S neustále narastajúcim počtom obetí v jednej z najdevastujúcejších humanitárnych kríz mnohí poukazujú na pád Muammara Kaddáfího a destabilizáciu Líbye, ako na hlavný faktor pri úmrtí takmer 900 ľudí v Stredozemnom mori. Potopila sa v nedeľu ráno. Loď plná migrantov utekajúcich z afrického kontinentu sa prevrhla pri brehoch Tripolisu, čo malo za následok stovky ľudských životov. Podľa odhadov stratilo pri incidente život až 900 ľudí. Nech je už to číslo akokoľvek veľké, tvorí len polovicu z tých, ktorí zatiaľ v tomto roku zahynuli pri pokuse o preplávanie Stredozemného mora. Pred víkendovým stroskotaním od začiatku roku 2015 zahynulo ďalších 900 ľudí. To je pri pohľade na prvé mesiace roku 2014, keď pri podobných prechodoch zahynulo len 90 ľudí, prudký nárast. Európska únia už za svoju reakciu na víkendovú tragédiu zožala kritiku. Amnesty International v stredu zvalili vinu na rozhodnutie EÚ zrušiť taliansku pátraciu a záchrannú operáciu známu ako Mare Nostrum. Ale v prudkom náraste počtu úmrtí migrantov mohli hrať najväčšiu rolu veľké rozhodnutia, učinené ešte predtým. Menovite, mocenské vákuum, ktoré zostalo po vypudení bývalého líbyjského vodcu, plukovníka Muammara Kaddáfího. Náš človek v Tripolise V čase svojej smrti v roku 2011 mal Kaddáfí reputáciu, že je – prinajlepšom – výstredný. Cestujúc s výlučne ženskou eskadrou telesných strážcov, známych ako „Revolučné sestry“, vodca občas zverejnil kontroverzné komentáre. Komáre, napríklad, boli „Božími armádami, ktoré nás ochránia proti kolonialistom.“ Podľa všetkého sa vo svojich neskorších rokoch stal Dennisom Rodmanom svetových vodcov. Nadviazal však vzťah s európskymi susedmi Líbye naprieč Stredozemným morom. V roku 2004 začal Kaddáfí formalizovať dohody na pomoc s kontrolou prílivu migrantov do Európy. Využijúc európske predsudky, varoval talianskeho prezidenta Silvia Berlusconiho pred Európou, ktorá „nemusí viac byť európskou, a dokonca čiernou, keďže sú tu milióny ľudí ktorí chcú do nej vstúpiť.“ „Aká bude reakcia bielych a kresťanských Európanov, keď budú čeliť tomuto prílevu hladujúcich a nevzdelaných Afričanov,“ povedal podľa portálu Christian Science Monitor. „Nevieme, či Európa zostane rozvinutým a jednotným kontinentom alebo či bude zničená, ako sa stalo pri barbarských inváziách.“ Apel na európsky rasizmus sa vyplatil. Výmenou za 5 miliárd eur ročne – čo sa neskôr podarilo prerokovať na 50 miliónov eur – Kaddáfí súhlasil s tým, že v podstate uzavrie líbyjské pobrežie. Pozdĺž pláží boli vybudované strážne veže a boli vybudované internačné tábory na poskytnutie prístrešia ľuďom prichyteným v polke prechodu v blízkosti talianskeho pobrežia. Nebolo to príjemné, ale ilegálna migrácia cez Líbyu v roku 2010 poklesla o 75%. Nová krajina premárnených možností O rok neskôr bol Kaddáfí mŕtvy a po uliciach ho vliekli „rebeli“, ktorí ho zajali za pomoci bombardovacej kampane NATO. V priebehu nasledovných rokov sa situácia v Líbyi zhoršila, nie zlepšila. Bez centralizovanej vlády je krajina rozpoltená medzi súperiacimi milíciami. Cestovanie je nebezpečnejšie, než kedykoľvek predtým. Ale to bezprávie opäť raz urobilo z krajiny hlavnú dopravnú tepnu pre migrantov hľadajúcich azyl v Európe a mnohé milície pozdĺž pobrežia to ignorujú výmenou za peniaze. Podľa vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), loď ktorá opustila Tripolis v sobotu ráno zahŕňala ľudí z Eritrei, Sýrie, Somálska, Sierra Leone, Mali, Senegalu, Gambie, Pobrežia slonoviny a Etiópie. „Takéto čísla tu neboli od druhej svetovej vojny,“ povedala Rosa Otero, hovorkyňa UNHCR agentúre Sputnik, odkazujúc na nárast v migračnej premávke cez Líbyu. Európania nemuseli mať Kaddáfího radi, ale udržal si určitý cit pre stabilitu. Po jeho zvrhnutí s pomocou NATO sa členovia aliancie môžu sami viniť z vlny imigrantov smerujúcich k ich pobrežiam. Preklad: zet, www.protiprudu.org Zdroj: SputnikNews