„Veľakrát som povedal, že brexit je nešťastie. Pre obe strany – aj pre Britániu, aj pre Európsku úniu. Súčasne za to môže samotná EÚ v spojitosti s veľkým počtom rôznych technických noriem, ktorými zasahovala do vnútorných záležitostí národných štátov. Nemám nič proti selektívnemu rozširovaniu únie."

Konkretizujte, prosím.

„Ako príklad selektívneho rozširovania uvediem Srbsko. Je to rozumná krajina, pretože nepodlieha nátlaku veľmocí, ide vlastnou cestou. Viete prečo?"

Povedzte.

„Pretože dejiny Srbska sú dejinami hrdosti, nepoddajnosti. V tomto zmysle sa Srbsko snaží aj o vyváženú zahraničnú politiku."

Ako sa pozeráte na možnosť začlenenia Ukrajiny do EÚ?

„Celý problém je v prvom rade ekonomický. Únia poskytuje chudobnejším členským štátom dotácie, čo je v poriadku. O Ukrajine sa hovorí, že jej životná úroveň, meraná reálnymi mzdami, sa nachádza niekde na úrovni Bangladéša. Keby mala dostávať dotácie z únie, čo by vlastne znamenalo, že všetky peniaze by išli Kyjevu, tak by všetky ostatné členské štáty EÚ museli protestovať, zvlášť tie chudobnejšie. Ukrajina je, bohužiaľ, dlhodobo zasiahnutá výraznou korupciou. Takže ak by sa jej dali dotácie, nikdy nebude existovať istota, že prídu k tým, komu majú patriť, ale, naopak, skončia vo vreckách oligarchov. Keby sa ekonomická situácia Ukrajiny spriehľadnila a zároveň by sa znížil vplyv oligarchov aspoň o 50 percent, až potom by sme mohli debatovať o možnosti prípadnej intenzívnejšej spolupráce s EÚ. Zdôrazňujem však, aby sme nevyhadzovali peniaze daňových poplatníkov, či už kvôli Grécku, alebo Ukrajine, a pomáhajme tým, čo sa snažia pomôcť si sami."