Včera sme zverejnili text petície proti uzákoneniu neprijímania neočkovaných detí do predškolských zariadení (https://zemavek.sk/peticia-proti-navrhu-novely-zakona-c-355-2007-o-neprijimani-neockovanych-deti-do-predskolskych-zariadeni/). Text vyvolal diskusiu na našej facebookovej stránke. Ako príspevok do diskusie, dokladajúci, že s očkovaním to nie je také jednoznačné, si dovoľujeme zverejniť tento článok od MUDr. Jána Lakotu CSc. z Biomedicínskeho centra SAV. Článok vyšiel v aprílovom čísle Zem&Vek:

Koncepciu „prvotného antigénového hriechu“ prvý raz navrhol Thomas Francis v roku 1960. Tento fenomén má potenciál prepísať všetko, čo vieme o reagovaní imunitného systému na infekcie, ako aj naše mechanistické predstavy, akým spôsobom máme dizajnovať vakcíny. Toto nie sú moje slová. Toto napísal v roku 2017 v úvode prehľadného článku v Journal of Autoimmunity Dr. Anup Vatti so spolupracovníkmi.

Výraz „prvotný antigénový hriech“ (PAH) bol vybratý cielene. Jeho podobnosť s „prvotným hriechom“ nie je vôbec náhodná. Len pre vysvetlenie – antigén je všetko, na čo imunitný systém reaguje a voči čomu vytvára imunitnú odpoveď. Môže to byť bielkovina (napr. „vajcový bielok“, polysacharid, „malá molekula“ (napr. penicilín). Výskyt PAH bol pozorovaný pri viacerých závažných infekčných ochoreniach u človeka i u zvierat. Ako príklad spomenieme chrípku a horúčku dengue. Základom toho, čo vieme o infekcii (vírusom) je to, že pri prvom kontakte náš imunitný systém vytvorí protilátky, ktoré sú namierené proti infekčnému agens – v tomto prípade vírusu. Ak sa daný vírus objaví znovu, protilátky (ktorých hladina sa medzitým, po skončení infekcie znížila) sa rýchlo objavia a vírus „zneutralizujú“. To všetko vďaka pamäťovým bunkám, ktoré si vírus „zapamätali“. Imunitný systém reaguje doslova bleskovo a vírus „má po chlebe“.

Toto je aj princípom očkovania proti infekčným chorobám. Infekciu nemusíme prekonať (pre časť populácie by bola možno aj smrteľná) a imunita proti nej „odpočíva“ v systéme pamäťových buniek. PAH tejto centrálnej imunologickej dogme neprotirečí. Teda dovtedy, kým je druhý raz daný vyvolávateľ identický (má úplne rovnaké antigény) ako ten, ktorý infekciu vyvolal prvýkrát. Ale! V prípade, keď druhá infekcia má len drobnú zmenu v antigéne (odborne sa tomu hovorí nepatrná variácia epitopu), potom príde hriech – PAH. Pamäťové bunky si pamätajú prvú infekciu s prvým, nezmeneným antigénom. Imunitný systém na základe svojej pamäte sa jednoducho „rozhodne“, že ju použije do boja proti druhej infekcii. Pri takej maličkej variácii „usúdi“, že to bude stačiť. Teda namiesto prácneho budovania novej prvotnej imunitnej odpovede použije tú starú a začne vytvárať sekundárnu odpoveď. A hriech je na svete. Teda na základe PAH (a vlastnej „lenivosti“) vytvorí síce veľa, veľa protilátok, ktoré sú však… neúčinné. Vírus s nepatrnou variáciou epitopu ukáže dlhý nos (pretože vyrobené protilátky nie sú schopné vírus zneutralizovať, resp. ho neutralizujú len slabo) a galiba je na svete. Pod galibou rozumieme ťažký alebo ťažší priebeh ochorenia, ako bolo to predchádzajúce, prvotné.

V prípade vakcín platí, že ak imunizujeme len proti jednému kmeňu vírusu, alebo len jednému epitopu a vírus/epitop sa po čase zmení, tak imunitný systém nie je schopný adekvátnej sekundárnej odpovede. Pre zhrnutie: Ak sa po prvotnej infekcii objaví druhá a vírus je ten istý (antigénne a epitopovo nezmenený), tak je dobre. Jeho likvidácia sa uskutoční pomerne rýchlo a je „vymaľované“. V prípade, ak sa vírus aj jemno-jemnučko (Rusi by povedali čuť-čuť) zmenil, tak môžu nastať dve situácie – neúčinné protilátky ešte zhoršia priebeh ochorenia (PAH), alebo nastane úplný „nezáujem“ zahlteného imunitného systému (anergia). V oboch prípadoch s vážnymi konzekvenciami pre pacienta.

Fenomén PAH nádherne popísal profesor Michail Supotnickij v článku „Nežiadúca imunológia“. A aby sme zase nepočúvali obohratú pesničku o zasahovaní Moskvy do všetkých záležitostí sveta, pán profesor v korešpondencii pripojil aj link na databázu PubMed, kde sa o tomto fenoméne nachádza 148 rôznych prác západných autorov. Mimochodom, bol to práve on, ktorý na internete upozornil na zlopovestný japonský „Oddiel 731“ a odporučil knihu Diablova kuchyňa od japonského autora Morimura Sejiti. Ale o tom inokedy. Profesor Supotnickij upozorňuje na druhý fenomén, ktorý sprevádza PAH. Ide o následok syntézy slabo účinných protilátok, ktoré sa syntetizujú pri druhotnej infekcii. Pri akom-takom pokuse o neutralizáciu vírusu nastane paradoxná situácia. Nielenže ho nezneutralizujú, ale navyše umožnia jeho vstup do buniek, do ktorých by sa „normálne“ nedostal. Mechanizmus tejto reakcie je príliš zložitý, nebudeme ho tu vysvetľovať. Podstatné je, že v organizme často pozorujeme poškodenia orgánov, ktoré pri prvotnej infekcii nikdy poškodené nebývajú, napr. srdce, pľúca, pečeň alebo obličky. Tento jav sa nazýva protilátkovo-závislé zhoršenie infekcie. Je to také zhoršenie, ktoré nastane po syntéze neúčinných alebo slabo účinných protilátok pri PAH.

Krásne vidno ako jeden hriech plodí hriech ďalší. Naozaj zlo môže plodiť len ďalšie zlo. Hovorí sa, že liečená chrípka trvá sedem dní a neliečená týždeň. V zásade má krivka úmrtnosti pri chrípke tvar písmena U. Na ľavom ramienku je úmrtnosť tých najmladších – detí a dojčiat. Na pravom ramienku je úmrtnosť tých starších – ľudí nad 65-70 rokov. Táto krivka sa pri pandémiách (v závislosti na čase v akom po sebe prebiehajú) mení na krivku tvaru písmena W. Ten nepekný stred W je úmrtnosť mladých ľudí okolo 35-40 rokov. Teda tých, ktorí sa už (kedysi) s vírusom chrípky stretli. A tých, ktorých imunitný systém je v tomto veku „najmocnejší“. Lenže to by na svete nemohol byť PAH, prvotný hriech. A na záver. Je všeobecne známy fakt, že chrípka (ak ju dostanú) ťažšie prebieha u tých, ktorí boli proti nej zaočkovaní. Naša práca na poli vývoja vakcín potrebuje veľké inovácie.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ