Seriál „Medici – Vládcovia Florencie“ a „Medici – Vznešený rod“ (v origináli „Veľkolepí“ – pozn.) je skutočným veľdielom súčasného kinematografu. Pán Rezník, znovu veľká vďaka! Dlho pozorujem, ako sa obrovské možnosti súčasného kinematografického umenia rozptyľujú na akési pofidérne alebo úchylné projekty. Ako je uvalený akýsi neviditeľný ban na všetko, čo by v ľuďoch mohlo kultivovať to veľké, ľudské, bezvýhradne dobré a cnostné. Ako sa elementárne vytráca z kinematografu cit pre MIERU, vkus a prístojnosť. Čo už len stojí české kino, kedysi také kvalitné, keď si z neho urobili súkromné atelié akési Issové a Pauhofové, Rothovia a iní –manovia, - bergovia a pod.? To potom už fakt len „Pražské orgie“ ako ukazovateľ ich vlastnej úrovne terajšej.

Naopak, seriál „Medici“ je po takmer všetkých stránkach vynikajúci (hoci bez sexuálneho naturalizmu, v súčasnosti tak vytrvalo vštepovaného, sa to nezaobišlo – pozn.). Precíznosť, vynikajúci scenár, herecké majstrovstvo. Realistickosť zobrazenia, žiadne nemysliteľné a prehnane čisté odevy či parádne dámske róby, ako v „Zaľúbenom Shakespearovi“. Decentné, uhladené, takmer dokonalé. Naviac, seriál ukazuje tradičnú rodinu a podotýka úlohu materstva, dôležitosť udržovania tradícií a rodinných pút. Ukazuje silnú rodinu a vštepuje mnohé poučeniahodné morálne axiómy – „Nie oblekom, ale umením a dovednosťou sa krášli človek“. „Treba sa učiť, aby si bol silný a trpezlivý v momente, keď prijde na rodinu súženie. A pamätaj, Lorenzo, že niekedy prehráš, ale Ty vždy nájdeš spôsob, ako nakoniec zvíťaziť.“

Prvá séria opisuje životné osudy zakladateľa tejto bankársko-politickej dynastie, istého Giovanniho Medici a jeho syna Cosima. Giovanniho hrá sám Dustin Hoffman. Úloha na pohľad krpatého, ale veľmi chytrého, priebojného a nekompromisného dedka, ktorý vraj „zanechal otcovský mlyn“, aby spravil vo Florencii kariéru akéhosi renesančného Rockefellera. Proste „american dream come true“. Film začína jeho úmrtím a ďalej je budovaný ako zlepenec životných osudov Cosima a jeho spomienok na otca a obdobie svojho dospievania. Nedá sa ubrániť pocitu, že z Mediciovcov zámerne maľujú takých tých ňu-ňu-ňu, čo mali vždy na srdci len lásku, prosperitu, demokraciu a umenie, že budujú v divákovi podvedomý pocit sympatie k ním, ako v prípade „Krstného otca“, kde vlastne z mafiána a zabijaka urobili superstar.

Tento pocit sa o to väčšmi umocňuje, ak sledujeme druhú sériu, ktorá rozpráva o Lorenzovi Veľkolepom. Tak znie aj samotný názov II. série – „Medici: Veľkolepí“, hoci v slovenskom preklade to RTVS uviedla ako „Medici – Vznešený rod“ (už len ten názov spochybňuje verziu, že Medici sú lekári alebo mlynári, t.j. ne- aristokrati – pozn.). Tu už z Lorenza urobili úplného miláčika. Akože nevravím, je to vynikajúca filmárska práca, ale bez osvetlenia niektorých všeobecne ignorovaných aspektov tejto problematiky nepochopíme, prečo je z hľadiska KSB také dôležité premietanie tohto seriálu na RTVS práve v tomto období.

Nuž, po-prvé a predovšetkým – Mediciovci nie sú len taká nejaká ne-šľachtická dynastia, ktorú, sťa novopostavené impérium, vybudoval akýsi mlynárov syn Giovanni, a o priazeň ktorej bojovali neskôr francúzski králi i nemecké kniežatá. Tu je prvý veľký hoax seriálu, totiž, keď Giovanni vraví Cosimovi – „Nie preto som opustil rodičovský mlyn.... aby si sa Ty tu teraz ženil z lásky, magor...“ Všimnite si, že aj podľa wikipedie je pôvod Mediciovcov značne hmlistý. Pritom otázka pôvodu Mediciovskej rodiny je pre pochopenie histórie Florencie, Talianska ba aj Uhorska jednoznačne neprehliadnuteľná. Seriál hovorí o mlynároch, wiki zase, že rodina pochádza z akejsi toskánskej oblasti Mughello a pojem „Medici“ vraj je odvodený od slova „medico“ – lekár. Hneď dve otázky:

-        ak máme vychádzať z predpokladu, že „Medici“ znamená „lekári“, potom musíme priznať, že takéto povolanie, najťažšie a najprestížnejšie zo všetkých, čo vtedy len jestvovali, sa v rodine muselo dediť z pokolenia na pokolenie. Je ťažko predstaviteľné, že by príslušníci rodiny na toto svoje v samotnom rodinnom názve zhutnené remeslo časom zanevreli, a stali sa mlynármi. A z mlynárov bankármi. Najvplyvnejšími v Európe. A v priebehu jednej generácie...???

-        V celom filme sú Mediciovci vykresľovaní akoby „málo nóbl, zato póvl“. Akoby boli vodcami ľudu proti skostnatenej, elitárskej šľachte. Isteže, aj to je sčasti pravda, len tá pravda, drahí čitatelia, je vo svojej celostnosti iná, než ako si ju väčšina z Vás predstavuje. A btw, keď neboli šľachtou, ako je možné, že mali už za Giovanniho svoj erb? Ten erb je z hľadiska našej štúdie veľmi pozoruhodný a pomôže nám v osvetlení našej hlavnej premisy o pôvode Mediciovcov, o dôvode ich premietania spolu s Mata Hari u nás a o svetodejinnej dôležitosti Slovenska pre globálnu moc.

Kto teda boli Mediciovci?

Mediciovci skutočne boli vládcami Florencie a Toskánska, bankou rímskych pápežov a progenitorom francúzskych kráľovien, financovateľmi Michelangella, Boticelliho, Brunelleschiho. Financovateľmi Renesancie a istého Poggia Braccioliniho, autora mnohých „antických“ veľdiel. Boli hlavnými sponzormi vybudovania katedrály sv. Petra v Ríme. Mediciovci sú teda symbologickým egregorom pre „kontinentálne“, resp. euroázijské krídlo GP. Mediciovci symbolizujú GP, Renesanciu ako ideologický „koniec stredoveku“, ako aj celé dlhé šestnáste storočie (1456-1648) všeobecne. Film je okrem toho aj neklamnou oslavou a beatifikáciou bankárov, ich morálky a morálky GP. Všimnite si, ako v prvej sérii vytrvalo rezonuje otázka úžery, vraj Medici sú úžerníci. Až do westfálskeho mieru a etablovania prvých ranokapitalistických protoštátnych protestantských formácií bola úžera, t.j. aj bankovníctvo všeobecne v Európe zakázané. Bola pod prísnym štátnym/feudálnym dohľadom, vyhradená len konkrétnym typom ľudí, napr. Židom či niektorým rytiersko-mníšskym rádom. Protestantská, kapitalistická etika filmu na tomto pozadí obzvlášť zreteľne rezonuje v rozhovore Giovanniho a Cosima o tom, čo je záslužná a bohumilá činnosť, a čo nie. Keď Cosimo hovorí, že sa cíti byť povolaný byť umelcom, mu otec odsekne –

„Tvojim údelom je viesť banku a rodinu, a tým slúžiť Bohu!“

Cosimo – Ako môže bankár slúžiť Bohu?

Giovanni – Všetko, čo človek robí, je na slávu Božiu...

STOP! Skutočne, fakt? Nie, a stokrát NIE! Zďaleka nie všetko, čo človek robí, je na slávu Božiu.

Toto je typický príklad „Protestantskej etiky“ v poňatí C. Schmitta, ako sme ju opisovali v http://www.nwoo.org/2017/12/20/ohlasenie-fasizmu-z-okultneho-centra-sionizmu-na-slovensku/ a v http://www.nwoo.org/2018/01/14/ohlasenie-fasizmu-z-okultneho-centra-sionizmu-na-slovensku-cast-iii/. Pomôž si človeče, aj Boh Ti pomôže. Sociálny status človeka ako vyjadrenie Božej vôle, no jasné.

Zároveň je z prvej časti druhej série filmu zjavné, koho morálku a KOHO v skutočnosti film advokuje, keď starnúca Cosimova žena Contessina, babička Lorenza Veľkolepého, svojmu vnukovi ukazuje fresku, zobrazujúcu triumfálny pochod medicejskej rodiny a ladenú ako trojkráľová adorácia. Giovanni, Cosimo a Piero sú zobrazení ako Traja Králi, a mladý Lorenzo ako Ježiš. Contessina pritom dodáva – „Slúžiť Mediciovcom znamená slúžiť Bohu!“ Nuž, Mediciovci neboli Bohom, ale predstavovali, a to nanajvýš výrazne, Globálny Prediktor euroázijského krídla, a GP, ako vieme, trpí dávnou mániou velikášstva – stavať sa v roveň Bohu.

Leitmotív so slúžením Mediciovcom (t.j. bankárom, GP – pozn.) ako slúžením Bohu rezonuje naprieč obidvoma sériami.

Avšak z pohľadu globálnej histórie, obzvlášť pod prizmou „Novej Chronológie“, sa nám ich obraz dopĺňa o viaceré nečakané súvislosti, napr.:

-        Z novochronologických štúdií vyplýva, že datovanie obdobia života Dante Alighieriho a Macchiavelliho treba na časovej osi posunúť o cca 100 rokov „hore“, tým pádom Alighieri žil a tvoril v 2. polovici XV. Stor.n.l., zatiaľ čo Macchiavelli – v XVII. stor.n.l. Podľa tejto logiky (pripomenieme, že 100-ročný chronologický posun udalostí je v „Novej Chronológii“ veľmi častý – pozn.) by potom aj obdobie Giovanniho a Cosima tiež malo spadať oveľa viac do XVI., než do XV. Stor.n.l.

-        Budovanie súčasnej podoby Ríma a Vatikánu sa intenzívne začína až v druhej polovici a ku koncu XVI. stor., a väčšinovo prebiehalo v XVII a v XVIII stor.n.l.

-        Región, ktorého lídrom sa pod vládou Mediciovcov stala Florencia, sa dodnes volá Toskánsko, Toscana, Tuscia. Resp., po anglicky – Tuscany. Tento názov je bytostne spätý s pojmom starobylého a údajne veľmi záhadného národa ETRUSKOV, keďže Etruskovia sú v latinčine Tusci. A podľa čoraz väčšieho množstva kartografických a historiografických údajov, maľujúcich obraz tohto národa v úplne inom svetle, než na aký sme zvyknutí zo školských lavíc, sa dá usudzovať, že ešte v polovici XVIII (! – pozn.) stor.n.l. bol ich jazyk rozšírený a aktívne používaný v Toskánsku.

Viď údaje z mapy G. Hensela „Europa Polyglotta“ z r. 1741, oblasť Hetrusca v Taliansku a taktiež plné znenie etruskej abecedy. Ktorú by asi slávny karto-a etnograf Hensel (pôvodom sliezsky Nemec) sotva bol zahrnul do etnologickej a lingvistickej mapy Európy, keby to bol jazyk 2,5-tisíc rokov vymretého národa, ktorého jazyk „nik nevie prečítať“ („Etruscan non legatur“ – pozn.).

-        Až do XVIII. stor. trval spor medzi Rímom a Florenciou o „starobylosť“. Florenťania v tomto spore vytrvalo a tvrdošijne tvrdili, že Florencia je staršia ako Rím. 

-        Etruština ako jazyk zrejme existovala a bola aktívne používaná až do XVIII. stor.n.l. a až vtedy sa novým pánom dejín podarilo vymýtiť ju ľuďom z hláv a naimplantovať im nový jazyk. Pripomenieme, že počas taliansko-švajčiarskeho ťaženia najväčšieho ruského vojvodcu Suvorova v rámci 2. protifrancúzskej ligy v Severnom Taliansku 1799-1801, súdiac podľa zápiskov a svedectiev samotných účastníkov kampane, mnohí obyvatelia severného Talianska ruským vojskám dobre rozumeli, t.j. boli to Slovania.

Etruskovia v skutočnosti predstavovali potomkov slovansko-mongolských kolonizátorov Talianska z obdobia „Veľkého/Mongolského dobytia Euroázie“ a vytvorenia „Veľkej“ (¬ „Mongolskej“) ruskej ríše stredoveku (pozri viac - https://www.youtube.com/watch?v=lOLaPvwB7ws). Názov Florencia v taliančine znie Fire(n)ze, čo je veľmi blízke biblickému názvu Ferezejcov. Taktiež florentská rieka Arno je v Biblii viackrát doslovne spomenutá v podobe „potoka“ Arnon. Majúc na zreteli fonetický prechod F ¬ T (FRZ-TRS), je namieste predpoklad, že Ferezejci a Etruskovia sú jedno a to isté.

O írečitých Ferezejcoch sme už písali v štúdii „Sodoma a Gomora. Uhorská stopa“. Citujem:

Kto je biblický Ferezej, ktorý býval v krajine, kam prišiel Lot a Abrahám?

V Gen.13-7 sa píše: „…. A Kananej a Ferezej bývali vtedy v zemi“. Zrejme tu máme do činenia s etnikom, ktoré je na Orteliovej mape Pannónie vyobrazené ako Taurisci (prechod FRZ ~ TRS). Jedná o variáciu pojmu Etruskovia, národa, ktorý prišiel do Talianska nevedno odkiaľ a založil vyspelú kultúru s mestami ako Florencia. Florencia taliansky znie Firenze (FRZ). My však už tušíme, odkiaľ prišlo toto etnikum, ktorého písmo vraj doteraz nevedia rozlúštiť, napriek tomu, že ešte v XIX. stor. slovanskí badatelia T. Wolanski a Čertkov poukazovali na to, že etruské písmo sa ľahko číta a interpretuje, ak na jeho „dešifráciu“ použijeme slovanské jazyky. Akademická história tieto tvrdenia, samozrejme, odmieta – predovšetkým kvôli chronologickej inkompatibilite so scaligerovskou chronológiou dejín. Navyše, hlavná rieka severného Talianska „Po“ sa u nás zvykne nazývať „Pád“, t.j. sdieľa rovnaký etymologický základ s pojmom – Ar-pád.

V štúdii „Сyril a Metod: Medzi mýtom a skutočnosťou. Č.IV“ som písal, že veľkomoravské knieža Rastislav je chronologickým duplikátom apoštola Pavla, ktorý sa v civile volal Saul z Tarsu.

Navyše, etymologická matrica TRS/STR je v našom prostredí veľmi rozšírená. Dunaj, ako všetci vieme, je tiež ISTER. Ostrava, Štrba, Turzovka, Trstená – všade je prítomný koreň STR v rôznych obmenách. Takže odkiaľ to prišli tí Etruskovia (TRS - ? – pozn.).

Odkiaľ prišli títo Etruskovia, ktorých názov a vplyv, vytrvalo odsúvaný historikmi do nedozernej minulosti, sa odrazil na názve najnavštevovanejšieho talianskeho regiónu a jeho najväčšieho mesta? V skutočnosti to boli práve Etruskovia, potomkovia Veľkého/Mongolského („megalé“ – veľký, gréc.) slovanského dobytia Euroázie, kto vybudoval Toskánsko a jeho mestá také, ako ich poznáme. Vrátane Mediciovcov, ktorých pôvod pochopíme práve cez ich erb a lokalizáciu pravlasti Etruskov, bájnej Etrúrie – Urartu. Alebo aj – Araratu. Neskôr bol jazyk Etruskov, vrátane písomností, napospol vymetený a dôkazy o jeho jestvovaní cieľavedome ničené. Ale etruských hrobiek je toľko, že neustále to tu, to tam vyskakujú nejaké nové kamey, rytiny, keramika s neklamným znakom tejto nie tak ďalekej minulosti geografického srdca Talianska.

V XIX. stor. existovali dve akademické verzie pôvodu Etruskov – nordická a orientálna. Na nordickej verzii z očividných dôvodov ľpiaci Nemci, ani ostatní historici, zastávajúci orientálny pôvod Etruskov, však akosi nechceli brať na vedomie výskumy hneď troch významných historikov, ktorí nielenže dokázali zmysluplne dešifrovať mnohé etruské nápisy, ba i rozlúštiť ich abecedu, ale zastávali aj neprípustné z hľadiska udomácnivšej sa skaligerovskej histórie názory o samotnom pôvode týchto Etruskov. Najprv, istý Talian menom Antonio Ciampi, ktorý vyučoval na varšavskej univerzite, si osvojil miestny jazyk a neskôr si s prekvapením všimol, že dokáže čítať etruské texty. Ďalší Poliak, Tadeusz Wolanski, dlhodobo porovnával etruskú, bohémsku (českú), poľskú a ruskú abecedu a zistil, že spolu s etruštinou vychádzajú z jednotnej matrice. Poľskí jezuiti následne požadovali zničenie jeho písomností a hrdelný trest pre samotného Wolanského, ktorého zachránila len štátnická múdrosť Mikuláša I. V Rusku približne v tom istom čase písal svoje diela Dmitrij Čertkov, ktorý tiež dospel k obdobným záverom, a totiž že Etruskovia boli Slovania. Taktiež odporúčam zhliadnuť Rafaelov portrét Elisabetty Gonzagy a porozmýšľať nad tým, čo za zvláštne písmo je vyobrazené na jej golieri. Latinčina to určite nie je, ale slovanský tesnopis betón.

Tento „uhorský“ pôvod Etruskov/Ferezejcov pritom navádza na myšlienku, či náhodou pôvod Mediciovcov tiež netreba hľadať v Uhorsku. A práve tu sa dostáva k slovu Mediciovský erb a ich samotné rodové meno.

Čo ak Medici neboli potomkami medikov, ktorí zdegradovali natoľko, že sa stali mlynármi, len aby potom zas predviedli nesmierne vzchopenie vôle a stali sa behom jednej generácienaj vplyvnejšími bankármi Európy, bankou rímskych pápežov?

Čo ak Medici neboli z prostého ľudu, ale reprezentovali odjakživa MOC v jej najbezprostrednejšej podobe? Veď iným vysvetlením etymológie ich rodového názvu MEDICI môže byť aj „Médovia“, „pochádzajúci z Médie“. V Biblii sa zvyknú nazývať Madiáncami alebo prosto Madian. V práci - http://www.nwoo.org/2017/05/24/kto-boli-v-skutocnosti-svatopluk-a-panna-maria-sedembolestna-ii/ - sme písali, kde a čo reprezentovala biblická Média. Že je to vlastne iný názov pre stredoveké Uhorsko (Média – krajina stredu; viď nižšie)

Na uhorský pôvod Medicejskej rodiny poukazuje aj ich samotný erb – šesť červených gúľ (pol-tucta (!)), rozložených na ZLATOM štíte. Neskôr, po uzatvorení dynastického zväzku s francúzskou kráľovskou rodinou, najvchnejšia guľa nadobudla farbu kráľovskej „fleur de lys“. Gule vlastne tvoria cípy dvojramenného uhorského dvojkríža, otočeného dolu hlavou, ako napr. tu:

Takáto neštandartná interpretácia genealógie Medicejskej rodiny je však v plnom súzvuku s našou hypotézou, že pravlasťou Etruskov bolo práve Uhorsko – krajina dvojitého kríža.

Btw, wiki o Mediciovcoch píše, že pochádzali údajne z toskánskeho regiónu Mughello. Ale Mughello veľmi pripomína pojem MOGOL, MOGUL, a v súlade s našimi tvrdeniami z dvojdielneho článku „Maďari či Mongoli? Novochronologický pohľad na tatársky vpád 1241. Č. I-II“ bol vpád Maďarov a Mongolov vlastne jedno a to isté. Preto je nanajvýš oprávnené hľadať pravlasť Mediciovcov, Médov, Etruskov a Etruriu práve v Uhorsku (¬ Maďarsku). Nesedí na našu Vlasť snáď dokonale opis Médie (vlasti Medici-ovcov) v podaní Herodota?

(cit. z „Kto bol v skutočnosti Svätopluk a Panna Mária Sedembolestná, č. II“ – pozn.) „Luteránsky Chronograf“ spomína v súvislosti s „Prvou monarchiou na zemi…“ – Chaldejskou – chýrnych Médov. Kto boli títo Médi, ktorých dejiny sú Bibliou a Koránom vyzdvihované ako ukážkový príklad toho, čo postihne krajiny a národy, ktoré neposlúchajú svojich prorokov?

Médovia/Madiánci boli podľa Herodota rozdelení na 6 plemien a boli Árijcami. Árijci boli vyznavačmi kultu boha slnka – Ra. Čiže oráči-poľnohospodári. Nie nadarmo sa južný prítok Dunaja, vlievajúci sa do európskeho veľtoku pri súčasnom meste Gyor, volá Rába, čiže „RA“ + staroslovanský suffix „va“, čo značí „toť“, resp. srbské -ovo. Gyor sa po nemecky dodnes volá Raab. Z Biblie ho poznáme aj ako Rabbu Ammonitov. To isté znamená aj pojem „Orava“. Napríklad Oravský zámok – veľkolepá rezidencia kráľa Mateja – sa na starých rytinách volá „Arwa“.

Podľa Herodota je krajina Médov hornatá a studená, zároveň však bohatá na úrodné doliny. Madiánsko bolo preslávené soľou, koňmi a drahokamami. Hlavnou riekou Médie bol „Amard“. V našej rekonštrukcii tomu môže zodpovedať pannónska rieka Dráva, t.j. AMARD, prečítaná odzadu s M ~ W. Assýrski králi mali s M. veľa ťažkostí, ich epiteton „Oddialení“ je permanentne prítomný v assýrskych letopisoch, kde je Média („Krajina Stredu“ – pozn.) zobrazovaná ako nedostupná horská krajina. Chrabrosť Médov im vyslúžila prívlastok „mohutní“ (Avari ~ Obri) a Assýrčania v nich videli nebezpečného protivníka. Hlavným mestom Médov bola  Ecbatana, čo môže značiť aj „Og“ („Boh“/“Jediný“ – egy/aegy v turkických jazykoch) + „Batana“ alebo „Ak“ („biely“ – tur.) + Batana, t.j.  Biely/Jediný Boh Budín či Vít  (pozri toponym „Batones“ na Orteliovej mape). V našej rekonštrukcii Ecbatane zodpovedá hlavné mesto stredovekého Uhorska – Médie = Budín. Podľa Herodota je úzka spätosť Médie s Assýriou a Babylonom; Herodotov opis Ecbatany poukazuje na vysoký stupeň rozvoja astrológie a uctievanie hviezd. O náboženstve Médov toho vieme veľmi málo, ak nepočítame mnohými uznávanú súvislosť medzi jedným z médskych plemien – Mágov – a pomenovaním jednej z dvoch frakcií staroegyptských kňazov – tzv. Thébskych kňazov Ammona, čo robí z Médie vlasť mágie. Strabón hovorí v súvislosti s Médmi o rozšírenom fenoméne polygamie. Médi sa v „staroveku“ tešili veľkej sláve, ich meno prežilo ich politickú existenciu a bolo Grékmi často stotožňované s Perziou.

Z Médie pochádzala tak kráľovná Semiramida (babylonské visuté záhrady), ako aj slávna polobohyňa-čarodejka Medea zo „staro“-gréckej mytológie. Zrejme sa v danom prípade jedná o renesančnú analógiu (väčšina „antických“ diel, vrátane „staro“-gréckej mytológie, bola v skutočnosti skoncipovaná a publikovaná prvýkrát až za Renesancie – pozn.) Márie Magdalény, družky Jásona-Isaona, t.j. Ježiša Krista...“ (koniec cit.)

ERGO, „Medici“ mohlo znamenať aj „príšelci z Médie/Uhorska“. Krajiny Stredu.

ETRURIA ¬ URARTU

ETRURIA je foneticky veľmi blízke pojmu URARTU. Štát Urartu je v akademickej historiografii zobrazovaný ako jedna z najstarších krajín sveta, hrdý sok Assýrie na prednom východe v VIII-VII. stor. pred.n.l. S etablovaním akademickej histórie Urartu bezprostredne súvisí formovanie moderného arménskeho nacionalizmu, keďže Urartu (resp. Kráľovstvo VAN) je všeobecne považované za prvý proto-arménsky štát. Navyše, v Biblii je táto krajina spomínaná, bárs čo i len dvakrát, ako Ararat. Ararat je taktiež názov hory, ktorá je symbolom Noahovho pristátia po potope a arménskej štátnosti ako takej. Hoci fonetické „prešmyčky“ môžu byť dobrým ukazovateľom, netreba ich nikdy výlučne brať za bernú mincu. Ani ja by som predmetnej prešmyčke ETRURIA - URARTU – ARARAT nevenoval väčšiu pozornosť, keby som ešte takmer rok dozadu nebol v rámci predvolebnej štúdie nebol býval zobral na mušku centrum koncentrácie riadenia globalistov červeného krídla GP na Slovensku, t.j. Košice. V predmetnej štúdii (http://www.nwoo.org/2019/01/30/metastazy-plaziveho-majdanu-na-slovensku-cast-ii/) som pomocou novochronologických metód dôvodil v prospech hypotézy, že naše východniarske Košice sú vlastne to isté mesto, čo sumerský Kiš, egyptské Cusae/Koš, chetitský Kiššar a i. A že hlavný symbol a odnedávna aj patrónka mesta – Alžbeta Durínska alias Panna Mária Sedembolestná, je vlastne tou istou osobou, čo Čierna Madona, „staro“-egyptská bohyňa Hathor, Bast, resp. sumerská Kišar. Že Kišar sa volala aj Aruru (Ararat?...) alebo Ninhurság. Irena Uhorská alias Alžbeta Durínska a tak, chápete. Len čičranie sa dejinami. Absolútne nepotrebné...(? – pozn.). Fakt?

O sumerskom meste Kiš (v našej rekonštrukcii – Košiciach) je známe, že tu „prvýkrát zostúpila kráľovská moc z nebies po potope...“ Zo svojej strany Noach, ako je známe, zakotvil svoj koráb po potope práve pri údajne kaukazskom, arménskom Ararate. Resp. „na horách Araratu“, ako sa píše v Biblii.Symbolu Arménska a Arménov, kam sa, btw, má presťahovať centrum koncentrácie globálno-ideologickej moci z Vatikánu (červené krídlo GP). Nie je snáď preto logické hľadať tento Ararat-Urartu tiež v Uhorsku, kde sa nachádzal aj Kúšov-Gušurov Kiš, t.j. Košice?

Čo vlastne vieme o tomto mýtmi opradenom „staroarménskom“ (t.j. aramejskom – pozn.) štáte Urartu?

Nebudem tu detailne rozvádzať dejiny tohto starobylého kráľovstva, každý čitateľ si môže dohľadať info na webe. Vytknem len viacero pozoruhodných momentov, ktoré potvrdzujú našu tézu o tom, že Urartu a Uhorsko sú jedno a to isté.

Tak napríklad, obyvatelia Urartu sa nazýval CHALDI, CHALDINI. Nemáme tu snáď do činenia s Chaldejmi ¬ Koľadníkmi? Ktorí boli spájaní predovšetkým s Médiou a Babylonom (o tom, kde bol „staroveký“ Babylon, čítaj tu: http://www.nwoo.org/2017/08/14/slovansky-babylon/)?

Samotni Urartovia nazývali ich kráľovsto a národ – BIANLI. Bieli?

Ďalej, kráľovstvo Urartu (menej centralizovaný štát, než skôr konglomerát spojeneckých samosprávnych plemien; Arkádia-Dácia? – pozn.) sa nazývalo aj kráľovstvo Van (Vannic kingdom – angl.). Ale my predsa vieme, že najstaršou protoštátnou formáciou na našom území bolo Vanniovo kráľovstvo! (https://cs.wikipedia.org/wiki/Vanniovo_kr%C3%A1lovstv%C3%AD). Samozrejme, údaje Strabóna a Tacita na margo tohto kráľovstva treba vnímať tak, že sa jedná o neskororenesančný kompilát, a vonkoncom nie dielo zo začiatku prvého tisícročia n.l. Prečítajte si niečo o Petrarcovi-Plutarchovi, Poggiovi Bracciolinim z dielne „novochronológov“. (https://en.wikipedia.org/wiki/Poggio_Bracciolini). Naopak, história Urartu nám ponúka relatívne „nezdeformovaný“ obraz do našich dejín, len treba vedieť čítať medzi riadkami. Tak napríklad, „Kráľovstvo Van“ ako alternatívny názov pre Urartu je údajne odvodený od „arménskeho“ jazera Van. Hlavným mestom kráľovstva bolo dlhú dobu mesto Tušpa, ktoré sa malo nachádzať v bezprostrednej blízkosti od spomínaného jazera. Ok, nehádame sa. V Arménsku, skutočne, dodnes môžeme nájsť jazero Van. Čo však mohlo byť jeho možným analógom v Uhorsku, kde sa nachádzala Tušpa a  čo tento pojem znamená?

Už mnohokrát som za posledné štyri roky pri rôznych príležitostiach publikoval doleuvedenú, zrejme najstaršiu mapu Uhorska z pera Johanna Lazarusa, sekretára ostrihomského arcibiskupstva, údajne z r. 1528. Sú na nej zachytené skutočne dychberúce údaje. Tak napríklad, vidíme, že v stredoveku existovalo v dolnouhorskom toku Dunaja obrovské jazero, ktoré malo zrejme permanentný charakter. Dunaj, po zliatí s dravou Drávou, sa zlieval s Tisou, a v tejto oblasti sa sformovalo obrovské, porovnateľné s Balatonom či Neusiedler See, jazero. Je nanajvýš podivuhodné, prečo je na predmetnej Lazarusovej mape označené len ako See, zatiaľ čo Balaton i Neziderské jazero sú príslušne pomenované. Máme tu teda jedno veľké nemenované jazero, existujúce v stredoveku v Uhorsku, v dolnom toku Dunaja. Ok. Celá oblasť medzi týmto jazerom a Belehradom (na Lazarovovej mape – Griechisch Weissenburg) je označená v švabachu ako „PUSTA“. Nie je to, s prepáčením, oná írečitá „TUŠPA“, sídelné mesto vládcov Urartu pri jazere Van?

A čo, konieckoncov, môže označovať samotný pojem Van?

Pojem „VAN“ sa môže viazať na termíny – Ivan (t.j. Ján), biblický Javan, NOV-ý. Ako Noach-Noe, t.j. tiež „nový“. Ak však vychádzame z toho, že „VAN“ je odvodené od „Ján/Ivan“, potom jediné vysvetlenie, ktoré nám na margo pôvodu tohto názvu v kontexte Uhorska môže napadnúť, je to, že sa viaže na sv. Jána Krstiteľa alias sv. Štefana, ktorí, ako sme ukázali v „Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny. Č.II“, sú vzájomnými chronologickými duplikátmi. A tým pádom aj Uhorsko, kráľovstvo sv. Štefana alebo sv. Jána, mohlo byť právom nazývané „Kráľovstvom VAN-a“, keďže Ivan = Ján. Štefan alebo STV-Ioann, ako sme písali tamže (....), tiež znamená jednoducho sv. Ján. T.j. sv. Ján Krstiteľ.

Cit. z „Encyklopedia dlja detej“, Moskva, Avanta+, 1995

„Ešte v hlbokej dávnovekosti boli oblasti Zaukaukazska strediskom metalurgie. Veľmi skoro sa tu naučili taviť meď, a spájať ju s olovom, získavajúc BRONZ. Tamže sa naučili vyrábať železo a železné nástroje práce. Kováči Urartu zdedili mnohovekú skúsenosť od ich neznámych predchodcov. Ich výrobky boli mimoriadne cenené a šírili sa po celom Stredomorí...

Najčastejšie urartskí majstri skrášľovali svoje metalické výrobky scénami bojov, bojových záprahov, figúrami jazdcov. Bojovný charakter Urartov...

Metalické výrobky urartských majstrov boli obľúbené u Assýrčanov. Štýl a technika výroby drahocenností mimoriadne zaujali Peržanov a Médov.

Urartovia vytvorili vysokú kultúru mestského staviteľstva. Časť urartských miest bola postavená podľa vopred skoncipovaného plánu... Zakladatelia miest sa snažili využiť osobitosti reliéfu – návršia, brehy riek, aby lepšie obraňovali svoje mestá...“

V skutočnosti sa „staroveké blízkovýchodné“ udalosti odohrávali oveľa bližšie k nám v čase a priestore, než si myslíme, a majú k histórii a tradícii našej štátnosti bezprostredný vzťah. Je len na nás, či predložíme tieto poznatky svetu a aktívne spochybníme relokáciu ideologického centra riadenia globálnej moci do súčasného Arménska, skôr než ku nám. Pretože v skutočnosti MY NA TO MáME VäčšIE PráVO.

 

BIBLICKÁ POTOPA

V tejto súvislosti nám nedá trošku nepofilozofovať na tému biblickej potopy, keďže sa v rukách Vášho pokorného sluhu ocitli hneď dva veľmi významné kľúče k dešifrácii a správnej geografickej lokalizácii miesta, kde Noe pristál so svojim korábom.

Kde začínala biblická história?

Zistili sme, že existujú veľmi vážne dôvody predpokladať, že práve východoslovenské Košice sú originálom pre bájny „staroveký“ sumerský Kiš, v ktorom, ako hovorí „Zoznam sumerských kráľov“, prvýkrát zostúpila kráľovská moc z nebies PO POTOPE. Že prvý kráľ Kišu GušUR môže byť to isté, čo biblický post-potopný Kúš, Noachov vnuk. Zistili sme tiež, že existuje viacero neklamných indícií, že by bájny starozákonný Ararat, pri ktorom Noach zakotvil svoj koráb po potope, mohol byť geograficky identický Uhorsku. Ergo, o čom bola biblická potopa?

„Novochronológovia“ tvrdia, že potopa sa mohla odohrať cca v X-XI. stor.n.l. V XII. stor.n.l. (konkrétne, r. 1185 – pozn.) bol na východnej strane Bosporu, pri pevnosti Yoros (Jeruzalem – pozn.), ukrižovaný Ježiš Kristus, on že Andronikus I. Komnén, byzantský cisár. Naša hypotéza – biblická potopa, korelujúca so zničením Atlantídy (TLD), môže byť – čiastočne! – reminiscenciou na významnú geomorfologickú kataklizmu, totiž ZEMETRASENIE, ktoré malo za následok PRELOMENIE ÚŽINY BOSPOR a DARDANELY. T.j. aj zaplavenie panvy súčasného Čierneho mora. To bolo po celé stáročia pod nadvládou Tartárie (TRT s fonetickým prechodom R ¬ L). T.j. Atlantídy (TLD ¬ TRT). Nie nadarmo sa Krym dlho volal Taurus, Tavrida.

No a odtiaľ je už len na skok ku Karpatám… Žeby?

Mata Hari alebo o predposlednej knihe “fomenkovcov”.

Ďalší mimoriadne zaujímavý seriál, odvysielaný RTVS, bol o slávnej špiónke z obdobia Prvej svetovej vojny – Mata Hari. Skúsme ho analyzovať z pozície druhej významovej rady. Biografiu samotnej hrdinky vynechám, pretože je všeobecne známa. Nás by malo zaujímať, PREčO bol tento seriál minulú jeseň premietaný a prečo je výsledkom celoeurópskej koprodukcie s významným zastúpením Ruska. Dôvod premietania seriálu je ten istý, ako v prípade “Mediciovcov”, a totiž – postupné preberanie riadenia procesov v Európe “červenou”, euroázijskou frakciou GP.

Začnem trochu neštandartne. Hlavná herečka (Ježiši Kriste, aká krásna žena! boha kus!!! hoci pôvodná Mata Hari mala malé kozy – pozn.) sa volá V A H I N A   G I O C A N T E.

Ak niekomu z Vás, vážených čitateľov, zablyslo mysľou slovo „Váh“, vedzte, že nie ste na omyle. „VAHINA“, ona že „VAGINA“, poukazuje na.... Bože, ako veľmi by som Vám to chcel vypovedať!

Nie je snáď „Váh“ hlavnou riekou Slovenska?

A teraz k tomu, čo každému čitateľovi asi chodí hlavou. VAHINA = VAGÍNA.

Vagína je takpovediac symbol progenitorstva, je to symbol „...of the sacred FEMININE“.

Symbolom VAGINY je KALICH, polmesiac, ktorý je viditeľný na mnohorakých podobizniach v našej heraldike.

Ok.

Film rozpráva o osudoch ženy, ktorá bola agentkou nemeckej rozviedky. Mala lásku veľkú s nejakým Rusom, v dôsledku čoho prebehla. Biografia hovorí, že ju Frantíci odhalili a popravili. Film nám však maľuje úplne inú storku. Síce ju Frantíci popravili, ale Rus sa neskôr pomstil. V biografii podľa wiki sa píše, že sa vyzradila tým, keď na súdnom pojednávaní onen Rus nevedel, kto Mata Hari je.

Vo filme je naopak vymaľovaná parádna story o tom, ako láska hory prenáša. Prečo film adekvátne nezobrazil jej životné osudy? Prečo neukázal, ako sa jej Rus zriekol?

No asi preto, lebo to bol účel tohto filmu.

Čo teda bolo účelom daného filmu?

Mata Hari znamená „Matka Egypta“. Resp. „Garnaja Mať“, t.j. krásna matka. Mata Hari sa narodila v holandskej Indonézii. Posledná kniha „fomenkovcov“ – „Poslednij puť Svjaščennogo semejstva“ hovorí o tom, že pôvod „Svätej Rodiny“ treba hľadať práve tam.

Apoštol Tomáš a tak. Jeho hrobka...

T.j. dostávame, že „Matka Egypta“ sa z Indonézie dostala do Európy a robí tu kravál. GAR, ako sme spomínali vyššie, je vlastne synonymom pre Uhorsko.

Slovensko, kľúčová súčasť Uhorska, resp. V4, je tiež kľúčová krajina, bez nás nebude V4. Osud Mata Hari je osudom Slovenska.

V tomto kontexte je veľmi dôležitá inkompatibilita filmu s oficiálnou biografiou. Akoby bola vo filme načrtnutá otázka – S KýM SVK PôJDE?

Rusko tak či tak zvíťazí. Viď pomstu Rusa. A my by sme lepšie robili, keby sme držali s nimi, a nie s tými, čo PREHRAJú.

Ten film nás k tomu doslova navádza. Prebehni k Rusom, a zachrániš sa. Btw, ak to ďalej pôjde takto a Pelle vytvorí koalíciu s Kiskom, nevylučujem, že sa nebudem uchádzať na ruskom veľvyslanectve o politický azyl.

Wir sind Kaiser! a Tlmočník.

Tieto dva ópusy snáď ani netreba komentovať. Wir sind Kaiser! je ouvertúrou k rakúskemu prevzatiu velenia nad nami. Kurva, ale si tí Habsbáči trúfajú. Svojho času zabili Štúra, to bola tiež parádna provokácia. Stačí si pozrieť čo len jedinú časť z tej série, je to okno do svetonázoru tejto prekliatej dynastie, ktorá toľko bied našej krajine priniesla.

Teraz o „Tlmočníkovi“. Maďarský Žid vyhľadá potomka rakúskeho esesáka, ale namiesto toho, aby sukinasyna odpravil, si s ním absolvuje okružnú jazdu po Slovensku. Židák sa volá „Ungar“, t.j. dostávame, že Rakušan a Ungar absolvujú cestu po Slovači, ich novom dominione.

Mohol by som ešte veľa hovoriť, ale z úcty k svojim čitateľom poviem, že si sami všetko domyslia.

Veľké šťastie, že tá slovenská dievčina tomu Rakušákovi vo filme nedala.

A ani nedá. NIKDY nejeb s hrdúsiteľmi Tvojej vlasti. Také PRAVIDLO!