Rozhovor s vodcom Pravého sektora sa uskutočnil 26. marca, keď bolo organizácii nariadené opustiť oblasť protiteroristických operácií (ATO zónu) a keď bol menovaný nový šéf správy v Dnepropetrovsku. Nacionalistický vodca, ktorý podstupoval lekárske ošetrenie v nemocnici Dnipropetrivsk, hovoril o svojom vzťahu s ukrajinskými orgánmi, budúcnosti dobrovoľníckych práporov, vojnovej taktike Pravého sektora a iných aktuálnych problémoch. O príkaze prezidenta Porošenka na opustenie ATO zóny V skutočnosti už oni (vládne orgány) od včerajška ustúpili v tejto otázke. Pravý sektor nie je vykázaný zo zóny ATO. Bolo nám ponúknuté pripojiť sa k ozbrojeným silám alebo k Národnej garde. Ak tomu dobre rozumiem, Generálny štáb ešte stále zvažuje celú záležitosť. To nie je môj spôsob ďalšieho postupu. Som pripravený prísť a diskutovať o tom. Alebo aj o inom, ak by ma chceli ako “pro bono” poradcu v oblasti dobrovoľníckych hnutí alebo výchove k vlastenectvu. Dobrovoľnícky zbor môže ponúknuť mnoho myšlienok. Pripravoval som návrh zákonov o sociálnom zabezpečení pre dobrovoľníkov, ale – ako som pochopil – prezident Porošenko dal stop týmto iniciatívam. Podľa môjho názoru Porošenko stále nechápe, v akej krajine žije. Nechápe realitu. Ja neurýchľujem udalosti, kým oni sa z nejakého dôvodu trasú vo svojich kreslách. Naši politici, ktorí sa stali štátnymi úradníkmi vďaka súhre okolností, vďaka vôli ľudu, skrze krv, ktorá bola preliata na Majdane, sa teraz stali príliš závislými na zahraničných názoroch. Sú závislí na názoroch Putina, Merkelovej, Hollandeho… Bol im daný určitý postoj, vzor, ktorý teraz sledujú a to aj na úkor národných záujmov. Na úkor toho, čo je pre nás najposvätnejšie – krvi preliatej na Majdane a počas vojny. Tento postoj nesie vinu za väčšinu problémov. Uvedomil som si to počas obliehania Doneckého letiska. Dlho ma prosili, aby som stiahol Pravý sektor, keď bolo dojednané klamlivé “prímerie” a úroveň bojov sa znížila. Na konci novembra som stiahol dobrovoľníkov z letiska. Kým tam boli, moji chlapci často zabránili útekom vojakov a doslova im neumožnili vzdať sa pod hrozbou zbrane. Dvakrát sme dostali rozkaz k odchodu. Akonáhle sme odišli, starý terminál sa vzdal. Ukazuje sa, že nový terminál bude taktiež čoskoro obsadený alebo sa vzdá. V skutočnosti sme im (príslušným orgánom) ponúkli celý rad nápadov na zlepšenie obrany. Predovšetkým sme navrhli pohyblivé palposty mimo územia letiska, vyhodiť do vzduchu pristávacie ranveje, vykopať 600 metrový zákop ku rozhlasovej veži pod našou kontrolou. Boli sme prví, ktorí vstúpili na letisko a neskôr priviedli skúsených vojakov. Obsadili sme dedinu Vodiane spolu s vyvýšeninou dominujúcou letisku. To znamená, že sme mali v pláne udržať všetky oblasti letiska. S primeranými rozkazmi by sme nemali žiaden problém udržať celé letisko. Dokonca sme navrhli postaviť ešte jeden terminál! Vypočuli nás a jediné čo sa nám dostalo, boli zvláštne pohľady. Navrhli sme priniesť prepravné kontajnery, zakopať ich hlboko do zeme a naplniť ich zeminou. Tak by sa cez ne nemohli dostať ani nepriateľské tanky. Toto mohlo byť urobené za jediný deň! Neschválili ani jediný náš návrh. A teraz sú zasa nespokojní s našou jednotkou nasadenou v Šyrokyne! Už som počul o rozkazoch stiahnuť naše jednotky z Pisky a Šyrokyne. Ako viete, naše jednotky sú rozptýlené po celom fronte. Nie každý je s tým spokojný, vrátane velenia armády. Vzťahy s vojakmi Keď príde nepriateľská paľba, je pravidlom, že naši chlapci ju opätujú. Spravidla máme dobré vzťahy s jednotkami, ktoré bojujú v našej blízkosti. Naše kontrolné body sú blízko pri sebe. Stráže sa často vzájomne navštevujú. Ako v Afganistane, keď poľní velitelia dojednali vzájomné dohody o normálnom spolužití. Všetko išlo dobre až do chvíle, keď džíp so skupinou opitých príslušníkov Národnej gardy narazil na kontrolný bod separatistov. Všetci boli zabití. Potom naše jednotky naštartovali vyťahovacie APC, aby ich dostali von. Nepriateľ ich na oplátku počastoval paľbou z ťažkých zbraní. Vždy to začína takto. Tvorba zákonov, plány a vzťahy s ukrajinskými orgánmi Predložil som rad návrhov zákonov, ktorých cieľom je rozdelenie ozbrojených síl do troch kategórií: branci, profesionálni vojaci a dobrovoľníci. UDZ (Ukrajinský dobrovoľnícky zbor ‘Pravý sektor’) sa stane dobrovoľníckou rezervou s vlastnou oblasťou pôsobnosti. Jeden z mojich návrhov zákonov bol zaregistrovaný v parlamente. Samozrejme, pre tento účel bude musieť byť zmenených viac zákonov. Bude to začiatok primeraného vzťahu medzi ozbrojenými silami a dobrovoľníkmi. V skutočnosti sme nikdy neboli pod ich velením. Od začiatku vojny sme mali normálne vzťahy s úradmi. Napríklad sme sa dohodli so šéfom kancelárie prezidenta Pašynskym, že budeme operovať v rámci spravodajskej služby. Potom nám Ministerstvo obrany povedalo: “Počkajte, my sme mysleli niečo iné pod pojmom domobrana. Musíme to zmeniť.” Vedel som, že byrokrati na Ministerstve obrany budú hľadať všetky možné dôvody, aby nás nenechali bojovať. Tak som musel odmietnuť túto ponuku. Neskôr sme dostali ešte niekoľko takýchto návrhov, ako sa pripojiť k tej alebo onej brigáde. Naši dobrovoľníci sa mohli kedykoľvek sami rozhodnúť, či sa chcú pripojiť k jednotkám Aidar, Azov, alebo k ozbrojeným silám. Ale, ako vidíte, mnoho vojakov neverí ukrajinskému vojenskému veleniu. Po Ilovajsku a Debaľceve nemáme žiaden dôvod im veriť! Keď hovorím s našimi chlapcami, pýtajú sa ma: “Prečo sme od seba oddelení?” Ak by kontrolovali situáciu (úrady), ak by mali ozbrojené sily profesionálnu štruktúru, Ukrajina by nepotrebovala žiadne dobrovoľnícke oddiely. Ale v mnohých jednotkách vidím, že ich velitelia nepracujú s podriadenými. Velitelia nevysvetľujú vojakom politickú situáciu. Nie sú schopní inšpirovať ich k boju. Model sovietskej armády nefunguje. My (dobrovoľnícke jednotky) cvičíme podľa štandardov NATO (tým je myslený vojenský výcvik). Neprítomnosť byrokracie nám poskytuje maximálnu mobilitu. Nie sme dokonalí, ale omnoho účinnejší, ako pravidelná armáda. Už dávno by sme prečíslili ozbrojené sily, ak by sme mali dostatok zbraní (smiech). Poznám mnoho veliteľov a vojakov, ktorí by sa k nám okamžite pripojili, ak by sa nám podarilo zaobstarať im zbrane. Je ešte jedna vec, ktorú nedokážu úrady pochopiť: Nesúťažím s nimi o moc! Ja ich proste nepotrebujem! Ak by som túžil po moci, už dávno by som začal v tomto smere konať. Všetko čo chcem, je víťazstvo v tejto vojne, aby som mohol strážiť vnúčatá, nič viac. Čo sa týka mojich návrhov zákonov, boli zaradené do hlasovania pri poslednom zasadnutí parlamentu vo štvrtok (26. marca), ale hlasovanie neprebehlo. Nie je jasné, či vôbec nejaké bude, po […]