Čo sa teda dialo v Žiline v čase od 13. do 21. mája tohto roku? Od začiatku týždňa jedna Jóbova zvesť striedala druhú. Ešte skôr, než sa dostaneme k jadru veci, poznamenám, že moji Žilinčania majú relatívne vysoký prah tolerancie k mafiánskym výstrelkom (podpaľovanie aút, rómskych bytoviek, prepichovanie pneumatík, verejné bitky ako keď napr. akísi náckovia dobehli do kebabovne v centre a zversky zmlátili všetkých hlava-nehlava). Počet vymakaných svalovcov v uliciach už ani nepočítam. Podporujú sa vo veľkom bojové športy typu thajský box, zatiaľ čo chalanom sa na podvedomej úrovni vštepuje, že ak nechceš byť looser, mať parádne auto, lóve a baby, musíš byť vymakaný a tak trochu mafián. Heslo „v zdravom tele zdravý duch“ rulez. Hoci správne by to malo byť – „zdravý DUCH robí zdravé TELO“. Mňa osobne to stálo veľa príkorí, neúspechov a strát, kým som sa presvedčil, že je to práve tak, a nie inak… Tiež som bol mladší, vymakanejší, ale proste pokiaľ nemáte pokoj a harmóniu v duši, skôr či neskôr telo duši podľahne. Treba vyliečiť dušu môjho mesta, vrátiť Žilinčanom vieru a mieru, a potom sa uzdraví aj všetko ostatné.

V marci-apríli sa v meste a jeho okolí periodicky diali akési hrozné, doteraz nevídané vraždy, havárie a tragédie. Napríklad, akýsi mimo všetky hranice sfetovaný mladík v dedinke Kotešová behal po ulici a zabíjal ľudí sekerou. Všelijakí magori v neadekvátnom stave, čo robili naháňačky o preteky s policajtmi, zrejme fanúšikovia „Rýchlo a zbesilo“. A potom vchádzajú do diaľničných tunelov v protismere alebo narážajú priamo do rámp OC „Mirage“ priamo v centre mesta. Onanujúci exhibicionista, ktorý na troch rôznych miestach sídliska Vlčince pred zrakmi ľudí praktizoval svoj perverzný koníček. Predtým, na jar 2018, prepustili z väzenia tunajšieho zabijaka Salingera a ja viem presne, pán Trabelssie, prečo ho prepustili. M&M Reality. Ale to viete, dnes je to na Slovensku módne, prepúšťať zločincov a hrdlorezov, viď prípad Vareha na Zemplíne. Ale hlavne sa tvárme všetci slušne a farizejsky budeme trestno-právne postihovať komentáre o Cigánoch, namiesto aby sa postihovalo skutočné ZLO.

Zatiaľ čo predtým sme o podobných mafiánskych výčinoch počuli epizodicky (cca 2-3 rezonujúce trestné činy mesačne), tak počas predmetného májového týždňa sa všetko dialo bez zastavenia.

Medzi pondelkom a stredou došlo k dvom závažným trestným činom – najprv akísi dvaja Cigáni brutálne, surovo zmlátili na zastávke MHD pred zrakmi ľudí jedno trinásť-štrnásťročné dievča. Bili ju, zhodili na zem a kopali do nej, lebo im odmietla dať peniaze. Deň nato zas v areáli žilinského Lesoparku akýsi degeš zastavil okoloidúceho, a vyhrážajúc sa mu nožom si žiadal peniaze a mobil. Keď sa mu neskôr poškodený vytrhol, naháňal ho s nožom v ruke a desivo vrieskajúc mu hrozil smrťou. No a hneď potom, vo štvrtok 16.5.2019 (zaujímavý ciferný súčet – pozn.) došlo k najdesivejšej a najšokujúcejšej ľudskej tragédii, akú si pamätám.
Začneme tým, že v ten deň navštívil naše mesto odchádzajúci P-rezident Kiska. Všade, kde sa objaví ten chlap, čakaj veľké nešťastie. Kiska prišiel do mesta okolo obeda a mal rokovanie s novozvoleným primátorom Fiabáne. Potom sa krátko po štrnástej pousmieval na kamery, porozprával nám, že so Žilinou ho spája veľa, že tu mal jeden zo svojich prvých obchodíkov. Avizoval, že o 15-j hodine popoludní sa presunie na „diskusiu s občianskou spoločnosťou“ do Mestského divadla, kde bude našim progresívcom radiť, čo majú robiť a ako žiť. A že je nutné do niektorých procesov vpriahať aj „nových mladých ľudí“ s iným názorom, obzvlášť tých, ktorí sú obeťami dezinformácií (https://zilina.dnes24.sk/prezident-kiska-v-ziline-ake-temy-sa-otvorili-na-radnici-foto-330714; https://www.zilinak.sk/prispevky/12029/prezident-kiska-som-rad-ze-do-timu-primatora-sa-pridali-profesionali-ktori-chcu-krajine-pomoct). O tom našom Mestskom divadle poviem len toľko, že zatiaľ čo takmer celých 20 porevolučných rokov ak nie chátralo, tak bolo vo veľmi úbohom stave (čo tam malo Slotu čo zaujímať nejaké divadlo či kultúra, prosím vás…?), za posledných 5-10 rokov sa doň zrejme začali vlievať nemalé financie a rozmohlo sa nám tu herectvo v tom jeho „modernom“, pauhofovsko-stankeovskom prevedení. Hrá sa veľa, ale popri akože „klasike“ je ich ponuka vlastne jednou nekonečnou demonštráciou perverzít, úchyliek, vulgarizmov, psycho-sociálneho inžinieringu a marginality. Slovom, „moderné umenie“, resp. anti-kultúra. Také tie progresívne, slniečkárske hodnoty. Btw, zo žilinského divadla vyšiel Šoko Tabaček aj ten herec-trasorítka, čo stvárnil „Daniela“ v stupídnom jojkárskom seriáli „Ministri“.

Fakt pravdivý je výrok – že každý film je ukážkou úrovne jeho stvoriteľov. Diskusia s našim slušným P-rezidentom americkej rozviedky, dokonale zapadajúca do tohto trendu, teda prebiehala v tomto našom divadle, ako inak – v režime „nepovolaným vstup zakázaný“. Kým bol Kiska na predmetnom stretnutí, vybuchla medzi 16. a 17. hodinou informačná bomba.

Na linku Záchrannej služby zavolala 16-ročná žiačka kvinty Varšavského gymnázia menom Judita, ktorá tvrdila, že sa stala spolu so svojim spolužiakom a kamarátom Tomášom obeťou prepadnutia. Toto prepadnutie, ak sa skutočne stalo (čo je viac než pravdepodobné, hoci Polícia tvrdí opak), nemalo lúpežný charakter. Keď sa na miesto činu, k bytovke vyššieho štandardu medzi žilinským Carrefourom a Lesoparkom dostavila záchranka a policajné hliadky, Tomášovi sa už nedalo pomôcť. Utrpel mnohopočetné bodné rany, následkom ktorých skonal na mieste. Judita mala rezné rany na rukách a bola mimo ohrozenia života, prebývajúc síce v šoku, ale napriek tomu mala dostatok duchaprítomnosti, aby policajtom porozprávala, čo sa stalo. Tieto jej tvrdenia boli nezávisle podporené svedeckými výpoveďami iných ľudí a susedov z predmetného kondomínia.

Judita tvrdila, že im zazvonil nejaký chlap v červených montérkach, ktorý sa prezentoval ako odpočtár elektriny. Keď mu následne otvorila, vrhol sa na ňu s nožom. Jej kamarát a spolužiak Tomáš, s ktorým sa akurát natešene chystali na zájazd do Londýna (! – pozn. pre „konceptuálov“), jej pribehol na pomoc. Vrah nechal (a možno omráčil) Juditu a vrhol sa na Tomáša, ktorého brutálne dobodal. Potom opustil byt aj kondomínium. Judita, šokovaná a zakrvavená, zavolala matke a potom na záchrannú službu. Tak ju aj našli záchranári a policajti. Práve táto prvá verzia, ktorá bola, ako som spomínal, ozvučená aj potvrdená svedeckými výpoveďami susedov, čo toho „montéra“ videli, neskôr zaznela vo večerných správach TV Markíza a kolovala v Žiline celé tri dni (od štvrtka do nedele), držiac mesto v strachu. Ľudia boli konsternovaní a vyplašení „vrahom v červených montérkach“. Je príznačné, že Kiskovi táto udalosť vôbec nestála za námahu navštíviť miesto činu a dať nejaké vyhlásenie, či aspoň vysloviť sústrasť príbuzným zomrelého Tomáša. Veď kým o piatej skončila jeho diskusia v divadle, boli už prvé správy o tragickej udalosti zverejnené.

Ešte skôr, než budem pokračovať, chcem povedať pár slov o Judite, keďže mám svoje spoľahlivé zdroje. Bola známa a obľúbená v škole a medzi spolužiakmi. Veselá, mladá, vitálna, dievča, ktoré má pred sebou celý život a ktoré sa z neho teší tak, ako to len dokážu mladiství v jej krásnom a požehnanom veku. Nikdy o nej nik nepočul, že by drogovala, že by bola psychicky labilná alebo trpela na prístupy zúrivosti či nekontrolovanej agresie. S Tomášom, ktorý bol umelecky nadaný a taktiež obľúbený, boli veľmi dobrí kamaráti, a preto táto udalosť do morky kostí šokovala ich spolužiakov, celé Varšavské gymnázium, ako aj kolegov Juditinej matky z Obchodnej akadémie. Jediné, čo ich po tej hroznej udalosti šokovalo viac, než vražda, bolo neskoršie „vyšetrovanie“ Polície a zahájenie trestného konania proti samotnej Judite. Ľudia jednoducho odmietajú uveriť oficiálnej vyšetrovacej verzii. Ale poďme po poriadku.

V piatok 17-ho, deň po vražde 16-ročného Tomáša, sa v Žiline pretrhlo vrece. Vo večerných hodinách niekto zvonku podpálil molotovovým koktejlom improvizovanú divácku arénu na Stanici Žilina-Záriečie. Ide o voľnočasové centrum, ktoré sa z iniciatívy tak trošku hipisácky pôsobiacich entuziastov zrodilo na mieste stanice regionálnej jednokoľajovej železnice Žilina-Rajec. V dobe, keď sa rušili regionálne linky, postihlo to sprvu aj „Rajeckú Anču“, hoci neskôr Choma a Blanár túto tepnu oživili s tým, že na predmetnej stanici ponechali našim mladým možnosť sebarealizovať sa. Tí v staničnej budove zriadili bar, čítareň, premietaciu miestnosť, a taktiež postavili hneď vedľa improvizovanú divácku arénu z prepraviek, napchatých slamou. Časom sa kreativita a obsah činnosti stanice „Žilina-Záriečie“ začali profilovať rovnako slniečkársky, ako to vidíme na príklade Mestského divadla či Novej Synagógy. Areál stanice sa nachádza rovno pod tzv. Rondelom, čo je viacúrovňový kruhový dopravný uzol, jeden z najvyťaženejších v meste.

Akože kvitujem, že trebárs mladí „umelci“ vymaľovali vcelku prijateľnými graffiti peší podchod pod Rondelom, ale ako im preboha mohla prejsť tá divácka aréna, postavená bez akýchkoľvek ohľadov na legálnosť či bezpečnosť, a ktorá zákonite krátko po podpálení vzbĺkla obrovským požiarom tak, že plamene šľahali do vyše desaťmetrovej výšky a zachvátili samotnú križovatku Rondel? Doprava bola vtedy paralyzovaná na minimálne desať dní, Rondel uzatvorili a premávku odklonili, aby mohli na požiarom zasiahnutom úseku vykonať statický posudok a iné potrebné veci. Každopádne, v piatok 17-ho mája nehorel len Rondel, ale osud celého môjho mesta, jeho hlavnej dopravnej tepny, t.j RIADENIA (!). (https://slovensko.hnonline.sk/1943663-poziar-v-noci-znicil-kulturne-centrum-na-zeleznicnej-zastavke-zilina-zariecie)

V nedeľu 19-ho mája došlo k neočakávane rýchlemu a prekvapivému zvratu vo vyšetrovaní prípadu „Judita“. Polícia totiž obvinila samotnú Juditu z toho, že mimoriadne krutým spôsobom zabila svojho spolužiaka Tomáša. Hlavnou usvedčujúcou skutočnosťou sa stal nôž, ktorým bola spáchaná vražda, a ktorý Polícia našla schovaný v komode Juditinej izby pod šálom a tenisovou raketou (…???!!!, „If something looks TOO GOOD to be true, then it’s NOT TRUE“, M. Crichton, „Rising Sun“ – pozn.). „Znenie obvinenia“ odvtedy viackrát meándrovalo, a preto si uvedieme „posledné zaručene pravdivé“, ale predsa len informácie o tomto incidente z dielne penťáckeho Nového Času. Je pritom nanajvýš otázne, odkiaľ mohol „Nový Čas“ mať tieto „insiderské“ informácie, keď je vlastne na vyšetrovanie prípadu uvalené žilinskou Políciou INFORMAČNÉ EMBARGO??!! Zistenie pôvodu informácie je pri jej vyhodnocovaní nemenej dôležité, ako samotný obsah predmetnej informácie. A ak predpokladám, že majú info zo žilinskej polície, potom who is to blame as contradicting its own principles? Citujem poslednú, a ako nižšie pochopíme, manipulatívnu správu o tomto incidente z dielne cas.sk z 19. októbra 2019 (manipulatívne pasáže som zvýraznil kurzívou a podčiarknutím, no a dátum publikácie je v kontexte danej štúdie rovnako smerodajný – pozn.)

„…Tento nôž označili ako vražednú zbraň. Na noži dlhom 31 cm s čepeľou dlhou 18,5 cm bola krv. Tá podľa výsledkov DNA patrila Tomášovi a Judite. Aby s argumentami nezaháľali, priložili aj DNA krvi, ktorú zaistili na zásuvke, kde našli spomínaný nôž. Táto DNA podľa výsledkov skúmania expertov tiež patrila obvinenej tínedžerke. Na mieste činu bol však schovaný aj druhý nôž! O jeho existencii sa mal ako prvý dozvedieť lekár, ktorý skúmal Juditin zdravotný stav. Nôž mal ležať v tej istej bielej komode a v tej istej zásuvke, v ktorej našli policajti vražednú zbraň. Našiel ho potom otec obvinenej pod ďalšími vecami, ktoré už policajti počas obhliadky miesta činu neprezreli (??!!). Aj na druhom nájdenom noži sa našla DNA Judity aj Tomáša. Aj druhý nôž bol podľa informácií z nášho zdroja umytý. Oba nože mali byť umývané v kuchynskom drese, kde policajti tiež našli krvavé stopy. Judita podľa nášho zdroja vysvetlila, ako sa nože do zásuvky dostali. (to čo je za veta???!!!)

Vyšetrenia u odborníkov

Pitva a úplne najnovšie výsledky z vyšetrovania počet rán na tele zavraždeného ešte upresnili. Tomáš mal na tele až 51 bodných a rezných rán. Príčinu smrti určili ako hemoragický a traumatický šok z vykrvácania po bodných ranách zasadených hlavne do chrbta, hrudníka a brucha poškodeného. Expertízne toxikologické skúmania vylúčili požitie akýchkoľvek látok ovplyvňujúcich myslenie človeka, a to tak u Tomáša, ako aj u Judity. Experti tiež veľmi detailne skúmali Juditin psychický stav v čase skutku, ale aj jej celkový duševný stav. Judita totiž stále tvrdí, že jej to je ľúto a že si vôbec na nič nespomína.

Výsledok? Nepríčetnosť v čase spáchania skutku u obvinenej Judity znalec úplne vylúčil. Podľa znalcov netrpí ani žiadnou psychickou poruchou. Naopak, znalec poukázal na racionalitu Juditinho konania hlavne počas telefonátu na tiesňovú linku. Z expertíz tiež vyplynulo, že rezné zranenia na rukách si mohla spôsobiť úmyselne. Vyšetrovanie prípadu bude ukončené zrejme ešte do konca tohto roku. Judita je od zadržania hospitalizovaná vo väzenskej nemocnici v Trenčíne a tam si s najväčšou pravdepodobnosťou počká aj na súdny proces…“

Späť k našej analýze. Paralelne so zvratom vo vyšetrovaní (19.5.2019) sa začali šíriť neskôr vyvrátené (viď vyššie) chýry o tom, že dvojica vraj mohla byť nadrogovaná, a taktiež o tom, že to vraj Juditina matka krátko po incidente telefonicky radila dcére, čo má robiť a čo hovoriť. Zlé jazyky tvrdili, že vraj Juditina matka dokonca komunikovala (v rekordne krátkej dobe pred príchodom polície a TV, údajne) so susedmi v kondomíniu, vymyslela si báchorku o chlapovi v červených montérkach a presvedčila susedov, aby to neskôr tvrdili Polícii a na kamery. Priam obdivuhodná vynaliezavosť a presvedčivosť od osoby, ktorá sa po dozvedení o tom, čo postihlo jej dcéru a jej priateľa, psychicky zrútila. V tomto prípade však tieto chýry a „informačný šum“ mali akoby podporiť tvrdenie polície, že Judita vraj sama zavraždila Tomáša. Oficiálna verzia Polície totiž bola v príkrom rozpore s tým, čo tvrdili susedia a svedkovia (pred televíznymi kamerami – pozn.) z okolia bytovky vo štvrtok 16-ho, a totiž, že skutočne videli chlapa v červených montérkach. Preto nedeľňajšie správy o „závratnom“ zlome vo vyšetrovaní zároveň obsahovali informáciu, ktorá mala akože dementovať verziu s vrahom. Písalo sa, že „…Polícia sa dôkladne porozprávala so susedmi a svedkami udalosti, ktorým vysvetlila, že sa nemajú čoho obávať…“, po čom vraj dotyční svedkovia zázračne zmenili svoje výpovede a už si na žiadneho chlapa v montérkach nespomínali. Asi mali halucinácie, čo už. Polícia prestala hľadať vraha a sústredila sa splna na Judite. Obvinili ju z obzvlášť závažného trestného činu, dôvodiac, že Tomáš bol dobodaný akoby v afekte (ako sa to snúbi s neskoršími zisteniami psychiatrov, citovaných v cas.sk??) a vraj si dievčina celú historku o vrahovi vymyslela. Krátko po tom, ako v pondelok 20. mája príslušný prokurátor vzniesol obvinenie a žiadal maximálny možný trest 15 rokov s ohľadom na neplnoletosť Judity, uvalila Polícia na vyšetrovanie prípadu informačné embargo. Judita doteraz sedí vo vyšetrovacej väzbe, vinu nepriznala, a dokonca bola údajne zamietnutá kaucia na jej osobu vo výške 30 tisíc EUR z dôvodu obáv o jej možný únik pred trestným stíhaním.

Dôležitou otázkou zostáva, prečo sa dlho šírili fámy o tom, že Tomáš a Judita mohli byť nadrogovaní. Cas.sk to síce v horeuvedenom článku uvádza na pravú mieru, ale prečo až polroka po vražde? Prečo sme celé týždne po vražde nevedeli, ako je to s tými drogami?? Ak by som totiž mal pripustiť, že to mala spraviť mladá dievčina plná života, hneď by som sa zameral na stopu drog. A aj v tom prípade by zrejme šlo o zákernú, sprostredkovanú vraždu, kedy díler vedome deťom posunul drogu, z ktorej im zaručene prepne. Lebo príležitostné ba aj zoznamovacie skúsenosti s ľahkými drogami nijako nemohli v dvojici vyvolať podobné halucinácie. Čiže by mohlo ísť o jednu z tých zákerných vrážd, aké nám ukazuje seriál o Poirotovi. A práve preto by boli bývali museli policajti so všetkou vervou hľadať dílera. Oni však žiadneho dílera nehľadali a nik nepreukázal, že Judita mala niečo v krvi. Neskôr sa to len dodatočne potvrdilo. Navyše, Judita už bola v dobe príchodu záchranky síce v šoku, ale duchaprítomná a absolútne príčetná. Musela by byť, ak máme veriť tomu, že si ešte predtým dôkladne s mamkou zosnovali to írečité montérske alibi. Jednoducho, tie báchorky o drogách a o tom, že policajti vraj disponujú prepisom telefonického hovoru s Judity s matkou, boli evidentne falošnou stopou, akou bola v prípade Kuciaka stopa talianska. Keby bola pravdivá, hneď sa jej chytia. Ale tomu proste v Žiline málokto chcel veriť, a preto neskôr uvalili na prípad informačné embargo. Všetky tie chýry, čo sa šírili, mali pošpiniť Juditu a jej matku, a vyznievajú s triezvym odstupom maximálne nepravdepodobne. Už len predpoklad, že psychicky zrútená Juditina matka obvoláva viacerých susedov a presviedča ich klamať v prospech Judity a tváriť sa, že videli nejakého vraha, je absurdná… Veď nik by jej nik nevyhovel, veď by to bolo spolupáchateľstvo! A polícia taktiež chce, aby sme verili, že ich Juditina matka niečim veľmi efektívne zastrašovala, keďže im, policajtom, údajne dalo veľkú námahu vysvetliť (čítaj – naznačiť) susedom, „…že sa nemajú (čítaj – práveže majú) čoho báť“.

Ďalšia vec sú kamerové záznamy. Ide o bytovku vyššej klasy, je tam vlastná rekreačná zóna aj garážové parkoviská. Vstup do areálu len cez závory. Neexistuje, že by tam nemali kamery. A ak mali, MUSÍ sa dať zo záznamov vydedukovať, či tam nejaký montér bol alebo nebol. Pýta sa niekto na tieto nahrávky, čo sa s nimi stalo, resp. ak ich polícia zaistila, prečo ich nezverejní?

Nie, namiesto toho sa policajti najprv „dôverne“ zhovárajú so susedmi, kde im vysvetľujú, že „…sa nemajú čoho/koho báť“, a tí zázračne menia svedecké výpovede. Chcú nás presvedčiť o hodnovernosti akejsi úplne šialenej verzie, podľa ktorej je Judita vlastne netvor v ľudskom rúchu. Podľa policajtov teda Judita nevedno prečo a nevedno v akom stave sama zabila Tomáša, potom zavolala mame, tá jej povedala, aby schovala zbraň do komody (no jasné, ani stopy po svojej krvi nepoutierala, uhm) a vymyslela si báchorku o tom červenom montérovi. Čo ak je však pravda to, čo vravela Judita a susedia v deň vraždy? Čo ak skutočne do bytovky vstúpil vrah v červených montérkach, ktorý Juditu omračil, dobodal Tomáša tak, aby to vyzeralo ako neprofesionálne rany z afektu, a potom elementárne podhodil vražednú zbraň do Juditinej komody? Čo ak si Judita „neporezala ruky úmyselne“, ale spravil to vrah, aby zanechal jej krvné stopy na predmetnej komode? Pre profesionála nič nemožné. Navyše, nik nehovorí, či boli na noži odtlačky Juditiných prstov. Keby boli, riešia to. Prečo by Judita schovávala v komode zbraň (miesto aby sa jej zbavila, keď už je vraj taká zákerná), ktorú predbežne „umyla“, ale svoju krv z tej komody nezotrela??? A čo je to vôbec za hovadina s tým druhým nožom v tej istej komode, ktorý policajti akože „nenašli“ – si robia z nás fakt prdel? Obávam sa, že nie, nerobia, a je to v skutočnosti varovanie pred likvidáciou, minimálne pretoho, kto ten nôž akože našiel (!). Ako poznám našich Kočnerov, Haščákov, Trabelssieov, sú to presne ich spôsoby. O záujmovo-komerčnom prepojení Penty a Trabelssieho taktiež nepochybujem.

Nebola to teda skôr dômyselne naplánovaná, úkladná a zákerná vražda profesionála? A všetko ostatné je len „informačný šum“ a v podstate veľmi zákerné „zahmlievanie stôp“ – vrátane horeuvedeného článku z dielne cas.sk. Napr. pasáž o „druhom noži“ – „Našiel ho potom otec obvinenej pod ďalšími vecami v tej istej komode, ktoré už policajti počas obhliadky miesta činu neprezreli…“ Hneď dve otázky – policajti, čo robili obhliadku, sú idioti?; o „druhom“ noži sa najprv dozvedel ošetrujúci lekár, ale našiel ho potom otec?

PRIX QUE EST ETES SAVOIR VOUS A VOUS PERE SURS DESIREZ TOUT SON QUI..?

A  ak to teda bola úkladná vražda, potom by priebeh vyšetrovania nasvedčoval tomu, že tunajšia polícia elementárne kryje možného vraha a napomáha autorom tohto diabolského činu. Znamenalo by to, že máme kúpenú políciu. Znamenalo by to, že v meste reálne vládne mafia. Všetko to pláva na povrchu a oficiálna verzia činu je nanajvýš nekonzistentná. Dokonca mám dojem, že schválne nekonzistentná, aby každý niečo tušil, ale nevedel si to poskladať dohromady. Typický mafiánsky štýl, zabiť človeka a predhodiť verejnosti akúsi zjavne nekonzistentnú verziu, aby mali všetci strach a bytostne cítili zlyhanie štátu. Strach má veľké oči. Taká vyzývavá frajerina.

Všetky tieto udalosti sa nahromadili na časový interval od 13.-20. mája, pričom o víkende ešte skolabovala doprava pod Strečnom, celková situácia s dopravou bola jedna číra katastrofa. Málokto, a najmenej ja, mal vtedy pocit, že to sú všetko náhody. Btw, tu treba podotknúť, že kolaterálnym psychologickým efektom dopravného kolapsu po požiari na Stanici Žilina-Záriečie bolo to, že nasratí, vystresovaní a do práce meškajúci Žilinčania a obyvatelia širšieho okolia boli v pondelok-utorok príliš zaneprázdnení, aby venovali náležitú pozornosť dôležitosti a osudovosti nasledujúcej správy. Pretože vtedy ZLO vyšlo z tieňa. „Žilinský Večerník“ z 20-21. mája totiž priniesol – popri sporých správach o minulotýždňových udalostiach, hneď na prvej dvojstrane (t.j. na mieste, vyhradenom pre najdôležitejšie správy) informáciu o tom, že došlo k zásadnému obratu vo veci obrieho developerského projektu Trabelssieho v areáli bývalej „Makyty“. Ako som už spomínal, jednalo sa o nelegálnu stavbu, práve tak ju nazvali posledné „Radničné noviny“, vydané Chomom. Nuž, tak po spomínanom strastiplnom týždni sme sa dozvedeli, že celý súdny spor mesta a Trabelssieho konzorcia v tejto veci sa presúva z pôsobnosti príslušného žilinského súdu na Okresný súd v Bytči. Asi preto, že v globalistami štruktúrne ovládanej Bytči, niekdajšom panstve otca slovenskej Reformácie Juraja Thurzu a rodisku Jozefa Tisa, lepšie vedia, ako riešiť problémy nášho mesta, hm… Zároveň sme sa dozvedeli, že Mesto Žilina vstupuje do tohto projektu ako ko-investor. Nebudem Vás zaťažovať podrobnosťami tejto aféry, ktoré si ani sám už poriadne nepamätám, dôležité je, že Fiabáne sa nechal zviklať a zatlačiť do kúta touto ofenzívou Trabelssieho a globalistov, a že presun celej súdnej veci do kompetencie bytčianskeho súdu, ako aj pristúpenie mesta do nelegálneho projektu vlastne spečatilo kapituláciu mesta pred Trabelssiem. Nemôžeme udalosti, ktoréŽilinou prehmeli predchádzajúci týždeň, vyhodnotiť ako nátlak mafiánsko-globalistického žilinského podsvetia na štruktúry mesta? Podobne aj „zvrat“ vo vyšetrovaní kauzy „Judit“ – o čom svedčí? Pred kým kapitulovala žilinská polícia, žilinské súdy a konkrétny prokurátor, ktorý pre Judit navrhol maximálny možný trest? Chcel by som sa ho opýtať, ako sa mu spáva, keď jeho rozhodnutie môže dokaličiť život 16-ročnej dievčine.

Nepochybujem totiž, že Trabelssie veľmi dobre vie, kto zavraždil Tomáša. Tak ako Haščák vie všetko o vražde Kuciaka. Jeho ale, sviňu, nepredvolávajú na výsluch. Lebo vyjebané prachy. Viete, tu nejde o žiadnu konšpiráciu. V istom zmysle sa dá povedať, že Trabelssie (dtto Haščák) by sa nikdy nestal tým, čím je, nikdy by nemohol tak povýšenecky a neomalene robiť svoj nelegálny biznis, keby nemal podchytené miestne orgány činné v trestnom konaní, a v neposlednom rade súdy. Je to o to pravdepodobnejšie, ak platí náš predpoklad o tom, že Trabelssie je politickým operátorom sionistov, a teda za ním stojí celá ich „vyjednávacia“ kapacita. Na pozadí horeuvedených prelomových procesov sa totiž črtá zjavná zaujatosť, ako aj kreatívny podpis aktérov globálneho riadenia.

Dôležitým kľúčom k pochopeniu globalistickej podstaty „kauzy Judit“, je totiž meno a identita samotnej Judit. Ide, ako aj pri vražde Kuciaka, o mnogochodovku, istý brutálny riadiaci manéver, ktorý je zjednotením hneď niekoľkých vektorov cieľov. Preto analýza vraždy zo 16. mája 2019 musí byť zameraná na všetky riadiace aspekty daného incidentu. Viete, mne je ľúto všetkých mladých ľudí, ktorí u nás prídu o život, a všimnite si, že ich tento rok bolo nemálo (napr. dievčina, čo spadla z mosta SNP v Bratislave). „Obetovanie“ detí je podpisom najvyšších osídel globálnej moci (33 – pozn.). A keď sa prizrieme k menu Judit, musíme konštatovať, že globalisti cez túto vraždu delegovali symbolické posolstvo na úrovni druhej významovej rady, a totiž posolstvo o triumfe Izraela/Sionu.

V biblickej aj umeleckej tradícii je totiž postava starozákonnej Judity veľmi dobre známa. Kniha Judit dnes nepatrí do štandardného biblického kanónu, hoci od XVI-XVII storočia existuje a v rôznych obmenách bola prítomná aj v niektorých biblických vydaniach. Súčasní historici ju považujú za nehodnoverný historický prameň, pretože je údajne „anachronická“. Nateraz povieme, že v svetle novochronologických zistení je kniha Judit, a rovnako aj kniha Ester, jedinečným zdrojom poznania o Uhorsku a histórii XVI.stor.n.l. všeobecne.

Judit v knihe vystupuje ako bohatá, krásna a inteligentná vdova, bývajúca v judejskom meste Bethulia v dobe panstva Assýrov na Blízkom Východe. Assýrsky kráľ posiela na pokorenie Židov obrovské vojsko, ktorému velí náčelník Holofernes. Vojsko Assýrov, najväčšej dobyvateľskej ríše Staroveku, tiahne na Judeu, keď predtým bolo prešlo Sýriou a Anjelskými horami, kde pokorilo veľa hradov. Holofernes má za úlohu vykonať pomstu assýrskeho kráľa na zemi Židov, za to, že odmietajú priznať jeho primát nad všetkými národmi sveta a sabotujú jeho vojnu s nepriateľmi. Bethulia je mesto-pevnosť, ktorá uzamyká strategicky významný priesmyk, cez ktorý musí assýrska armáda prejsť, aby sa zmocnila Judey. Assýrčania obliahnu Bethuliu a pripravujú sa k jej dobytiu, zatiaľ čo obyvateľov Bethulie sa zmocní mŕtvolný strach. Vtedy do deja vstupuje Judit, považovaná niektorými biblistami za ďalšiu z plejády biblický žien-prorokov, takých ako napr. Debora. Ukľudňuje obyvateľov Bethulie, pomáha im vzchopiť sa a tvrdí, že dokáže odvrátiť nešťastie na ich hlavu. Vystrojí sa do svojej najlepšej parády, nasadne do koča a s veľkými darmi vykročí z mesta v ústrety assýrskemu táboru. Predstavia ju Holofernovi, ktorého sa Judite podarí presvedčiť o tom, že v Bethulii je núdza, bieda a hlad, že čoskoro padne, a že ona, Judita, mu pomôže dobyť mesto. Vďaka svojmu pôvabu a inteligencii si získa Holofernovu dôveru a zanedlho, jednej noci, keď sa assýrsky vojvodca silno opil, mu Judit odrezala hlavu, zabalila ju do koša a vrátila sa z assýrskeho tábora do obliehanej Bethulie, kam ju pustili samotné assýrske hliadky. Táto správa vyvolala veľké pozdvihnutie na židovskej strane, zatiaľ čo vojsko neporaziteľných Assýrov uvrhla, s Božou pomocou, v nemý úžas. Začali chaoticky ustupovať od mesta. Tematika hrdej Judit, ktorá graciózne ukazuje svojim šokovaným súkmeňovcom zakrvavenú hlavu Holoferna, sa stala emblematickou pre neskoršie umelecké zobrazenia, a je spolu s knihou Esther považovaná za symbolické príklady triumfu Izraela nad jeho nepriateľmi.

      *             *             *             *             *             *             *             *             *            

Poznámka: Zároveň sú pre nás relevantné aj tvrdenia „novochronológov“ o tom, že knihy Esther a Judit predstavujú dva akoby rôzne opisy jednej globálno-politickej udalosti – Reformácie (v ruskej tradícii „Židovskej herézy“) v Európe a následnej „Livónskej vojny“ Ivana IV. „Hrozného“ (aka Karol V. Habsburg, aka – čiastočne – Suleiman II. Veľkolepý – pozn.) proti európskym protestantom… Pozri viac na http://zvazrusov.sk/wp-content/uploads/2016/12/Spolu_2015_07_web.pdf; http://zvazrusov.sk/wp-content/uploads/2016/12/Spolu_2015_09_web.pdf

„Staroveká“ Assýria biblickej Judity, ako sme už tvrdili, je vlastne neskorostredoveká Rus. Btw, pre našich historikov by bolo veľmi prínosné zamyslieť sa nad tým, akéže „Anjelské hory“ s údajne mnohými hradmi musela dobýjať assýrska armáda… No a Žilina zohrala pre formovanie protestantizmu ako najväčšmi judaizovanej formy kresťanstva (viď knihu C. Schmitta „Protestantská etika ako osnova formovania kapitalizmu“ alebo môj článok „Ohlásenie fašizmu z okultného centra sionizmu, č.III) v rámci Slovenska matričnú úlohu, keďže práve tu došlo roku 1610, za patronátu pohárnika Rudolfa II – Juraja Thurzu, k zasadaniu Žilinskej synody a ustanoveniu jednotných pravidiel fungovania protestantských komunít v Uhorsku.

*             *             *             *             *             *             *             *

ERGO – Náš predpoklad: Kauza údajne vraždiacej „žilinskej Judity“ predstavuje, na úrovni druhej významovej rady, triumf „biblického projektu“, triumf Trabelssieho, operátora sionistov a neokonov na Slovensku, nad ich nepriateľmi. Nie je uväznenie Judity a súčasná vyšetrovacia verzia, vykresľujúca Judit ako vypočítavú krvavú vrahyňu Tomáša, nástrojom nátlaku predstaviteľa globálnych štruktúr v Žiline voči ich/jeho protivníkom? Iniciátori tejto úkladnej vraždy by veľmi chceli, aby sme mladú Juditu vnímali práve ako vražednú „biblickú“ Judit.

Biblicko-symbologické konotácie mena mladej Judity sú pritom pre objasnenie pozadia vraždy rovnako relevantné, ako jej skutočná identita. Že v jej prípade nejde o obyčajnú vraždu, ale zastrašujúcu akciu s big interests and big money involved, vidíme na tom, že bola krátko po incidente zamietnutá kaucia 30 tis EUR na jej hlavu.

Nateraz nemôžem povedať viac, ale pripomeniem, že jediné veľké žilinské aktívum, ktoré zatiaľ Trabelssie a globalisti nepodriadili svojej kontrole a ktoré je zároveň účastné globálnych procesov riadenia, je žilinský futbalový klub. Nuž, čo urobilo zo Žiliny nielen prvotriedny slovenský, ale aj európsky klub? (Merci, Miro Nemec, pour ton amitié – pozn.) Nie sú výlučne závislí na konkrétnom odohratom stredneštatistickom výsledku, pretože majú aj iné dlhodobé zdroje príjmov a aktív. Žilinský MŠK je totiž slávny svojou futbalovou školou. Aktívne a dlhodobo pracujú s miestnym aj cudzím dorastom, nachádzajú, filtrujú a vyškoľujú talenty, desiatky mladých a perspektívnych hráčov, ktorých ďalej posúvajú do slovenskej ligy a európskych pohárov. Svojská liaheň kádrov, odrazový kariérny mostík. A posledné, čo smiem za týchto okolností povedať, je správa z 22. augusta – https://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/523322-nezmyselny-zakaz-pre-zilinu-majitel-msk-mozno-v-lige-skoncime/

Majiteľ slovenského futbalového klubu MŠK Žilina nesúhlasí s postojom Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorý sa týka zákazu používania umelého trávnika v súťažných zápasoch. Podotkol, že nehľadá nepriateľov, no taktiež zdôraznil, že SFZ a Únia ligových klubov (ÚLK) „sú úhlavní nepriatelia živého projektu výchovy slovenských detí v Akadémii MŠK Žilina a projektu ich adaptácie do mužského futbalu“.

Ako je známe, od jesene 2022 fortunaligové mužstvá aj účastníci druhej najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku budú musieť hrať zápasy na prírodných trávnikoch. Táto reforma sa najviac dotýka práve klubu spod Dubňa, keďže „áčko“ aj druholigová rezerva hrávajú domáce stretnutia na umelom povrchu. Predtým ho preferoval aj AS Trenčín, ktorý v aktuálnom ročníku pre výstavbu štadióna hráva domáce zápasy v Žiline.

„My sme sa nerozhodli pre umelý povrch z roztopaše. Na plnenie cieľov našej stratégie výchovy mládeže potrebujeme vytvárať podmienky v tréningovom procese, ktoré počas celého kalendárneho roka umožňujú väčšinu tréningového procesu pracovať s loptami,“ poznamenal jeho majiteľ prostredníctvom oficiálnej klubovej stránky.

Žilinský funkcionár pripomenul, že umelý povrch nie je prioritou klubu, ale kompromisom medzi ekonomickými možnosťami, klimatickými podmienkami a nevyhnutnou potrebou vytvárať konkurencieschopné podmienky na kvalitný tréningový proces počas celého roka.

Zisťujeme teda, že pre SFZ je veľmi dôležité vymáhať akési nezmyselné požiadavky a ruinovať vynikajúco fungujúce kluby namiesto práce s futbalovým dorastom. Žilina, ktorej kapacity sú už teraz preťažené prítomnosťou AS Trenčín, by podľa SFZ mala rozkopať všetky svoje umelé trávniky, zatiaľ čo mladí zrejme budú počas prestavby trénovať na lúkach a pasienkach. Toto opatrenie SFZ zapadá do plejády množstva ďalších nezmyselných výtrtov, s ktorými prichádzajú rôzni predstavitelia štátnej správy či súkromného sektora, a ktorými akurát cieľavedome degradujú situáciu. Viď napríklad tá vyhláška, čo z prihrávky Mostom ovládaného Ministerstva dopravy drakonicky sprísňuje pravidlá absolvovania STK-čky. Vyzerá to, že tisíce ľudí môžu prísť o vodičák. Majdan za každú cenu. V tomto prípade však vidíme, že SFZ, o ktorého šéfovi Kováčikovi sa tiež píše, že má väzby na mafiu, robí priamy nátlak na MŠK Žilina. Zároveň spomenieme v tomto kontexte aj túto správu – https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/94075-pobureny-antosik-odstupil-z-postu-viceprezidenta-sfz/

No a nakoniec povieme, že „kauza Judit“ je súčasťou nátlaku mafiánskeho, globalisticko-sionistického mestského zákulisia, ovládajúceho taktiež SFZ (cez Kováčika – pozn.), na MŠK Žilina, na politicko-administratívne štruktúry mesta, orgány činné v trestnom konaní, prokuratúru a súdy. O tom, že sa ten nátlak (v prípade MŠK – čiastočne) podaril, svedčí obvinenie Judity a pristúpenie mesta k nelegálnemu Trabelssieho projektu v areáli bývalej „Makyty“. Povedal som toho dosť, aby si každý, obzvlášť Žilinčania a orgány činné v trestnom konaní mohli pospájať všetky tieto informácie do jednotnej mozaiky. Nech už by bolo akokoľvek, vražda Tomáša bola podlá, nafingovaná a zákerná akcia, v ktorej je Judita nevinne. Nie nadarmo doteraz nepriznala vinu. A nikomu z tých, kto Trabelssiemu v tomto na polícii či prokuratúre pomáha, nie je mladé dievča ľúto. Im je ľúto len seba. A v tom je sakra ten problém. „But that the dread of something after death“… Boja sa SMRTI viac,než NEPRÁVOSTI!
Záver

Nuž, čo by som napísal na záver? Mám znovu varovať, sťa malé deti, tých, ktorým tieto info budú vadiť a budú chcieť „podhadzovať“ nové, „umyté“ nože do obhliadnutných komód? Viete, niekto si to odsrať bude musieť, a myslím si, že by to v prvom rade nemalo byť 16-ročné nevinné dievča. Ešte menej my ostatní. Podľa Vášho jednania vidno, že ste, na rozdiel od GP, nepochopili, čo znamenalo – https://www.ta3.com/clanok/1149902/som-jezis-krical-opity-slovak-v-rakuskom-kostole-zadrzali-ho.html; https://www.hlavnespravy.sk/v-somodskej-zupe-zaznamenali-slabsie-zemetrasenie/1691565). Ani leak Anonymous aka „opičia pracka“ im, debilom, nestačil, aby im to došlo. O tejto publikácii dobre vie aj generál Tibor Gašpar, aj strana SMER. Víťazstvo ktorej jedine zachráni mňa a mojich kolegov po tom, čo som a sme spolu popísali. Tiež mám MILIÓN dôvodov, aby Fico žil, zostavil silnú vládu a všetkým týmto mafiánom a ich otrokom v VUC a štátnych orgánoch riadne šľapol na päty. Lebo, ako poznám Trabelssieho, Haščáka, Ondrejcsáka, Bárdyho a im podobných po všetkých skúsenostiach posledných rokov, tak taký Bárdy zrejme neľutuje ani svojich, čo už ich po osudoch úhlavného nepriateľa v informačnej vojne. „Bi svojich, aby sa cudzí báli“ – to je ich primitívne heslo, ako som už písal v ďalšej pre nich veľmi nepríjemnej štúdii. Ani len tá pravičiarska ikona, zvestovateľka „liberálnej lásky a ľudských práv“, Radičová si nevedela odpustiť, aby sa nepreriekla o ich cieli – fyzickej neutralizácii „propagandistov a dezinformátorov“. Mám pre Vás len 1 odkaz – Не дождетесь, суки!

Kuciak bol bohuprisám posledný novinár, ktorého ste odbachli.

Čo môžeme urobiť my, normálni novinári, aby sme sa pomstili a obhájili si svoju profesionálnu česť, ak nie to, čo nám káže svedomie? Na záver tejto časti štúdie chcem v mene celej slovenskej novinárskej obce (kde je veľa dobrých a poctivých ľudí, ktorým je však znemožnené profesionálne sa sebarealizovať) vysloviť pamiatke J. Kuciaka, M. Kušnírovej, mladého Tomáša a taktiež v mene oslobodenia nešťastnej Judity veľmi pravdivé a pre naše slovenské pomery výstižné slová z modlitby Ahmeda Ibn Fadlána:

„Za všetko, čo sme v živote povedať mali, a nepovedali,

     Za všetko, čo sme urobiť mali, a neurobili,

       Za všetko, na čo sme myslieť mali, a nemysleli – za to všetko Ťa prosíme, Bože, o odpustenie!“

A ešte jednu múdrosť na záver od Omara Chajama:

„Ó človek, radšej hladuj Ty, než bársčo brať zo stolu,   Ты лучше голодай, чем что попало есть

A radšej buď Ty sám, než s nevedno kým spolu!“       И лучше будь один, чем вместе, с кем попало.

P.S: Ešte raz, ja som len normálny človek a čestný „novinár“, ktorému krváca srdce nad tým, čo tieto hnidy stvárajú a ktorý to nemieni ďalej tolerovať. Chceli ste sa „hrať“ na vojnu, budete ju mať. A prehráte. Žijete mečom, zhyniete mojím PEROM, ktoré je silnejšie, než Váš meč! To, čo najviac nenávidím v živote, je poníženie a kapitulácia!A keď grázli zabíjajú mladých ľudí.

Vous ne me tuerez pas par derriere! Ni du front, ni moi, ni qui que ce soit dans mon entourage! Sales infames! N’y pensez meme pas! N’oubliez pas que Dieu me protege.