Potraty spôsobujú ženám duševné problémy, no podľa najnovšej štúdie samovražda nie je jedným z týchto rizík. Predchádzajúce výskumy však celkom presvedčivo demonštrujú, že miera samovrážd u žien, ktoré podstúpili potrat, je vyššia ako v prípade žien, ktoré porodili. 

Ako informuje jeden britský spravodajský kanál:

Výskum odhalil, že u žien, ktoré podstúpili potraty, je zrejme vyššia šanca, že sa pokúsia zabiť rok pred potratom ako neskôr po potrate. 

Experti z University of Maryland skúmali dovedna 523 380 dánskych žien, aby vystopovali možnú súvislosť medzi potratom a pokusmi o samovraždu. Štúdia sa pozrela na údaje zo 17-ročného obdobia, pričom ženy boli vo veku od 18 do 36 rokov a dôraz sa kládol na prvé potraty a "neúspešné" pokusy o samovraždu.

Zistilo sa, že hoci ženy, ktoré podstúpili potrat, sa častejšie pokúšali ukončiť svoj život než ženy, ktoré nešli na potrat, samotný potrat nemal byť príčinou. 

Výskum bol publikovaný v časopise The Lancet Psychiatry.

Jeden špičkový odborník na túto tému však naznačil, že štúdia, ktorá má spochybňovať súvislosť medzi potratom a samovraždou, má nedostatky - dokonca to tvrdí už po predbežnom preskúmaní jej zistení. 

Hoci sa Dr. Joel Brind z Baruch College v New Yorku nezúčastnil podrobného preskúmania novej štúdie, pre redakciu LifeNews sa vyjadril, že na neho hneď vyskočila kopa problémov. Zaujímalo by ho, prečo vedci skúmali iba "neúspešné" pokusy o samovraždu a nezahrnuli aj ženy, ktoré podstúpili potrat a spáchali samovraždu. Je zrejmé, že týmto krokom by sa čísla priblížili k potvrdeniu spojenia potrat-samovražda. 

Brind uviedol, že štúdia sa nezaoberá seminárnou výskumnou štúdiou na túto tému a neobsahuje jej zistenia - ide o klasickú štúdiu od Gisslera z polovice 90. rokov s použitím lekárskych záznamov z Fínska, ktorá zaznamenala trojnásobný nárast (úspešných) samovrážd v porovnaní so ženami, ktoré nie sú tehotné, a šesťkrát v porovnaní so ženami, ktoré porodili. 

Dr. Brind tiež poznamenal, že vedci v novej štúdii zistili 2,5-násobné zvýšené riziko neúspešného pokusu o samovraždu pred potratom i po ňom - čo znamená päťnásobné zvýšené riziko v porovnaní so ženami bez potratu. 

"Takže aj keď dospejete k záveru, že súvislosť medzi potratom a pokusom o samovraždu nie je kauzálna, nenaznačuje sa tým, že ženy, ktoré vyhľadávajú potraty, sa už nachádzajú v ohrození samovraždou, a mali by vyhľadať psychologickú pomoc NAMIESTO TOHO, aby išli na potrat?" pýtal sa Brind. 

Seminárna štúdia, na ktorú sa Brind odvoláva, bola rozsiahla štúdia ženských zdravotných záznamov, publikovaná v roku 1997. Táto štúdia zistila, že miera samovrážd u žien, ktoré podstúpili potrat v predchádzajúcom roku, bola trikrát vyššia v porovnaní so ženami v bežnej populácii a šesťkrát vyššia v porovnaní so ženami, ktoré porodili. 

V závere štúdie sa píše: 

Zvýšené riziko samovraždy po vyvolanom potrate naznačuje buď spoločné rizikové faktory alebo škodlivé účinky vyvolaného potratu na duševné zdravie ... Zvýšené riziko samovraždy po potrate naznačuje buď spoločné rizikové faktory alebo škodlivé účinky vyvolaného potratu na duševné zdravie.

Štatistiky odhalili, že namiesto zvyšovania šancí ženy na samovraždu, donosenie dieťaťa ich v skutočnosti znižuje. Pozoruhodná bola aj skutočnosť, že štúdia sa nezakladala iba na rozhovoroch, ale aj na lekárskych záznamoch. Táto opora v lekárskych záznamoch spoločne so svedectvami dopomohla štúdií vyhnúť sa "spomienkovej predpojatosti". 

Obdobná štúdia zverejnená v časopise European Journal of Health dospela k podobným výsledkom. Táto štúdia sledovala 463 473 žien, ktoré otehotneli v rokoch 1980 až 2004, a zaznamenala ich úmrtnosť po pôrode alebo po potrate. V štúdii sa zistilo, že ženy, ktoré podstúpili potraty, s väčšou pravdepodobnosťou zomreli do 10 rokov po potrate, než ženy, ktoré porodili deti. Samovražda bola pre tieto ženy častou príčinou smrti.

Austrálski vedci o niekoľko rokov nato tiež zaznamenali súvislosť medzi potratmi a samovraždou. V správe Queenslandskej materskej a perinatálnej rady z roku 2013 sa uvádza: 

Samovražda je hlavnou príčinou smrti u žien do 42 dní po tehotenstve a medzi 43 a 365 dňami po tehotenstve. Po prerušení tehotenstva zrejme dochádza k významnému celosvetovému riziku samovraždy matiek a v skutočnosti ide o vyššie riziko než v prípade donosenia. 

Potenciál depresie a iných duševných problémov v tomto čase je potrebné lepšie chápať. Musí sa uskutočniť aktívne sledovanie týchto žien. Lekári, ktorí odporučia ženám ísť na potrat, by mali zabezpečiť primerané následné sledovanie týchto žien, najmä ak k procedúre dochádza kvôli obave o duševné zdravie. 

Okrem fínskej štúdie dospeli k záveru, že celková úmrtnosť žien bola po potratoch vyššia v porovnaní so ženami, ktoré porodili, aj štúdie z USA a Dánska, ktoré vychádzali z veľkého množstva dát. 

Americká štúdia skúmala lekárske záznamy viac než 173 000 kalifornských žien s nízkymi príjmami, ktoré zažili potrat alebo pôrod. Po prepojení týchto záznamov s úmrtnými listami výskumníci zistili, že ženy, ktoré podstúpili štátom-financované potraty, 2,6-krát častejšie umierali v dôsledku samovraždy než ženy, ktoré porodili. Naopak, pri pôrode sa ukázalo, že v porovnaní s bežnou populáciou znižuje riziko samovrážd žien.

Štúdia z roku 2011 uverejnená v časopise British Journal of Psychiatry medzičasom zistila, že 10 percent psychických problémov u žien, vrátane 35 percent samovražedného správania, možno pripísať potratom. Tieto zistenia boli založené na kombinovaných výsledkoch všetkých štúdií uverejnených v rokoch 1995 až 2009, ktoré spĺňajú prísne kritériá zahrnutia. Výsledná analýza zahŕňala 877 181 žien zo šiestich krajín.

Ďalšia štúdia publikovaná v totožnom časopise odhalila, že miera samovrážd u žien po pôrode bola 5,9 zo 100 000. U žien, ktoré mali potraty, bola miera 34,7. Miera samovrážd u žien, ktoré neboli tehotné, bola 11,3. Opäť sa ukázalo, že donosenie dieťaťa znižuje mieru samovrážd. 

Profesor a novozélandský vedec David Fergusson, ktorý sa opisuje ako pro-choice ateista, v roku 2008 viedol výskumný tím, ktorý dospel v štúdii k záveru, že u žien pokračujúcich v nechcenom alebo zle načasovanom tehotenstve nedošlo k významnému zhoršeniu duševného zdravia. Potraty okrem toho neznižovali možné ohrozenie duševného zdravia. 

"Vo všeobecnosti platí, že v literatúre o potratoch a duševnom zdraví neexistujú dôkazy, že by potrat obmedzoval možné ohrozenia duševného zdravia v prípade nechceného alebo zle načasovaného tehotenstva," píšu výskumníci. "Aj keď niektoré štúdie dospeli k záveru, že potrat má neutrálne účinky na duševné zdravie, žiadna štúdia nezistila, že by potrat znižoval možné ohrozenia duševného zdravia." 

Ženy, ktoré psychicky trpia po potrate, môžu bezplatne a dôverne kontaktovať organizáciu Rachel’s Vineyard. Táto organizácia dokáže ženám pomôcť nájsť zdroje a útočisko, čo následne povedie k uzdraveniu a psychologickej stabilite.

http://www.lifenews.sk/