Írska novinárka a bloggerka Danielle Ryan našla prejav senátora USA Roberta Tafta, v ktorom už krátko po založení NATO v roku 1949 túto organizáciu spochybňoval. NATO bolo založené pred 66-timi rokmi 4. apríla 1949. Približne o tri a pol mesiaca neskôr, 26. júla, predniesol senátor Robert A. Taft, syn prezidenta Williama Howarda Tafta, prejav, v ktorom zdôvodňuje, prečo hlasoval proti založeniu NATO. Dnes je jasné, že predvídal to, čo tí, ktorí boli z nadšenia a ideologických dôvodov zaslepení, nechceli vidieť. Nebol žiadnym zástancom komunizmu, alebo Sovietskeho zväzu, ale spoznal, že proti Rusku zameraný vojenský pakt bol provokačným aktom, ktorý prinesie skôr agresivitu a nebezpečie, ako mier a stabilitu. Povedal, že to nie je žiaden program pre mier, ale program pre vojnu. “… táto zmluva je časťou omnoho väčšieho programu, ktorý predpokladá, že my všetky zúčastnené národy vyzbrojíme proti Rusku. Spoločný vojenský program bol už vypracovaný. NATO bude ofenzívne a defenzívne proti Rusku zameraná vojenská aliancia. Ja som názoru, že naša zahraničná politika by mala byť v prvom rade zameraná na bezpečnosť a mier, obávam sa ale, že tento zväzok s veľkou pravdepodobnosťou povedie k vojne, namiesto k mieru. Tretia svetová vojna by bola najväčšia tragédia, ktorú by náš svet mohol utrpieť. Dokonca ak by sme túto vojnu vyhrali, museli by sme zrejme akceptovať enormné ničenie, náš hospodársky systém by utrpel ťažké škody – a ako po Druhej svetovej vojne Európa – stratili by sme aj my naše občianske a hospodárske slobody. Dokonca celá civilizácia na tejto Zemi by mohla by zničená.” Taft dokázal túto Alianciu vidieť aj z ruského pohľadu bez toho, aby nutne súhlasil s ruskou optikou pohľadu na vec – a chápal aj obavy Rusov, ktoré dnes Washington necháva úplne nepovšimnuté. “Ak zásobíme všetky národy od Nórska na severe, až po Turecko na juhu zbraňami a Rusko tým postupne uzavrieme údajne defenzívnymi zbraňami, môže z toho Rusko vyvodzovať celkom iné závery. Rusi by si mohli myslieť, že vyzbrojenie Európy slúži, napriek nášmu ubezpečovaniu, k príprave útoku na Rusko. Tento názor je podľa mojej mienky neopodstatnený. Ale z ruského pohľadu je pochopiteľný. Ako by sme sa cítili my, keď by Rusko vyzbrojilo jednu z našich susedných krajín, napríklad Mexiko?” Taft vidí len “jednu reálnu nádej” na mier vo svete. Všetky štáty sveta sa musia: “podriadiť pre všetkých platným ľudským právam a rozhodnutiam medzinárodného súdneho dvora”. A proti jeho rozhodnutiam nesmie mať “žiaden štát právo veta”. Tri roky predtým boli založené Spojené národy. Taft považuje ich založenie za krok správnym smerom, považuje však právo veta (priznané piatim víťazným mocnostiam: Číne, Francúzsku, Veľkej Británii, Sovietskemu zväzu a USA), za od základu nesprávne. Tak Taftova predvídavá kritika NATO, ako aj jeho výhrady voči konštrukčným chybám pri založení OSN, sa prejavili ako oprávnené. Právo veta priznané piatim štátom urobilo z organizácie OSN inštitúciu, ktorej diplomatická a demokratická účinnosť je veľmi obmedzená. Ak vezmeme do úvahy, ako predovšetkým USA so svojim právom veta stále znova blokujú dôležité rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN a robia ju tým prakticky neúčinnú, je každá ďalšia debata o oprávnenosti práva veta nadbytočná. Zatiaľ čo OSN dnes nie je už nijakému štátu užitočná, slúži NATO predovšetkým záujmom jedného z jej členov – USA. O NATO povedal Taft ešte: “(NATO) je krokom späť – vojenský spolok starého typu, ktorý nás zaväzuje ku neobmedzenej pomoci bez toho, aby sa bralo na zreteľ, kto útok (na člena) zapríčinil, (alebo vyprovokoval); a ešte nás aj núti rozhodovať o práve a nepráve.” Aj 66 rokov po jeho založení NATO ešte stále existuje, hoci už neexistuje žiadne ohrozenie, ktoré by jeho existenciu oprávňovalo. NATO sa už dlho stalo hrozbou pre iné štáty a nástrojom pre presadzovanie geopolitických cieľov jediného člena, ktorý má z jeho existencie prospech. Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org Zdroj: Danielle Ryan, Journalitico.com