Významný básnik a dramatik Friedrich von Schiller sa 27. júla 1783 presťahoval do Mannheimu. V júni 1784 Christian Gottfried Korner (1756-1831), dôležitý Illuminatus, zaslal Schillerovi list s návrhom na pridanie sa k Illuminati. Korner sa postaral o zaplatenie všetkých Schillerových dlhov a z tohto dôvodu sa tento k Rádu pridal. Illuminatus bol viazaný kódexom Rádu: “Budem konať, ak ma o to Rád požiada, hoci s danou vecou nemusím súhlasiť, alebo (z pohľadu celku) bude úplne nesprávna. Mimo toho, hoci by sa takou mohla zdať, ak poslúži konečnému cieľu, prestane byť nesprávnou.” Tento citát pochádza z dokumentov Rádu, ktoré polícia zabavila pri prehliadke zámku baróna Bassa v Sandersdorfe a neskôr publikované pod spoločným názvom “Nachtrag von weitern Originalschriften” v Mníchove v roku 1787. Dvaja odídenci z Rádu – profesori Cosandey a Renner – apríli 1785 taktiež potvrdili, že iluminátskym princípom bolo “účel svätí prostriedky”. Až neskôr bol Schiller schopný toto klamstvo prehliadnuť. Na dosiahnutie svojich cieľov rád využíval podvod a vydieranie. Weishaupt svojim najbližším Illuminati bratom radil: “Venujte sa umeniu klamstva, umeniu pretvárky a maskovania sa, špionáže voči iným a zisťovaniu ich najintímnejších myšlienok.” Aby sa uistil, že tajomstvá Rádu nebudú vyzradené, Weishaupt zriadil v rámci Rádu tajnú políciu, ktorú nazval “kontrolujúcimi bratmi”. Tí fungovali podobne ako boľševická Čeka a jej nasledovníci: udávanie, provokácia, vydieranie a terorizmus. “Kontrolujúci bratia” naplno funovali počas vlády teroru, ktorá sa nazýva „Veľkou francúzskou revolúciou“, a ktorá bola do veľkej miery dielom agentov Illuminati. Po francúzskej revolúcii Johann Wolfgang von Goethe vyjadril Eckermannovi svoj nesúhlasný postoj s ňou, uvádzajúc, že všetky náhle zmeny spôsobené násilím mu boli odporné, pretože boli proti prirodzenému poriadku (“Goethe”, Karl Vietor, Stockholm, 1953, s. 100). Prirodzene, Friedrich von Schiller nemohol vedieť, že Heinrich Voss, mladý doktor, ktorý sa ho ujal, bol jedným z „kontrolujúcich bratov“, oznamujúc všetko vypočuté a videné Weishauptovi. Schillerovi, Pestalozzimu a dalším pár Illuminátom z Nemecka sa v roku 1792 dostalo francúzskeho občianstva ako „prominentným cudzincom“. Schiller sa o tom dozvedel z novín Moniteur. Po zistení skutočnej povahy Illuminati plánoval Schiller napísať hru s názvom “Demetrius”, ktorej pracovný názov bol “Krvavý kúpeľ v Moskve”. Táto hra mala za cieľ odhaliť niektoré z krutostí spoza opony osôb pri moci. Heinrich Voss to oznámil Weishauptovi, ktorý sa rozhodol túto hru za každú cenu znemožniť. Našťastie pre Illuminati Schiller po dlhej chorobe 9. mája 1805 zomrel. Hermann Ahlwardt vo svojej knihe “Mehr Licht” (Viac svetla) (1925, s. 60-69) tvrdí, že Schiller bol Illuminátmi zavraždený. Kolektív nemeckých a zahraničných expertov (vrátane Stena Forshufvuda z Gothenburgu a profesora Hamiltona Smitha z Glasgowa) našiel vo vzorkách Schillerových vlasov stopy po arzéne. Dielo 45-ročného Schillera nebolo nikdy ukočené, namiesto toho skončil v masovom hrobe. (Henning Fikentscher, “The Latest Developments in Research of Schiller’s Mortal Remains”.) 5. decembra 1784 slobodomurári ponúkli svoje členstvo brilantnému rakúskemu skladateľovi Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi. Ten 14. decembra 1784 vstúpil do lóže Zur Wohltatigkeit (Pre Charitu). Bol taktiež členom lóže Zur wahren Eintracht (Pre pravú harmóniu). Tá bola dvojitou lóžou. Mozart zanedlho dosiahol najvyšší, 33. stupeň a napísal pre slobodomurárske ceremónie mnoho skladieb. Najdôležitejší slobodomurári vo Viedni boli zároveň Illuminátmi. V roku 1783 36 z 83 bratov v Zur wahren Eintracht patrilo k Illuminátom. Mnoho sprisahancov sa nachádzalo aj medzi členmi Zur Wohltatigkeit. Mozartov vplyvný priateľ, barón Gottfried van Swieten bol Illuminátom. Illuminátom bol aj jeho najbližší priateľ, knieža August von Hatzfeld. Vo svojom nekrológu pre Hatzfelda v roku 1787, ho v Magazin der Music chválil miestny vodca Illuminátov, Christian Gottlob Neefe, ktorý bol Beethovenovým učiteľom. To bol dôvod, prečo sa Beethoven stal slobodomurárom a vytvoril si mnohé blízke zväzky s mnohými Illuminátmi, vrátane Gemmingena, ktorý pomohol Mozartovi v Mannheime a získal ho za člena lóže Zur Wohltatigkeit. Mozart bol oficiálnymi zámermi Illuminati unesený, bližšie detaily nepoznal. Nemal potuchy o skutočných zámeroch svojich vplyvných priateľov. Nie sú dostupné žiadne informácie o tom, či Mozart vedel, že jeho priatelia sú členmi podvratných Illuminati. Svoje členstvo odhaľovali len pred tými, ktorých boli schopní získať do svojich radov. Adam Weishaupt učil: “Niektorým z týchto slobodomurárov neodhalíme ani to, že máme niečo viac ako oni… Všetci tí, ktorí nie sú vhodní na prácu zostanú v slobodomurárskych lóžach a budú postupovať bez vedomosti o ďalšom systéme.” (“Einige Originalschriften des Illuminatenordens”, Munich, 1787, s. 300.) V decembri 1785 došlo k zákazu činnosti Illuminátov vo Viedni. Illuminati boli nútení svoje lóže zatvoriť. Napriek zákazu pokračovali v činnosti ako bežní slobodomurári, prejdúc do lóže Korunovaná Nádej. llluminati Ignaz von Born, Joseph von Sonnefells a Otto von Gemmingen založili novú lóžu, Pravda, ktorej veľmajstrom sa stal von Born. Illuminati veria, že hlásajú konečnú pravdu. 14. januára 1786 vstúpil Mozart do novej lóže Korunovaná Nádej. Nebol však prítomný na otváracej ceremónii a neskôr sa ich stretnutí zúčastňoval len zriedka. Počas tohto obdobia Mozart slobodomurársku hudbu takmer nekomponoval. Mozart patril do spoločnosti, kde stále dominovali Illuminati. Len počas posledného roka svojho života, v roku 1791, vytvoril pre slobodomurárov nové kompozície. Táto hudba obsahovala tajné kódy a nálady. Mozart túžil po pravých priateľoch, preto sa stal slobodomurárom. Všetci jeho priatelia patrili k slobodomurárom. Ako veľmi spoločenský človek, Mozart nedokázal byť osamote a preto potreboval priateľov, s ktorými sa mohol stretávať. Tvrdí sa, že Mozartovi k úspechu a získaniu si uznania v Európe pomohlo jeho členstvo v slobodomurárskych lóžach, pretože ho podporovali vysokí slobodomurárski funkcionári. Takmer polovica členov Zur wahren Eintracht boli aristokrati, ktorí Mozartovi pomáhali, napr. Esterházy. Slobodomurármi boli aj Mozartovi vydavatelia Pasquale Artaria, Cristophe Torricella a Franz Anton Hoffmeister. Mozart mohol vždy počítať s bratskou pohostinnosťou slobodomurárov a počas svojich ciest po zahraničí vždy obdržal ekonomickú podporu a ubytovanie zdarma. Počas svojich ciest v rokoch 1787-1791, Mozartovi rôznymi spôsobmi pomáhali pražskí slobodomurári. To dokazujú písomnosti. Priatelia medzi slobodomurármi hrali kľúčovú úlohu aj vo financovaní Mozarta: medzi jeho najdôležitejšími veriteľmi boli Lichnowsky, Franz Hofdemel a Michael Puchberg. Mozart zase pomáhal slobodomurárom získavať peňažné pôžičky. V decembri 1787, bol Mozart vymenovaný za ríšskeho komorného skladateľa. To mu vynieslo objednávky na väčšie opery. Illuminati sa stali štátom v štáte. Napriek všetkým zákazom pokračovali vo svojich podvratných aktivitách proti spoločnosti. V tom čase ľuďom chýbali skúsenosti a […]