Otázka „Patrí kresťan svetu?“ sa nám páči asi tak, ako otázka druhá – „Patrí väzeň svojmu väzeniu?“ Pre väzňov duševný stav netkvie nebezpečenstvo ani tak vo väzbe samotnej, ako skôr v tom, že si na ňu väzeň zvyká. Väzenie, v ktorom je človeku dobre, lebo v celách sú kvety a strava býva dobrá, kde môže hrať na ihrisku tenis a kde je riaditeľom človek vzdelaný a dobrotivý – takéto väzenie väzňovi podkope morálku čo najskôr. O čo priaznivejší je z tohto hľadiska osud kresťanov v dnešnej dobe: problém kresťana sa v tomto svete zjednodušil. Vieme celkom presne, na čom sme. V dobách Belsenu a Dachau nehrozí nebezpečenstvo, že sa zmierime so svojim väzením.