Na základe svojej 20-ročnej štúdie o integrácii a asimilácii dospel Ruud Koopmans, profesor sociológie na Humboldtovej univerzite v Berlíne, k záveru, že moslimovia sa integrujú ťažšie než ostatné skupiny imigrantov.

Profesor Ruud Koopmans naznačil, že žiadnej západnej krajine sa nepodarilo úspešne integrovať moslimov. V rozhovore s dánskymi novinami Berlingske zdôraznil, že napriek jednotlivcom nezapadajúcim do schémy je celkový obraz a všeobecný trend neradostný.

„Ak berieme fakty a údaje vážne, je nepopierateľné, že moslimovia sa integrujú omnoho horšie než iné skupiny imigrantov, o tom niet pochýb. Takisto niet pochybností o tom, že vo väčšine ostatných skupín imigrantov vidíme veľký pokrok z generácie na generáciu. Hoci sa to v menšej miere vyskytuje aj u moslimov, zmena je omnoho pomalšia,“ povedal Koopmans pre Berlingske.

Podľa Koopmansových údajov, asi 65 % tureckých a marockých moslimov v šiestich európskych krajinách považuje náboženské pravidlá za dôležitejšie než sekulárne právo krajiny, v ktorej žijú. Moslimovia sa považujú za odlišných od ostatných nemoslimských skupín a nevyhľadávajú väčší kontakt s ľuďmi mimo svojho náboženstva. Napríklad, takmer 60 % oslovených moslimov odmietlo myšlienku udržiavania vzťahov s homosexuálmi a 45 % povedalo to isté o Židoch.

Podľa Koopmansa bráni moslimom v integrácii do západných krajín fundamentalistický výklad Koránu, ktorý je medzi nimi rozšírený. Z Koopmansových štúdií vyplýva, že až 50 % moslimov v Európe prechováva fundamentalistické presvedčenie. Pre porovnanie, podiel fundamentalistov medzi kresťanmi je omnoho nižší, a to menej než 4 %.

Vo svojej novej knihe, „Spustnutý dom islamu“, Koopmans vykresľuje skôr ponurý obraz moslimského sveta – sveta poznačeného rastúcim fundamentalizmom a sektárskymi konfliktami. Došiel k názoru, že pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva, politický a ekonomický rozvoj, 47 väčšinovo moslimských krajín je na tom zle.

„Usudzujem, že islamský svet vo všetkých týchto oblastiach zaostáva za zvyškom sveta. Za posledných 50 rokov sa rozdiely ešte prehĺbili,“ povedal Koopmans novinám Berlingske, pričom to prisúdil konzervatívnym názorom na úlohu žien, nízkym investíciám do vzdelávania detí a fundamentalistickej propagande.

„Posolstvom mojej knihy nie je, že je niečo zlé na samotnej podstate islamu, ale že problémom je, ako si mnoho moslimov a, v celosvetovom rozsahu, mnoho moslimských krajín vykladá islam. Vykladajú si ho totiž tak, že Korán a sunnu treba brať doslovne a že život, aký viedol prorok v 7. storočí, musí byť meradlom, ako by moslimovia mali žiť v 21. storočí,“ usúdil Koopmans. „Taká odnož islamu je v prvom rade hrozbou pre svetový mier. V druhom rade bráni integrácii.“

V Nemecku, kde Ruus Koopmans žije takmer 30 rokov, je známy ako kritik v diskusii o imigrácii a integrácii. V niekoľkých posledných rokoch sa vyprofiloval ako významný kritik sociálnych následkov rozhodnutia kancelárky Angely Merkelovej z roku 2015 prijať utečencov. Napriek skutočnosti, že jeho výskum sa opiera o empirické dáta a štatistiky, často ho vnímajú ako kontroverznú osobu.

„Niektorí ľudia rázne odmietajú moje závery. Niekedy argumentujú, ale väčšinou osobne útočia. Odmietajú moje výsledky a odmietajú o nich diskutovať. Namiesto toho len hovoria, že to hrá do kariet pravicovým populistom a že by sme o tom nemali diskutovať. Ako keby im nehralo do kariet vyhýbanie sa diskusii o týchto záležitostiach,“ dodal Koopmans na záver.

V Holandsku narodený Ruud Koopmans vedie výskumnú jednotku s názvom Migrácia, integrácia a transnacionalizmus v berlínskom sociologickom centre. Je tiež profesorom sociológie na Humboldtovej univerzite v Berlíne a člen akademického výboru, ktorý radí nemeckým imigračným úradom. Je autorom niekoľkých kníh o imigrácii a integrácii.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: https://sputniknews.com/europe/201903061072990112-islam-migration-integration/