Ak vás inšpiroval emotívny prejav Grety Thunbergovej v OSN a záleží vám na našej planéte, možno si neuvedomujete, ako veľmi by sa váš každodenný život zmenil, keby sa svet mal riadiť radami klimatických aktivistov.

Ekonómovia sa vyjadrili, ako by navrhované zmeny mohli ovplyvniť svetovú ekonomiku a každodenný život ľudí vo svete.

Fosílne palivá

Prvá vec, ktorá človeku zíde na um, keď sa povie zastavenie údajného globálneho otepľovania, je zavedenie uhlíkovej dane a zrušenie ropného priemyslu, keďže tento sektor je jedným z hlavných producentov emisií skleníkových plynov.

„Uhlíková daň, poprípade nútené zrušenie fosílnych palív by spôsobili, že lacná, rôznorodá a efektívna doprava, na ktorú sú ľudia po celom svete zvyknutí, by extrémne zdražela a obmedzila by sa,“ varuje Peter C. Earle, ekonóm na Americkom inštitúte ekonomického výskumu.

Okrem verejnej dopravy by sa pre väčšinu ľudí stali menej dostupnými aj autá. Takže ak jazdenie do práce považujete za samozrejmosť, uhlíková daň by náhle mohla zdvojnásobiť alebo strojnásobiť vaše výdavky na každodenné cestovanie, čo by desiatky miliónov ľudí odrezalo od svojho živobytia, tvrdí analytik.

Znižovanie emisií skleníkových plynov môže mať omnoho vážnejšie ekonomické následky, hovorí Dr. Pierre Noel, profesor ekonomickej a energetickej bezpečnosti z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá (IISS).

„Predpokladom je preorientovanie spotreby a investičných možností na niečo, čo ľudia a podniky spontánne nerobia.“ Kým prechod na obnoviteľné zdroje energie by sa dal považovať za vítanú zmenu, konečné zníženie emisií môže trvať roky a viesť k veľkým ekonomickým výzvam.

„Zníženie emisií na nulu si vyžiada takmer úplné prebudovanie základného kapitálu v ekonomike,“ napísal Noel. „Načúvanie vede, ako radí slečna Thunbergová, by znamenalo urobiť to rýchlo, nanajvýš za pár desaťročí. Bude to veľmi nákladné.“

Poľnohospodárstvo

Sektor energetiky je pre ekológov jasným cieľom, ale ďalší kritický sektor sa zvyčajne nespomína. Poľnohospodárstvo sa považuje za ďalšieho veľkého znečisťovateľa, zodpovedného za asi 15 percent všetkých antropogénnych emisií skleníkových plynov, ako tvrdí Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo.

Okrem oxidu uhličitého (CO2), ktorý hneď zíde na um, keď sa hovorí o skleníkových plynoch, produkujú hospodárske zvieratá metán (CH4), ktorý je pre ozónovú vrstvu ešte horší, a oxid dusný (N2O). Podľa americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA), relatívny vplyv CH4 je v priebehu 100-ročného obdobia viac než 25-krát väčší než u CO2, pričom 0,5kg N2O má na otepľovanie atmosféry takmer 300-krát väčší vplyv ako rovnaké množstvo oxidu uhličitého.

Lenže celosvetová populácia rýchlo rastie a je potrebné zvyšovať úrodu, aby bolo možné každého nakŕmiť. O to ťažšie sa znižujú emisie vytvorené poľnohospodárstvom.

Rozvojové krajiny

Väčšina diskusií o rušení odvetví pochádza a zameriava sa na rozvinutý svet, ale rozvojové krajiny by prvé pocítili vplyv ekologického protekcionizmu, poznamenal Earle.

„V mnohých kedysi chudobných oblastiach to boli práve priemyselné aktivity s veľkou uhlíkovou stopou, čo v priebehu posledných pár desaťročí prispelo ku zvýšeniu životného štandardu, predĺženiu dĺžky života, zníženiu úmrtnosti novorodencov, lepšej zdravotnej starostlivosti, gramotnosti a lepších možností spotrebiteľa,“ napísal. „Vezmite im to a spôsobíte ľudskú tragédiu katastrofálnych rozmerov.“

Rozvinuté krajiny sa tiež nemusia hrnúť do zavádzania nejakých opatrení na vyrovnanie sa so zmenami klímy, poukazuje Noel.

„Nedávno sa vo Francúzsku konali najnásilnejšie masové protesty za päťdesiat rokov a spustilo ich zvýšenie uhlíkovej dane, od čoho sa nakoniec upustilo. Pred pár rokmi, taktiež vo Francúzsku, museli krátko pred jeho zavedením zrušiť program spoplatnenia ciest pre kamióny, lebo sa búrili malé podniky.“

Takže kým významný počet bohatých krajín legislatívne zavádza úplnú elimináciu svojich emisií do roku 2050, neznamená to, že to ich rozhodnutia nebudú mať politické následky, verí Noel. Vlády budú musieť prispôsobiť daňový systém, „aby zmiernili individuálne následky a vyhli sa neprimeranému vplyvu na rodiny s nižšími príjmami,“ a tiež zabrániť tomu, „aby sa zvyšok ich priemyslu“ presunul do zahraničia.

„Všetko toto bude náročné, chaotické, nedokonalé a súčasťou toho budú nepríjemné konfrontácie medzi krajinami a v rámci krajín,“ povedal Noel. „Tieto konfrontácie môžu dopadnúť tak, že úroveň zníženia emisií bude nižšia, než sme si pôvodne predstavovali.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: RT