V ostatnom čase sa v slovenských médiách a na internetových stránkach čoraz častejšie vyskytujú publikácie a názory niektorých verejných činiteľov, ospravedlňujúce kroky zastupiteľstva Prahy 6 ohľadom premiestnenia pamätníka maršala I. S. Koneva a všeobecne spochybňujúce oslobodzovaciu misiu Červenej armády v Európe. Zdá sa, že stojí za to pripomenúť si niektoré historické fakty a objasniť, k čomu tieto trendy môžu viesť.

 
Článok pokračuje pod reklamou.

Ako viete, jednotky 1. ukrajinského frontu pod velením maršala I. S. Koneva v máji 1945 oslobodili Prahu od nacistov. Tento historický fakt nemožno vyvrátiť. Obyvatelia českého hlavného mesta na znak vďaky postavili významný pamätník, ku ktorému každoročne kladú kvety. I. S. Konev je čestným občanom Prahy. Akékoľvek iniciatívy na zbúranie alebo premiestnenie pamiatok znižujú význam slávnych a tragických stránok histórie, o ktorých svedčia. Je nám veľmi ľúto, že miestne úrady nezohľadnili výzvy verejnosti a českého vedenia, aby zabránili takémuto vývoju udalostí.

V tejto súvislosti by sme chceli citovať slová českého politika Václava Klausa ml.: “Sochy sú symboly, … sú odkazom našej histórie. Socha Ivana Koneva nie je oslavou konkrétnej osoby, je to predovšetkým oslava víťazov Druhej svetovej vojny a oslobodenia Československa. Je poctou desiatkam tisíc padlých.“

Sme presvedčení, že každý chápe, že boj proti pomníkom sovietskych vojakov-osloboditeľov je súčasťou rozsiahlej kampane zameranej na prepísanie histórie Druhej svetovej vojny a skreslenie rozhodnutí Norimberského tribunálu. Sme nesmierne znepokojení tým, že revízia histórie sa uskutočňuje na oficiálnej úrovni. Svedčí o tom napríklad nedávne vyhlásenie bulharského ministerstva zahraničných vecí, v ktorom sa požaduje, aby sa boj ZSSR proti nacizmu a víťazstvo nad ním nepovažovali za oslobodenie kontinentu.

S veľkým poľutovaním pozorujeme, že aj na Slovensku existujú obdobní takzvaní odborníci na históriu, ktorí sa usilujú oslabiť úlohu Červenej armády pri oslobodení Európy. Vyzývame takýchto komentátorov, ktorí ospravedlňujú revanšistov, aby si osviežili svoje vedomosti o dejinách Druhej svetovej vojny. Netreba kvôli tomu chodiť ďaleko. Na začiatok by stačilo napríklad navštíviť výstavu, ktorú nedávno otvorili v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky „Holokaust. Likvidácia. Oslobodenie. Záchrana.“ Dúfame, že zoznámenie sa so skutočnými historickými dokumentmi pomôže všetko uviesť na správnu mieru a pochopiť, že interpretácia určitých historických udalostí v Európe nemôže zatieniť úlohu Červenej armády pri záchrane celého kontinentu pred „hnedým morom“.

Výstava pomôže pochopiť, koho jednotky 1. ukrajinského frontu pod velením maršala I.S. Koneva oslobodili z nacistického tábora Osvienčim. Núti zamyslieť sa nad tým, ako sa tam títo ľudia dostali, kto a z akých krajín ich do tejto továrne na smrť poslal. Chceli by sme veriť, že mnohým činiteľom bude jasné, aké udalosti mali rozhodujúci význam pre prežitie miliónov ľudí a pre zachovanie ľudskej civilizácie a aké sú dôsledky špekulácií o historických udalostiach, za čo a komu by sa bolo treba ospravedlniť…

Vojna s pomníkmi v Európe je rovnaké barbarstvo ako ničenie historických svätýň v Afganistane a Egypte, buranie chrámov v Sýrii a Kosove. Tí, čo ospravedlňujú tieto činy dočasných politických dejateľov a iné trestné činy tohto druhu, pošliapávajú históriu, tí by si mali uvedomiť, že dláždia cestu k moci revanšistom a neonacistom všetkých druhov, novým extrémistickým politickým silám, pre ktoré ľudské obete a spomienky na ne nič neznamenajú.

Preto sa na vás obraciame s výzvou, aby ste sa zamysleli nad historickými skutočnosťami a uvedomili si, že revanšizmus sa derie k moci rôznymi spôsobmi, jedným z nich je boj proti pomníkom ľudí, ktorí zvíťazili nad fašizmom. Vtedy sa toto celosvetové zlo podarilo poraziť, ale, ako dnes znepokojene pozorujeme, nepodarilo sa ho zničiť úplne.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ