Slovenský národ dosiahol začiatkom roka 2015 – január, február, marec – veľký a znamenitý úspech, ktorý nedokázali ani slávne historické národy ako Angličania, Švédi, Nemci, Hoľanďania, Dáni, Francúzi, Poliaci, či Gréci. Úspech, ktorý v budúcnosti môže písať národné dejiny a určiť osudy nás všetkých. Dokázali sme, čo lepší od nás nie, a preto máme plne právo byť na seba hrdý a pyšný. Na moje prekvapenie tento úspech zostal nepovšimnutý protiprúdovými médiami a časťou obyvateľstva, ktorému sa vymanilo spod režimovej propagandy a naďalej sa nenechá manipulovať. Januárom započala najdôležitejšia fáza vojny o slovenský informačný priestor. Podarí sa propagandistom spracovať verejnosť aby bezvýhradne verila súčasnej doktríne? Alebo naopak, zvíťazia po tvrdom a ukrutnom zápase nezávislé média čo vyústi vo vzostup síl národného sebaurčenia? Sme historickými svedkami a zároveň účastníkmi masívnej propagandy, ktorou režimu poplatné média zápasia o monopol na informácie. Alternatívne média sú témou číslo jeden pomaly všetkých mainstreamových médií. V socialistickom režime to boli papieriky, motáky a samizdaty, čo bolo tŕňov v oku pohlavárov, teraz to sú nezávislé médiá, ktoré nemôžu kúpiť na trhu. Zatiaľ si len obtierajú hubu ale ak nebudeme bojovať za slobodu slova, skončíme ako vo Francúzsku, kde blokujú islámistické stránky a je len otázka času, kedy sa pojem terorizmus obohatí o kritiku liberálno-demokratického zriadenia. To nie je “len tak”, keď sú alternatívne média celé dni démonizované a už sa to dostáva aj do politickej diskusie. To nie je tak, že teraz sa náhodne niečo stalo a oni si to všimli. Nie. Problém je tento: pred dvomi-tromi rokmi bol nezávislý mediálny priestor neobsadený, prázdny. Za ten čas sa tento priestor podarilo dostatočne obsadiť a podarilo sa u veľmi veľa ľudí rozleptať dôveru v politicko-ekonomické usporiadanie. V minulosti spravodajstvo denníka SME verejnosť žrala s navijakom. Dnes je istá kriticky rozmýšľajúca masa a široké masy pochybujú. A oligarchovia a novinári s týmto majú problém. Ide im o chlieb. Samozrejme, že sa hnevajú a že chcú tomuto trendu zabrániť. Takže to, že mienkotvorné média sa venujú len samým konšpiráciám, je snaha zahrať celú vec do stratena, do autu tým, že iných označia za bláznov, idiotov a hlupákov. Mediálne blúznenie začalo Face 2 Face konferenciou organizovanou americkou ambasádou a nezávislým a nestranným Denníkom N. Na FB stránke udalosti sa diskutéri zabávali na tvrdení, že média sú kúpené, zaujaté, jednostranné. Téma bola ako čeliť konšpiračným médiám. Moment na to Denník N označil Čarnogurského za nepriateľa, ktorý sa nesmie dostať do mediálneho vysielania. Čarnogurský je súčasťou tohoto režimu, jeho odporné a protislovenské činy o ňom jednoznačne vypovedajú, len naivných voličov loví inde než väčšina trhových demokratov. Takže ak si hocikto, hoci aj politik vysloví kriticky o západe a dovolí si tú nehoráznosť nepreukazovať nekonečnú lásku a oddanosť Bielemu domu a Washingtonu, je nepriateľ, hoci je liberálno-demokratickému režimu verný telom i dušou. Nasledovala perlička: inkvizítor Juraj Smatana vypracoval zoznam 42 webov, ktoré šíria proruskú propagandu, čím de facto tvrdí, že ich treba zakázať. Smatana sa verejne stotožnil s názorom Pavla Šafra ohľadom kritérií označenia človeka za agenta Putinovho Ruska: bez ohľadu na to, či osoba podpísala spoluprácu s ruskou tajnou službou ju je možné označiť za ruského agenta na základe prezentácie určitých názorov. Kritizuješ americké dobíjanie sveta? Si sovietský špión, nepriateľ, spoločenská škodná a treba ťa odstrániť, si nebezpečný. Nezávislé média písali o odsúhlasení Kódexu preberania obsahu na internete obsahujúcom presné pravidlá pre využívanie obsahu. Odsúhlasilo ho združenie AIBA Slovakia, pôvodne Asociácia internetových médií a správu potvrdila riaditeľka združenia Michaela Slaninová. O dodržiavanie zásad sa podľa nej postará etická komisia. Naši otcovia tomu hovorili cenzúra, dnes to je dodržiavanie morálky a etických pravidiel. Ďalej masírovanie pokračovalo bohatou dávkou článkov o nezmyselnosti konšpirácií a konšpiračných teórií, napádali ich, zomiešňovali, popierali a vyvracali, Lukáš Krivošík pripomenul, prečo je Slovensko tiež západ, čech Jiří Pehe prezradil, prečo je lepšie mýliť sa s USA než mať pravdu s Ruskom, František Šebej sa podelil o bystrý postreh, že priaznivci Putina sú neonacisti a odcudzení mladí muži, a tak ďalej. Medzi agresívnymi a očierňujúcimi článkami útočiacimi na nezávislé médiá sa objavila práve táto informácia, ktorá vysvetlila čo sa vlastne deje: prestížny časopis Foreign Policy si všimol “raketový nástup konšpiračných médií a ich pád na úrodnú slovenskú pôdu a nárast rusofílie”. Logicky, verejnosť končí s mainstreamovými médiami a prechádza na nezávislé a kritické k Amerike samotnej. No a politrukovia si toto vyložili ako ruskú propagandu. Aktuality zverejnili výsledok výskumu, z ktorého vyplynulo, že takmer polovica Slovákov verí konšpiráciám a mnohí by obetovali demokraciu. Práve pre tento dôvod na Slovensko upriamil zrak časopis Foreign Policy. Inými slovami, značná časť verejnosti prestala žrať americkú propagandu a chce si utvoriť názor, preto hľadá informácie. Výskumy robené SAV-kou znamenajú toto: väčšina ľudí neverí a pochybuje o správnosti režimovej ideológie a mnohí pochopili, že liberálna demokracia je zamaskovaná tyrania, schovávajúca sa za ľudské práva a osobné slobody. Na Slovensku je veľká skupina kriticky rozmýšľajúcich ľudí, ktorým docvaklo ako systém funguje. Oligarchom a novinárom musel tento prieskum verejnej mienky zvraštiť tvár až do nenávisti a vyryť vrásky do čela, musia doslova blúzniť od nepríčetného trýznivého hnevu. Lebo oni prehrávajú: stratili niekdajšie pozície a dnes už nedokážu formovať presvedčenie más. Takýto je dôvod beštiálneho mediálneho terorizovania. Preto každý boží deň zbesilo útočia na nezávislé médiá. Výskum hovorí o 45,5% a ja hovorím o väčšine – a to z dvoch dôvodov. I dnes sa používa jednoduchá metóda manipulácie, kedy sa umelo navýši počet percent podporovateľov aby mal slovenský občan pocit, že vec podporuje väčšina, mohlo k tomu dôjsť i teraz, to po prvé. Zverejnenie výsledku, že viac ako 50% občanov verí konšpiráciám by ešte pochybujúcich utvrdilo v správnosti ich názoru. Preto si oligarchovia proste nemôžu dovoliť zverejniť výskum dokazujúci, že nadpolovičná väčšina už propagande neverí. Za druhé, výskum nemusel byť presný: poniektorí ľudia sa boja povedať názor nahlas v kaviarni na kávičke, nikdy by ho nepovedali do telefónu ak sa má zvečniť zhotovením nahrávky. Finančníci a oligarchovia vybudovali ohromnú, ba až gigantickú propagandistickú mašinériu, aká v našich dejinách nemá obdobu. Tisíce treťosektorových občianskych združení a desaťtisíce zapredaných aktivistov, stovky politológov – hlasných trúb a vykladačov americkej pravdy, široká spoločenská skupina […]