„Poruchy pohlavného pudu delíme na kvantitatívne, poruchy objektu a poruchy spôsobu ukojenia. Poruchy pohlavného pudu sa môžu prejaviť preferovaním úchylného objektu. Sem patrí na prvom mieste homosexualita (u mužov uranizmus, u žien lesbizmus), čo je zameranie pohlavného pudu na objekt rovnakého pohlavia.  Obisexualite hovoríme pri zameraní na objekty homo- i heterosexuálne. Feminínni homosexuáli majú telesný vzhľad a úpravu ženského typu, maskulínni – bez týchto znakov – bývajú väčšinou zameraní na pedofilné kontakty. Aj u žien poznáme takéto rozdelenia. Homosexualita sa vyvíja niekedy pri nemožnosti normálneho styku, napr. vo väzniciach. Je trestné, ak sa vykonáva za úplatok, s osobami mladistvými, proti vôli partnera alebo za verejného pohoršenia. V blízkom vzťahu k homosexualite je vzrušovanie sa pohľadom na vlastné telo – narcizmus, a transvestizmus – obliekanie sa do šiat druhého pohlavia. Na rozdiel od homosexuality sa pri transsexualizme stotožňuje postihnutý psychosexuálne s druhým pohlavím a žiada zmenu genitálu chirurgickým zákrokom. Pohlavný sklon k deťom, ktorý sa spravidla nerealizuje koitom, sa nazýva pedofília. Vyskytuje sa najmä u starších mužov, resp. pri demenciách. Gerontofília je zameranie pudu na starcov, nekrofília na mŕtvych, zoofília na zvieratá. Posledné dve aberácie sa vyskytujú najmä pri slabomyseľných. Pri fetišizme sa postihnutý vzrušuje napr. časťou odevu jednotlivca opačného pohlavia.“