku v USA na podporu likvidácie amerického svetového žandárstva. Myslím si, že sa postupne budú zbavovať zahraničných vojenských základní, pretože ich ekonomické bremeno je aj pre nich nadmerné. Aj keď to podľa priebežných sprievodných udalostí tak nevyzerá, americké prezidentské voľby v roku 2016 umožnili svetu prejsť na cestu k bezpečnejším medzinárodným vzťahom a likvidácia vojenských základní na cudzom území bude ich sprievodným javom. Spomínaný postup prospeje celosvetovým mierovým hodnotám a obzvlášť obmedzí hrozby použitia zbraní hromadného ničenia. Našu republiku to zbaví priamej hrozby ničenia objektov na našom území.

Nedá sa to považovať za provokáciu Ruskej federácie?

Kvalifikácia tejto akcie samej osebe na provokáciu takého ekonomicko-vojenského kolosu, ako je Rusko, je neprimeraná. Ale keďže nie je osamotená a zapadá do vytrvalo pokračujúceho, na malé kroky rozdeleného, a teda zámerne rozplánovaného vojenského vylepšovania nástupného priestoru proti Rusku, tak je otázka oprávnená. Pripomeňme si, len v našom bližšom okolí, posilňovanie prítomnosti vojsk NATO v pobaltských štátoch, leteckú základňu v Maďarsku, protiraketové základne v Rumunsku a Poľsku. Po skúsenostiach z 1941 roka musia byť Rusi opatrní, aj keby nechceli. Takže plány na odvetné opatrenia z ich strany určite existujú. Rozhodne majú drvivý charakter a naše územie nesúce prvky ich ohrozenia nebude výnimkou. Za chyby a nemiestne ambície politikov platia vojaci a dnes, v podmienkach zbraní hromadného ničenia s dosahom na celé  územie, už všetci občania svojimi životmi, biedou a krvou. Taká je cena za ľahkovážny výber politikov.

V tejto súvislosti mi nedá, aby som sa neopýtala, aký postoj má PSN k sankciám zavedeným proti RF.

Horší poturčenec ako Turek. To je slovenské porekadlo z časov vojen s Osmanskou ríšou a stále platí. Demagogické postoje niektorých našich politikov k protiruským sankciám, ak ich postavíme do svetla reality, sú naozaj smiešne. Prezident Putin na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre 7. júna 2019 prezradil, že aj v podmienkach týchto sankcií vzrástol obchod Ruska s USA, teda iniciátorom sankcií, o päť miliárd dolárov. Nechcem lekárničiť, ale keby boli sankcie naozaj také, ako ich chcel vidieť odídený prezident Kiska, tak ani medzinárodná kozmická stanica ISS by nemohla pracovať. Pravda, niektoré firmy sankciami utrpeli, ale iné veľmi prosperujú. Z hľadiska celkových výsledkov možno tvrdiť, že hra na sankcie má iné pozadie, než ukazuje propaganda.

Ako vnímate návštevy predsedu SNS a NR SR Andreja Danka v Ruskej federácii? Aký význam to má pre SR?

Napriek búrlivej a osočujúcej kritike v našich masmédiách vnímam jeho návštevy pozitívne a očakávam z ich následkov veľký prínos. Konečne našiel politik koalície odvahu prejaviť štátnickú múdrosť a konať v záujme SR. Vytvoril veľmi a dávno potrebný prienik do tvorby našich štátnych perspektív. Kiež by si zachoval jasnú myseľ na všetkých svojich verejných vystúpeniach a bol dôsledný.

V priebehu jedného mesiaca navštívil premiér Peter Pellegrini Biely dom i Kremeľ. Aký je váš pohľad na tieto dve návštevy?

Sú následkom reálneho diania vo svete, o ktorom domáce masmédiá informujú povrchne. Je len škoda, že sme sa dostali, v porovnaní s našimi susedmi, za Česko a Maďarsko, ktorých politici boli rýchlejší a reprezentovaným prostredím aj lepšie nachystaní. Nezabúdajme, že rozhodujúce voľby na budúci rok prebehnú nielen u nás, ale aj pre Biely dom a ich výsledky sa chystajú teraz.

Predseda vlády sa počas návštevy RF zúčastnil na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre, ktoré je z hľadiska rozsahu i obsahu po Davose druhé najdôležitejšie, s počtom viac ako 17-tisíc účastníkov. Slovenský premiér dostal priestor v paneli, v ktorom vystúpil prezident RF Vladimir Putin, ale aj prezident Číny Si Ťin-pching. Aký je to signál pre SR?

Nemám v úmysle byť exaltovaný, ale signál je to úžasný a pre SR veľmi pozitívny. Ak ho spojíme s predchádzajúcimi, iste nie náhodnými a opakovanými návštevami predsedu NR SR u najvyšších predstaviteľov ruskej politiky, tak naznačuje reálnejšie chápanie chodu sveta našimi politickými predstaviteľmi. Zdá sa, že personálne vzaté, budú Andrej Danko a Peter Pellegrini tie osobnosti našej politiky, ktoré budú historicky spájané s prelomom kultúrnej i ekonomickej bariéry umelo zavedenej medzi Slovenskú republiku a Rusko po amerikanizácii našich zahraničných prepojení. Tieto udalosti si treba zapamätať.

Ako vnímate rusko-americké, rusko-čínske a americko-čínske vzťahy?

Dosiahnutá technologická úroveň núti svet k ostrým zmenám vzájomných vzťahov. Každý zo spomenutých objektov sa usiluje o realizáciu svojej predstavy o usporiadaní sveta a úlohe národných štátov v ňom. Na silovej výslednici vzťahov týchto troch subjektov spočíva rozhodnutie o ďalšom smerovaní celej civilizácie. Pripojil by som však ešte Indiu s jej obrovskými duchovnými kapacitami a historickými hodnotami. Obrazne povedané, v rukách týchto štátov je vaňa s vodou, v ktorej sa plaví aj naša štátna loď. Rozhodujúca na zachovanie perspektívy mierového spolužitia na princípe vzájomnej výhodnosti zúčastnených národných štátov je prevaha spolupráce tvorivých potenciálov, výrobných kapacít a vojenských síl Číny a Ruska. Som presvedčený, že oni sú tí, ktorí konfliktom predchádzajú.

Aký možno predpokladať svetový vývoj z hľadiska bezpečnosti v súvislosti s Blízkym východom – Sýriou, Iránom, ale aj s napätou situáciou v Pobaltí i na Ukrajine?

Vo všetkých prípadoch ide o konflikt sférických záujmov Ruska a USA prebiehajúci v tieni Číny. V podstate ide o presadzovanie práva národov na sebaurčenie, bez chamtivého a nekontrolovateľného pohlcovania ich zdrojov. Slúži na česť Rusku, že ich politické postoje sú pre národy sveta prijateľnejšie a budú prijímané so stúpajúcou ústretovosťou väčšiny obyvateľstva. S rastúcou medzinárodnou autoritou Ruska bude svet stabilnejší.

PSN presadzuje nedotknuteľnosť hraníc, no menšinový politik Zsolt Simon navrhuje zmeniť preambulu Ústavy SR. Čo tým sleduje? Nie náhodou územnú autonómiu?

Územnú autonómiu už de facto majú. Veď sa pozrite, len napríklad, na politické strany na národnostnom princípe, spravodajstvo, školstvo a jeho programy, územnú správu a samosprávu obcí, šport, súkromné aj miestne bezpečnostné služby... Neviem, prečo je politickým predstaviteľom nášho štátu ľahostajné, že symboly národnostnej menšiny sa bežne zamieňajú za symboly s nami susediaceho štátu a ohlodáva sa tak naša zvrchovanosť a suverenita pri hocakej, aj umelo vytváranej, príležitosti. Prečo im je ľahostajné, že sa touto cestou pripravujú podmienky na revíziu výsledkov prvej svetovej vojny zakotvené v rozhodnutiach z Trianonu? Čo máta Zsolta Simona, to sa každému vnímavému človeku jasnejšie ukáže, ak porovnáme náš domáci stav s ekvivalentnými hodnotami v Maďarsku. V príprave demontáže SR tento parlamentný politik nie je ojedinelý, veď sa pozrite na postoje poslancov SaS k štátnemu jazyku, a to sa táto strana chystá na prevzatie moci v štáte. „Na počiatku bolo slovo...“ pripomína Biblia.

SR sa osamostatnila pred 26 rokmi, no vo verejnosti čoraz dôraznejšie cítiť novodobý čechoslovakizmus a tvrdé náznaky spájania. Hrozí nám strata suverenity vznikom nového Československa?

Nie je žiadne tajomstvo, že vytváranie podmienok a usmerňovanie verejnej mienky na prospech obnovenia Československa už dávno beží. Zástancovia tejto idey veľmi dobre vedia, že je to beh na dlhšie trasy a úspech sa musí dôsledne pripraviť po všetkých stránkach doma i v zahraničí. Potrebujú dotvoriť klišé, aby ho mohli predhodiť občanom a tak získať podporu. Len si pozrite rôzne spoločné televízne programy, filmovú tvorbu, vystúpenia našich historikov, aktivity našej politickej reprezentácie, keď sa napríklad predseda SNS Andrej Danko vyjadruje slovami: „Prepáčte nám, ak sme pri svojich povahách, my Slováci, niekedy zdravo prejavili túžbu po svojom štáte.“ Tisíce našich študentov na českých školách sú zdôvodňované ich kvalitou, nie náhodou upadá domáca veda a výskum. Napokon aj ľudová tvorivosť Zsolta Simona môže, ak budeme ľahostajní a ignorantskí, vyústiť do bezpečnostnej situácie, v ktorej budeme stáť pred obmedzenou a vopred naprogramovanou voľbou. Dať sa ošklbať alebo obnoviť ČSR, inak nebude situácia zvládnuteľná. Pre šikovných plánovačov, v podmienkach spolupracujúcich zákonodarcov, to nie je problém. Formovanie verejnej mienky má svoje zákonitosti a tie sa dajú ľahko zneužiť.

PSN má vo svojich programových cieľoch zachovanie a posilnenie zvrchovanosti, suverenity, nezávislosti SR a nedotknuteľnosti jej hraníc. Dokáže štát tieto ciele udržať v dôsledku prichádzajúcich pohybov vo svete?

Isteže dokáže, a to práve vďaka novovznikajúcim podmienkam. Mal by sa však aj sám, prinajmenšom prostredníctvom svojich štátnikov, aktívne pričiniť o formovanie vzťahov vo svete a vniesť do nich záujmy SR a jej občanov, ináč budeme vytesnení na okraj diania a dostaneme len to, čo nám predpíšu aktívnejší. Nie je jednoduché žiť v pravde, ak ste odhodlaní, máte dvere v PSN otvorené.

Článek původně vyšel v měsíčníku Extraplus.