V súčasnosti sa v otroctve stále nachádza odhadom 529 000 až 869 000 černošských mužov, žien a detí. Kupujú, vlastnia, predávajú ich a obchodujú s nimi arabskí a moslimskí páni v piatich afrických krajinách. Táto štatistika sa týka odhadu počtu otrokov v Alžírsku, Líbyi, Mauritánii a Sudáne. Nenachádza sa v nej Nigéria, pre ktorú neexistujú konkrétne odhady.

Západné ľudsko-právne organizácie a médiá hlavného prúdu o tomto prakticky a bolestne mlčia. Nezapadá to do ich obrazu hriechu západných belochov. Tu je stručný prehľad tejto kvázi-tabuizovanej témy.

Sudán

V Sudáne zostáva otroctvo bolestivým pozostatkom Druhej sudánskej občianskej vojny (1983-2005). Vtedy arabská moslimská vláda na severe krajiny vyhlásila džihád proti černošskému, prevažne kresťanskému juhu. Zabili asi 2,5 milióna ľudí a až 200 000 ich zotročili.

Otroci zachránení občianskymi abolicionistami vyrozprávali desivé príbehy. Únos. Bitky. Nútený prestup na islam. Vyčerpávajúca práca. Ženská obriezka. Podvýživa. Znásilnenie.

Vojna sa skončila v roku 2005. Černošský Južný Sudán sa stal 9. júla 2011 najmladšou krajinou na svete. Napriek tomu však mnoho čiernych otrokov stále zostáva majetkom arabských pánov na druhej strane severnej hranice. Presný počet nie je známy. James Aguer Alic, bývalý minister sudánskej vlády, odhadol, že v roku 2006 ich mohlo byť až 35 000.

Mauritánia

V Mauritánii podporuje otroctvo samotná štruktúra spoločnosti. V priebehu storočí sa vyvinul krutý triedny systém. Arabi so svetlejšou kožou (beydanes) a poarabčení Berberi vládnu bývalým čiernym otrokom. Tí otroci boli časom nútene poarabčení (haratin). Slobodní černosi na juhu, ktorí odmietajú poarabčenie a sami sa nazývajú „negro-afričanmi“ a otrockou triedou čierneho hnuteľného majetku (abid), sú na spodku spoločenského rebríčka. Krajina je úplne moslimská. Islam teoreticky zakazuje zotročenia jedného moslima druhým. V tomto prípade však arabský rasizmus nahrádza dodržiavanie šaríje (islamského práva).

V roku 1993 správa amerického ministerstva zahraničia odhadovala, že v otroctve u súkromných pánov sa nachádza 30 000 až 90 000 černochov. V roku 2012 vyšetrovanie CNN prinieslo odhad, že počet otrokov môže byť 340 000 až 680 000.

V Mauritánii nie sú trhy s otrokmi. Všetci otroci sa rodia v domácnostiach svojich pánov. K otehotneniu dochádza v dôsledku pánovho oplodnenia černošských otrokýň, alebo prostredníctvom povinného „rozmnožovania“ otrockých párikov. Vzhľadom ku absencii otvorených trhov sa otroci vymieňajú potichu, pri jednotlivých predajoch. Sú tiež vymieňaní ako náhrada za peniaze pri urovnávaní gamblerských dlhov. Môžu byť dokonca prenajatí.

Alžírsko a Líbya

Subsaharských Afričanov utekajúcich pred násilím a chudobou do Európy zotročujú alžírski a líbyjskí Arabi pri ich pokusoch o prekročenie Stredozemného mora. Dnes sa podľa odhadu Global Slavery Index nachádza v alžírskom otroctve asi 106 000 čiernych Afričanov. (Poznámka prekladateľa – pre zaujímavosť, podľa Global Slavery Index sa na Slovensku malo v roku 2018 nachádzať 16 000 novodobých otrokov.)

Migrantky, ale tiež deti (chlapci aj dievčatá) riskujú sexuálne otroctvo. Muži vykonávajú nekvalifikovanú prácu. Tí, ktorí sa vyhnú otroctvu, sú vystavení nevraživému arabskému rasizmu. Nedávno to potvrdila nová správa denníka New York Times. To ešte viacej odsúva na okraj už aj tak nemajetných ľudí.

Afričania dúfajúci v lepší život v Európe tiež cestujú do Líbye, aby ich prepravili cez Stredozemné more, často do Talianska. Keď sa tam dostanú, niektorých zotročia miestni Arabi a priekupníci. Podľa správy OSN z roku 2016 sa v Líbyi nachádza 700 000 až 1 milión čiernych afrických migrantov. Global Slavery Index odhaduje, že až 48 000 z nich žije v nejakej forme otroctva. Preživší informujú o mučení, sexuálnom priekupníctve a otroctve. Niektoré ženy dokonca nútia stať sa prostitútkami až potom, ako sa dostanú do svojej destinácie.

Obchod s otrokmi v Líbyi sa dostal do medzinárodnej pozornosti v roku 2017, keď CNN získala video ozajstnej otrockej dražby.

Nigéria

V Nigérii je súčasťou dlhotrvajúcej občianskej vojny medzi moslimskou väčšinou a 40 % kresťanskou menšinou zotročovanie kresťanských Nigérijčanov. Zotročovanie kresťanov sa pre islamských bojovníkov stalo zdrojom kompenzácie.

Nedávny vzostup džihádistických organizácií ako Boko Haram, spojenec ISIS, je hlavným zdrojom súčasných prepadov orientovaných na zotročovanie. Najneslávnejším prípadom takýchto prepadov bol únos 276 kresťanských školáčok príslušníkmi Boko Haram. Stalo sa to v meste Chibok 14. apríla 2014 a bolo inšpiráciou pre hashtag Michelle Obamovej #BringBackOurGirls. Väčšinu otrokýň tvoria mladé dievčatá, unesené a držané ako konkubíny islamských vojakov. Niektoré z nich uprednostňujú samovražedný bombový atentát, aby unikli životu sexuálnej otrokyne.

Hoci správa amerického ministerstva zahraničia o ľudských právach v Nigérii za rok 2018 uvádza, že počet otrokov zajatých a vlastnených teroristami z Boko Haram môže byť v súčasnosti rádovo v tisícoch, presný počet zatiaľ „nie je známy“.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Charles Jacobs, iAbolish