Veľa sa teraz hovorí o probléme tolerancie v demokracii a nedostatok ochoty k dialógu sa osobitne vyčíta rôznym konzervatívcom a ozajstným i takzvaným extrémistom a radikálom. Moje skúsenosti sú mierne iné, pretože vždy boli ochotnejší debatovať so mnou takzvaní fanatici a skalopevne presvedčení ľudia. Možno je to tým, že v koreňoch ich pevnosti je skrytá neistota a rozkolísanosť. Naopak, tí super, extra a ultra liberáli sú presvedčení, že oni už všetko rozobrali, identifikovali, skrátka povedali a vyjadrili a my ich už máme len rešpektovať a poslúchať. Občas treba byť opatrný a zmierlivý, ale občas aj drsný a jednoznačný. Sme ľudia a sme nedokonalí, my aj naši adresáti. Preto nikto nemôže dbať len na to, čo vraví, ale aj na to, čo z jeho slov vyplýva. Robím síce jednoduchú prácu, ale mám skúsenosti, že skoro všetky spory a nedorozumenia vznikajú kvôli zlej a nejasnej komunikácii. Psychoanalytik Sigmund Freud všeličo prehnal a precenil, ale povedal aj múdre vety, napríklad, že človek, ktorý miesto oštepu prvý raz použil nadávku, bol zakladateľom civilizácie. Kristus si jasne uvedomoval nejednoznačnosť slov a veľa možností ich skreslenia a úplne zlého chápania. O tom sú aj jeho výstižné slová o slepých, ktorí si myslia, že vidia. Práve preto uprednostňoval v poučovaní ľudí podobenstvá, príbehy, konkrétne skutky a hlavne príklad vlastného života. Ak sa však konkrétne vyjadril, bolo to veľmi jasné, adresné a menovité, hlavne proti farizejom, zákonníkom a iným suverénnym, ziskuchtivým a pokryteckým vykladačom Písma a tradície. Ku komu nebol až taký tvrdý, to bol práve ženský element. V tom vidím najväčšiu prednosť kresťanstva a katolíctva zvlášť, že rešpektuje, ctí si a oceňuje ženu, napriek tomu, že nepochybuje o jej odlišnosti od mužského videnia sveta. Možno, že práve vzájomné porozumenie a rešpekt utvoria časom nielen raj medzi dvoma ľuďmi, ale zabránia aj peklu na zemi. Apokalypsa hrozí stále a situácia vo svete je zlá. Neustále ale dúfajme, pretože možno práve rozrastený kúkoľ nám dá možnosť lepšie rozlíšiť a reálnejšie si oceniť kvality pšenice. Na záver ešte spomeniem to naše špecificky slovenské a vraj neúspešné referendum o rodine. Bolo pre mňa veľkou katarziou a dúfam, že časom sa stane katarziou aj pre mnohých ďalších. Dum spiro, spero! Kým dýcham, dúfam! Autor: Vlado Gregor