Mnohí autori rozlišujú medzi, na jednej strane katolicizmom ako negatívnym kresťanstvom stelesneným Rímom a anti-germánskym nástrojom, a na druhej strane protestantizmom, ktorý má byť pozitívnym kresťanstvom emancipovaným od rímskeho pápežstva a akceptujúcim tradičné nemecké hodnoty. Z tohto uhľa pohľadu je Martin Luther osloboditeľom nemeckej duše spod despotického a mediteránneho područia pápežského Ríma, ktorého veľkým úspechom bola germanizácia kresťanstva. Protestanti tak samých seba zahŕňajú medzi Katarov a Valdénskych ako reprezentantov germánskeho ducha v konflikte s Rímom. Ale v skutočnosti bol Luther jeden z prvých, ktorý podnietil individualistickú a anti-hierarchickú revoltu v Európe, ktorá v rovine náboženskej našla svoj výraz v odmietnutí „tradičného“ obsahu katolicizmu, v politickej rovine v emancipácii nemeckých kniežat od cisára a v posvätnej popretím princípu autority a hierarchie, zatiaľ čo poskytla náboženské ospravedlnenie pre rozvoj obchodnej mentality. Z náboženského hľadiska teológovia reformácie prispeli k návratu k zdrojom, ku kresťanstvu Písma, kresťanstvu bez príkras a korupcie, t.j. k textom orientálnej tradície. Ak sa Luther búril proti „pápežstvu vytvorenému diablom v Ríme“, tak to bolo iba z toho dôvodu, že odmietal pozitívne aspekty Ríma, tradičnú, hierarchickú a rituálnu zložku existujúcu v katolicizme, cirkev poznačenú rímskym právom a poriadkom, gréckym myslením a filozofiou, predovšetkým Aristotelom. Navyše jeho slová odsudzujúce Rím ako „Regnum Babylonis“ (Babylonské kráľovstvo), ako vzdorovité pohanské mesto, pripomínajú tie, ktoré nájdeme v hebrejskej knihe Zjavenia a ktoré vyslovili prví kresťania proti hlavnému mestu Ríše. Bilancia je úplne negatívna i v politickej rovine. Luther, ktorý prezentoval sám seba ako „proroka nemeckého národa“, podporoval vzburu nemeckých kniežat proti univerzálnemu princípu Ríše a v dôsledku toho ich emancipáciu spod akéhokoľvek nadnárodného hierarchického vzťahu. V skutočnosti jeho doktrína uznala právo odporu voči tyranskému cisárovi tým, že legitimizovala povstanie proti cisárskej autorite v mene evanjelia. Namiesto nadviazania na dedičstvo Fridricha II., ktorý potvrdil superiórnu myšlienku Sacrum Imperium (Rímsko – nemecká ríša), nemecké kniežatá podporujúce reformáciu prešli do anti-imperiálneho tábora hnaní túžbou byť ničím viac než „slobodnými“ panovníkmi. Ján Kalvín Rovnako i v rovine posvätného je reformácia charakterizovaná negáciou princípu autority a hierarchie. Protestantskí teológovia neakceptujú žiadnu spirituálnu silu nadradenú Písmu. V dôsledku toho žiadna cirkev alebo pontifex neobdržal od Krista privilégium neomylnosti vo veciach posvätnej náuky a každý kresťan je schopný svojim individuálnym slobodným skúmaním posúdiť slovo Božie bez toho, aby k tomu potreboval nejakú duchovnú autoritu či dogmatickú tradíciu. Okrem individualizmu je táto protestantská teória slobodného skúmania spojená s ďalším aspektom modernity : racionalizmom. Jednotlivec, ktorý odmieta akúkoľvek kontrolu a tradíciu sa opiera o to, čo je pre neho základom každého úsudku, teda o rozum, ktorý sa tak stáva merítkom všetkej pravdy. Tento racionalizmus, ďaleko ostrejší než ten, ktorý existoval v starovekom Grécku a v stredoveku, podnietil zrod filozofie osvietenstva. Počnúc šestnástym storočím, protestantská doktrína poskytla etické a náboženské ospravedlnenie pre vzostup buržoázie v Európe, ako to ukázal i Max Weber vo svojej štúdii pôvodu kapitalizmu s názvom “Protestantská etika a duch kapitalizmu”. Podľa neho bola v počiatočných fázach vývoja kapitalizmu tendencia maximalizovať zisk výsledkom historicky unikátnej tendencie hromadiť majetok nad osobnú spotrebu. Weber nachádza pôvod tohto správania v „asketizme“ protestantov, ktorý bol poznačený dvomi imperatívmi: metodickou prácou ako hlavnou úlohou v živote človeka a obmedzeným užívaním jej plodov. Neúmyselným dôsledkom tejto etiky, ktorá bola uvalená na veriacich spoločenským a psychologickým nátlakom na preukázanie ich spásy, bolo hromadenie bohatstva pre investície. Weber tiež ukazuje, že kapitalizmus nie je ničím iným než vyjadrením moderného západného racionalizmu, fenoménu úzko prepojeného s reformáciou. Rovnako i ekonóm Werner Sombart by odsúdil anglosaskú obchodnú mentalitu a uznal dôležitú rolu katolicizmu ako bariéry proti vzostupu obchodného ducha v západnej Európe. Oslobodený od akýchkoľvek metafyzických princípov, dogiem, symbolov, rítov a obradov, protestantizmus skončí tým, že oddelí sám seba od všetkého transcedentného a povedie k sekularizácii akejkoľvek nadradenej ašpirácie, k moralizmu a puritanizmu. Bolo to práve v anglosaských puritánskych krajinách, obzvlášť v Amerike, kde vznikla náboženská myšlienka posvätiť akúkoľvek pozemskú realizáciu, materiálny úspech, bohatstvo a prosperitu ako znamenie Božej vyvolenosti. Vo svojej práci Les États-Unis aujourd’hui publikovanej v roku 1928 André Siegfried zdôrazňuje, že “jediným pravým americkým náboženstvom je kalvinizmus”, ďalej píše: „Je ťažké rozlíšiť medzi náboženskou ašpiráciou a úsilím o bohatstvo… Človek tak pripúšťa ako morálne a žiaduce, že sa náboženský duch stáva faktorom sociálneho pokroku a ekonomického rozvoja.“ Severoamerickým rysom tak ako to formuloval Robert Steuckers je spojenectvo inžiniera a kazateľa, t.j. spojenectvo Prométhea a Jána Kalvína alebo techniky pochádzajúcej z Európy a puritánskeho mesianizmu, ktorý má svoj pôvod v židokresťanskom monoteizme. Prenesením univerzalistického projektu kresťanstva do svetského a materialistického hľadiska, sa cieľom Ameriky stalo potlačenie hraníc, kultúr a odlišností, aby tak premenila žijúce národy Zeme na identické spoločnosti riadené novou Svätou trojicou: slobodným podnikaním, globálnym voľným trhom a liberálnou demokraciou. Nemožno poprieť, že Martin Luther, a ešte viac, Ján Kalvín, sú duchovnými otcami strýčka Sama… A pokiaľ ide o nás, my mladí Európania hlboko odmietame tento individualistický, racionalistický a materialistický Západ, dediča reformácie, pseudo-renesancie a Francúzskej revolúcie a mnohých ďalších prejavov európskej dekadencie. Budeme vždy preferovať Fausta pred Prométheom, bojovníka pred kazateľom, Nietzscheho a Evolu pred Lutherom a Kalvínom. Autor: Edouard Rix zdroj:http://www.counter-currents.com/2011/09/protestantism-capitalism-and-americanism/ Preklad: Aman, www.protiprudu.org