„Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že ´homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené´. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať“(Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2357).

Čoraz väčší zmätok, do ktorého sa ponára sexuálna revolúcia, vyvoláva zmätok aj v mnohých katolíkoch a iných kresťanoch. Nemalo by to tak byť, pretože každý katolík (laik aj duchovný) pozná náuku Cirkvi o ľudskej sexualite a tá sa nemení; nemá ich teda čo miasť.Písmo, aj náuka Cirkvi, majú absolútne jasno čo sa týka všetkých foriem neprípustného sexuálneho spojenia, či už ide o cudzoložstvo, smilstvo alebo homosexuálny akt – sú hriešne a v nijakom prípade ich nemožno schvaľovať. Niektorí katolíci formálne nesúhlasia, hoci náuku Cirkvi poznajú, a aj napriek tomu ju vedome odmietajú, no ďalší nesúhlasia kvôli zmätku, ktorý im do hlavy natlačila hlučná a nesmierne výrečná svetská kultúra a žiaľbohu aj mlčanie od ambóny.

Mimoriadnym spôsobom sa previňuje každý diakon, kňaz či biskup, ktorý šíri omyly či už priamymi vyhláseniami, zámernou dvojzmyselnosťou, či diskutabilnou náukou, ponúkajúcou milosrdenstvo, no bez prepojenia na nevyhnutné pokánie. Starostlivosť o hriešnikov je odvekou ´pracovnou náplňou´ Cirkvi. Všetci hriešnici si zaslúžia lásku a starostlivosť, úctu a pastoračné vedenie. Avšak nazývať dobrým a nepodstatným to, čo Boh nazýva hriechom, či už sa o tom hovorí priamo alebo nejasnými mätúcimi pojmami, nie je pastoračná staroslivosť, ale hrubé a priam trestuhodné zanedbanie povinnej starostlivosti. Každý z nás, laikov aj duchovenstva, je povolaný byť Božím prorokom, šíriacim Pánovo učenie, vo vedomí, že na konci budeme zo všetkého skladať Pánovi účty.

Minule som písal o rozličných aspektoch súčasného zmätku a chaosu v sexuálnej oblasti (smilstvo, cudzoložstvo, antikoncepcia, transgenderizmus, zápas so žiadostivosťou, manželstvo, rozvod a sväté prijímanie a obete sexuálnej revolúcie). V dnešnom článku sa zameriavam výlučne na to, čo hovorí Božia náuka v súvislosti s homosexuálnymi úkonmi. Je tragické, že v posledných mesiacoch šíria istí kňazi neúplné a niekedy vyložene falošné informácie, že takéto správanie je prípustné; ale nie je. Preto aj ja cítim povinnosť zas a znovu poskytnúť tú správnu náuku o tejto veci, potvrdzujúc tak slová Písma a náuku Katolíckej cirkvi. Sväté písmo je v tomto ohľade úplne jasné – jednoznačne a nekompromisne označuje homosexuálnu aktivitu za ťažký hriech a morálnu nezriadenosť. Pokusy inak interpretovať slová Písma v tomto zmysle je prinajmenšom pochabé a nerozumné. Typickou ukážkou takýchto pokusov je prezentovať teórie, ktoré vyžadujú prevrátenú logiku a pochybné historické názory len preto, aby odsunuli nabok jednoduchý a absolútne jednoznačný zmysel textu Písma.

Rád by som sa s vami podelil o niekoľko spomínaných biblických textov, najprv však chcem vysvetliť kontext tejto reflexie a vysvetliť dve veľmi dôležité veci:

Kontext: Moja reflexia je určená všetkým kresťanom, preto používam Sväté písmo ako hlavný východzí bod, keďže všetci zdieľame vieru v normatívny a autoritatívny status Božieho Slova. Pre sekulárny svet bude vhodnejšie použiť argumenty prirodzených zákonov. Dnes a teraz však bude základom Sväté písmo a náuka Cirkvi. Katolíci, ktorí by mali akceptovať, že Sväté písmo je inšpirované Bohom, a mali by spoľahlivo učiť o viere a morálke, musia jasne aj po biblickej stránke chápať túto náuku, pretože inak nerobia nič iné, iba sa podieľajú na ešte väčšom šírení zmätku vo svete.

Vysvetlenie 1: Odsudzujeme homosexuálne správanie sa, a nie osoby s homosexuálnou orientáciou. Niektorí jedinci sú priťahovaní k osobám rovnakého pohlavia. Prečo to tak je alebo odkiaľ to je, celkom nechápeme, no v každom prípade to pre niektorých ľudí predstavuje veľký boj. Vzhľadom k tomu, že sexuálna orientácia nie je záležitosťou priameho výberu, či bezprostredného ovládania sa, nie je ona sama, ako taká, predmetom morálneho zavrhnutia. Pokušenie dopustiť sa tohto hriechu ešte nie je zlom, ani previnením. Až keď dotyčný človek podľahne pokušeniu a vykonáva homosexuálne úkony, pácha hriech a 
stáva sa hriešnikom. Mnohí homosexuáli sa usilujú nepodliehať pokušeniam a žiť podľa možnosti v čistote. Hoci ich to pokúša a zvádza na homosexuálne správanie sa, neurobia tak. Vyžaduje si to odvahu a treba ich za to pochváliť. Iní však, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, sa hriechu homosexuálnej aktivity nielenže dopúšťajú, ale sa ňou aj chvália a otvorene znevažujú a zosmiešňujú biblické texty, ktoré ju jednoznačne zakazujú. Môžeme len dúfať a modliť sa za ich obrátenie. Suma sumárum – musíme teda rozlišovať medzi iba homosexuálnou orientáciou a priamou homosexuálnou aktivitou.

Vysvetlenie 2: Nemôžeme vypichnúť iba homosexuálnu aktivitu, ako by to bol jediný hriech, týkajúci sa sexuality, ktorý Boh zavrhuje. Heterosexuáli sú totiž tiež povolaní k sexuálnej čistote. Tá istá Biblia, ktorá odsudzuje homosexuálne správanie sa, odsudzuje jednoznačne aj hriech smilstva a cudzoložstva. Písmo ich popisuje ako veľmi ťažké hriechy, ktoré môžu človeka vylúčiť z Božieho kráľovstva v nebi (Ef 5, 5-7; Gal 5, 16-21; Zjv 22, 14-16; Mt 15, 19-20; 1 Kor 6, 9-20; Kol 3, 5-6; 1 Sol 4, 1-8; 1 Tim 1, 8-11; Hebr 13, 4). Veľa ľudí dnes, žiaľbohu, žije životom, ktorým otvorene porušujú biblickú náuku. Mnohí žijú sexuálne už pred uzavretím manželstva poukazujúc na to, že veď „to tak robí každý“. Aj toto je, podobne ako homosexuálna aktivita, veľký hriech a mal by sa okamžite oľutovať. Homosexuálna aktivita preto nie je jediným sexuálnym hriechom podľa Biblie a pre kresťanov ako takých. Každý jeden človek bez výnimky, či heterosexuál alebo homosexuál, je povolaný k sexuálnej čistote; k čistote a sebakontrole. Akékoľvek porušenie tohto je hriechom. Povedané pozitívnejšie – Božie prikázanie o čistote znamená, že s Božou milosťou, ktorá nám pomáha, môže každý žiť v sexuálnej čistote. Boh nás posilní pri dodržiavaní jeho prikázaní! 

V spomínanom kontexte a s vysvetleniami v čerstvej pamäti teraz venujme pozornosť biblickej náuke o homosexualite. Biblia jasne a jednoznačne zavrhuje a odsudzuje homosexuálne úkony. Napríklad:

1. Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť! (Lv 18, 22).

2. Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja páchajú ohavnosť (Lv 20, 13).                                                                                                                                                                                               
3. Podobne aj príbeh o Sodome a Gomore opisuje, okrem iného, aj hriešnosť homosexuálneho správania sa. Je to dlhý príbeh, môžete si ho prečítať v Gn 19. Niektorí šíria mylné vysvetlenie, že príbeh o Sodome a Gomore je iba o „pohostinnosti“; ja o tejto téme píšem tu: Hriech Sodomy a Gomory. A pripomínam všetkým katolíkom, že Gn 19 patrí medzi texty z Písma, na základe ktorých sa zostavovala v Katechizme náuka Cirkvi o zákaze homosexuálnej aktivity.

4. “Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. 

Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní“ (Rim 1, 18-32).

5. „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6, 9).
 
6. „Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené“ (1 Tim 1, 8-11).

Všimnite si, že v mnohých týchto textoch je homosexuálna aktivita spomínaná ako jeden z viacerých hriechov sexuálnej povahy; nie je teda jediný. Biblia teda učí: homosexuálne správanie sa je hriešne, ako sú hriešne aj smilstvo a cudzoložstvo. Je pravda, že o homosexuálnej aktivite v Písme nie je veľa textov, no tie čo sú, ju nekompromisne zavrhujú a odsudzujú. Odsúdenie a zavrhnutie tejto aktivity sa objavuje v každom stupni biblického zjavenia, od začiatku až do konca.

Niektorí hovoria, že Ježiš ani raz nespomenul homosexualitu. No, nespomenul ani znásilnenie, incest, či sexuálne zneužívanie maloletých; Jeho „mlčanie“ sa však v žiadnom prípade nemôže posudzovať ako súhlas. Okrem toho Ježiš povedal, že kto počúva Jeho apoštolov, počúva Jeho samého (Lk 10, 16) a v apoštolských listoch sa homosexuálne úkony jasne vylučujú spolu so smilstvom, cudzoložstvom a ostatnými prejavmi sexuálnej nečistoty. 

Mnohí si náuku o homosexuálnej aktivite vôbec nevšímajú. Nielenže deklarujú, že to nie je hriech, ale považujú to za dobro. Keď čosi také robia neveriaci, je to viac než zlé, no keď sa tak správajú katolíci a kresťania vôbec, je to katastrofa. 

Nedajte sa oklamať. Tí, čo schvaľujú homosexuálne úkony alebo iné zvrátené sexuálne správanie, sa vôbec neriadia Božím slovom alebo si ho prekrucujú, aby vyhovovalo ich agende. V žalme 2, 1 sa ozýva nárek „Prečo národy snujú plány daromné?“ Ježiš vedel, že Ho niekto zneužije, aby propagoval svoje vlastné zlé a nesprávne názory a preto varuje „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť ´To som ja´ a mnohých zvedú“ (Mk 13, 5). Svätý Pavol tiež vedel, že niektorí prekrútia a zdeformujú kresťanskú vieru: „Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou“ (Sk 20, 29).        

Musíme hovoriť pravdu, ktorá je z Boha a potom ju žiť.Potláčanie pravdy vedie k jej deformovaniu, k zmätku a k utrpeniu. Sexuálna promiskuita v dnešnej dobe vedie k veľkému utrpeniu – pohlavne prenosné choroby, AIDS, potraty, tehotenstvo tínedžeriek, rozbité manželstvá, rozvody, rodina s jedným rodičom, závislosť na pornografii, sexuálne zneužívanie, kultúrny úpadok. Písmo hovorí „Kto seje vietor, zožne búrku“ (Oz 8, 7). „Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život“ (Gal 6, 7-8). Naša kultúra nepochybne žne ničivé účinky sexuálnej revolúcie. A sú to, ako vždy, deti, čo platia najvyššiu cenu za zlé a zbabelé správanie sa dospelých.

Tí, čo oponujú náuke Písma a Cirkvi sa uchyľujú k tomu, že opozíciu voči svojim názorom nazývajú ´nenávisťou´ a ´bigotnosťou´. My ako veriaci musíme hlásať, že opozícia Cirkvi voči homosexuálnemu správaniu sa je zakorenená v Božom Slove, ktorému dlhujeme poslušnosť, úctu a oddanosť. Nemôžeme hovoriť, ani učiť, nič iné, než čo nám Boh dôsledne zjavuje vo svojom Slove. Nikdy by neklamal, ani neodobroval praktiky, ktoré by ohrozovali zdravie ľudí, nehovoriac o večnej spáse. Tvrdiť, že určité kategórie ľudí (v tomto prípade tí, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie) nemôžu zmysluplne žiť podľa biblickej náuky je samo o sebe forma bigotnosti.

Naše zamyslenie najlepšie ukončíme pasážou z Katechizmu, ktorá vyjadruje jasnosť tejto náuky a zároveň predstavuje láskavý prístup k osobám, ktoré pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu:

„Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.

Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.

Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Čnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti“ (KKc, 2357-2359).
  
Píšem vám všetkým dnes v dobrej viere, že nepodľahnete omylom a nástrahám tejto doby. My sa totiž nemáme prispôsobovať tomuto svetu, ale „premeniť sa obnovou zmýšľania“ (Rim 12, 1). Najnaliehavejšia pastoračná starostlivosť v týchto dňoch spočíva v objasňovaní a utvrdzovaní každého v pravdách starodávnej apoštolskej viery, zverenej Cirkvi. Dúfam, že vám k tomu pomôže aj toto zamyslenie. Kiežby sme všetci, duchovní aj laici, proroci podľa krstu, vždy hovorili pravdu s láskou, vytrvalosťou a odvahou.

Msgr. Charles Pope. 

m.ncregister.com

Zuzana Smatanová

http://www.lifenews.sk