V minulosti sa mnoho filozofov zaoberalo zadefinovaním a aj zdôvodnením nadobudnutia vlastníctva. Už z polovice 19. storočia je známa kritika francúzskeho filozofa Pierra-Josepha Proudhona (1809 – 1865), ktorá sa vo všeobecnosti dá aplikovať aj ako kritika liberálnej demokracie. Známe je jeho konštatovanie: „Odstráňte vlastníctvo, zachráňte držbu, a tak odstránite zlo vo svete.“

Právo na vlastníctvo je podľa Proudhona vo svojej podstate právo antisociálne, lebo je to podľa neho krádež. Pritom myslel na liberálmi ospevované kapitalistické majetkové vlastníctvo, ktoré kládol do protikladu s drobným dočasným osobným vlastníctvom, to nazýval držbou. Podľa Proudhona je celkom logický právom jednej osoby privlastniť si len taký kus pôdy, ktorý by bol obmedzený matematickým vzťahom medzi počtom osôb a vlastneným priestorom.

V Proudhonovom diele „Vlastníctvo je krádež“ sa píše: „Ak si vlastník zaznačí hranicu, ohradí sa a povie: Toto je moje; každý sám za seba. Takto vznikne ohraničený kus pozemku, kam odteraz nemá nikto právo vstúpiť, lebo sa stal jeho súkromným. Čoskoro nastane stav, že tí ľudia, ktorí nikdy nič neohradili, a preto neboli schopní nič predávať a nemali žiadne výnosy z predaja, nebudú mať žiadne miesto na bývanie, obživu a odpočinok. Zomrú hladom pri dverách majiteľa pozemku, na okraji jeho majetku, ktorý bol jeho prvorodeným právom.“

Tieto Prouhonove slová sú azda najpresvedčivejšou argumentáciou v prospech redistribúcie, pozemkovej reformy formou držby a v prospech kritiky práva na neobmedzené súkromné vlastníctvo.

…

Autor: Miroslav Hazucha

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ