Nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy schválil sledovanie niektorých členov strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) tajnou službou. Dôvodom má byť rasistická rétorika a sympatie k nacistickému režimu. V podstate to znamená, že tajná služba môže stranu infiltrovať a následne proti nej môže vláda zaviesť prísnejšie opatrenia.

V Nemecku sa teda opäť rozbehla kampaň proti nahnevaným Nemcom. Nemcom, ktorí sa rozhodli riešiť zúfalú situáciu svojej otčiny (Vaterlandu) po svojom. Začali zomierať politici, imigranti a začal sa akcentovať židovský pôvod osôb, ktoré v mainstreame tvoria obrovskú časť tzv. „vítačov imigrantov“. Avšak toto nie sú to obyčajní Židia, ale zbohatlíci z politických a globalistických kruhov, ktorý sa nijako svojim pôvodom netaja. Preto sa čudujem politikom, ktorí sa divia nad tým, čo sa deje. A tak demokrati nasadili tajné služby na sionistickú a Izraelu do zadnice sa tlačiacu AfD. Nie však na celú AfD, len na to krídlo, ktoré nevyťahuje židovskú kartu vojnových obetí a Izrael nevníma ako najdemokratickejší aparát vôbec. Má ísť o krídlo ovládané v Durínsku Björnom Höckem.

Ale prejdime k veci. Nemeckej vláde sa nepáči, že sa siahlo už i na život politika. Išlo o jedného z demokratov – rozumej vlastizradcov – Waltera Lübckeho. Ten bol zavraždený strelou do hlavy údajným páchateľom Stephanom Ernstom 2. júna 2019, ktorý mal k AfD v Durínsku blízko. Lübcke okrem iného prehlásil:

„Oplatí sa v našej zemi žiť. Preto sa musíme zasadzovať za hodnoty a kto tieto hodnoty nezastupuje, ten môže kedykoľvek tútu krajinu opustiť, pokiaľ nesúhlasí. To sú sobody každého jedného Nemca.“

O akých hodnotách to Lübcke hovoril si povieme neskôr.

Na túto bezvýznamnú frázu ešte bezvýznamnejšieho pajáca Lübckeho, sluhu rozkladného režimu, reagoval dav, pred ktorým predniesol tento slabomyseľný výrok, piskotom a pokrikom. Lübcke teda nebol obľúbený človek medzi ľudmi, ale médiá a tretí sektor ho milovali. A tak došlo k tomu, na čo dôjsť muselo a určite ešte v budúcnosti dôjde. Minulosť nás učí, že Nemci si radi zapoľujú na politikov, ktorí konali proti záujmu národa. Stačí si pozrieť prípad židovského politika Huga Hassa. Ten bol postrelený Johannom Vossom za podpis Versaillského diktátu – ktorý vlastne Nemecko ekonomicky zničil – a na následky zranení zomrel. Druhý pod diktátom podpísaný Žid, George Bernhard, radšej utiekol do USA a Nemecko ponechal osudu občianskej vojny vedenej Židmi Rozou Luxemburgovou a Karlom Liebknechtom, ktorí boli zajatí jednotkami Freikorps a – ako to už v Nemecku býva – boli na mieste zastrelení. V neposledom rade však netreba zabúdať ani na hladomor či extrémne odškodňovacie platby, ktoré sa nedotknuteľní rozhodli skrz svojich agentov na Nemecko uvaliť.

Frustrácia Nemcov zo stavu, v ktorom je ich krajina, nemá konca a zúfalé činy budú ešte len nasledovať. A tak Nemci strieľajú po synagógach a imigrantoch. Vláda však nerieši problémy, ktoré sama vytvorila. Rieši to, že Nemci majú toho dosť a snažia sa ich oklieštiť zákonmi, ktoré im majú nanútiť istý pocit spokojnosti. Kto nebude spokojný, pôjde sedieť.

Nemecko zašlo tak ďaleko, že prijalo nový zbraňový zákon, ktorý zakazuje nosiť na verejnosti, a to i skryte, nože s čepeľou dlhšou ako 4 cm. Vôbec tejto vláde chorých hláv odstrihnutých od reality nevadí, že to nie sú etnickí Nemci, ktorí vraždia nožmi. Pred časom som si vo Švajčiarsku urobil základný kurz práva, kde sme sa mohli dozvedieť, že len v Berlíne vzrástli útoky nožom o 300 % za posledné roky, teda tie roky, kedy bolo Nemecko multikultúrne mimoriadne “obohatené“. Denne je v Nemecku nožom napadnutých 7 ľudí. Tento problém však neexistoval pred imigračnou vlnou, ktorú vláda v Nemecku veselo podporuje.

Avšak miesto toho, aby vláda situáciu riešila, obviňuje Nemcov z rasizmu a neochoty nechať sa zabiť. A komu sa nepáči, nech z Nemecka, krajiny “dlhých nožov“, odíde. Sám seba sa pýtam, či mám ešte hovoriť o nemeckej vláde, keďže tá súčasná nemá s Nemcami nič spoločné.

Vláda tejto zničenej krajiny teda chce riešiť problém vraždy vlastizradcov a strieľby po imigrantoch, ktorí ovládajú značnú časť Nemecka. Patria im dokonca pobočky motorkárskych klubov ako Hells Angels, Bandidos, Mongoli a iné, ktoré sa zaoberajú prostitúciou, predajom drog a zbraní. Tieto kluby sú z absolútne väčšej časti ovládané Turkami, Kurdami a inými nenemeckými etnikami. Tí sa na ulici navzájom strieľajú a cez médiá si posielajú odkazy. Jediné, na čo sa Nemci zmohli, bolo to, že im zakázali v niektorých krajoch nosiť ich poznávacie kožené vesty. Slušní ľudia po večeroch ani nevychádzajú z bytov. Ale zjavne toto nie je problém pre multikulti posadnutou vládou v Nemecku. Zjavne tisíce znásilnených žien, stovky mŕtvych a nespočetne veľa ťažko ranených pre Nemecko nie je vôbec cena pri hre na humanitu. Záujmy internacionalistov a židovských kruhov pred záujmami Nemcov nie sú problém. Problém je, keď to niekto chce riešiť po svojom.

Čo to má však spoločné so Slovenskom? Rád si čítam komentáre na internete, kde sa objavujú názory intelektom opustených Slovákov, ktorí sa z Nemecka smejú. Smejú sa, že sú hlúpi a že si to zaslúžia. Slováci však nikdy nebol ten chytrý a rozumný národ, preto by som im rád niečo vysvetlil.

To, čo sa deje v Nemecku, to sa bude diať i na Slovensku. Ako to viem? Pretože som sledoval celý úpadok Nemecka od roku 1945 a spôsob, aké kroky elity podnikali na likvidáciu tohto silného a kulturného národa.
Najprv to začalo holokaustom, ktorého autenticitu musel chrániť zákon pred relevantným výskumom. Ten slúžil ako zkrkadlo Nemcom a zároveň sa im ponúkla možnosť, ako túto, zákonom uzákonenú pravdu, napraviť. Bola to imigrácia a s tým spojené rasové miešanie, úpadok identity, kultúry a inteligencie.

To isté sa teraz deje na Slovensku. Začína to holokaustovou mašinériou. Deti sa posielajú na prehliadky koncentrákov, aby videli to, čo sa v skutočnosti postavlo až po vojne (podľa znaleckého posudku zo SAV ČSV: KRP – 115/1-VYS-ZA-2015), keďže údajne pôvodné plynové komory boli zničené Nemcami. Podľa akého plánu ich však znovu postavili nie je známe, keďže dodnes sa žiadna zmienka o plynových komorách ani dokumenty či plány neobjavili. Ale poďme ďalej.

Ruka v ruke prebieha okrem holokaustománie i presadzovanie gender ideológie a multikulti šialenstva. Ako to dopadne, vidíme na príklade Nemecka.

Preto milí Slováci, smejete sa vlastnej hlúposti a nečinnosti. Nemecko je len okno, cez ktoré sa pozeráte na budúcnosť Slovenska, ak zoberú do rúk opraty demokratické živly oslavujúce holokaust ako nové náboženstvo a Izrael ako demokratickú krajinu, ktorú treba živiť príspevkami a politickým podlizovaním.

Autor: Marián Magát, www.protiprudu.org