Je silná kresťanská identita nevyhnutnou podmienkou pre zabezpečenie budúceho kultúrneho a politického života európskych národov? Pre účely tejto diskusie sa budem vo všeobecnosti zameriavať na spoločenské benefity kresťanstva v našich spoločnostiach. Špecificky sa tiež budem zameriavať na nacionalistický odpor. Nemožno to však chápať tak, že mám výlučne funkcionalistický prístup k viere, alebo že by som ju zredukoval iba na psycho-politický nástroj. Keď budem spomínať Európanov, tak k nim zahŕňam i európskych potomkov v Amerike, Austrálii, Južnej Afrike, atď. Niet pochýb o tom, že dnešné cirkvi, minimálne v západnom svete bez nejakej signifikantnej výnimky, sú v žalostnom stave. Stali sa intelektuálne a duchovne zdeformovanými mentálnym vírusom, ktorý nazývame politická korektnosť: svojim imbecilným, patologickým nutkaním nájsť svoje miesto vo vnútri modernej paradigmy, ktorá je neodmysliteľne a z podstaty nepriateľská ku kresťanstvu. V neposlednom rade i moderná katolícka cirkev. Katolícka cirkev – a teraz ponechajme teologické a ekleziologické otázky stranou – bola hlavnou intelektuálnou a politickou silou v kresťanstve (mimochodom, nie je to až tak dávno, kedy v civilizovaných časoch bolo kresťanstvo synonymom pre „západný svet“ alebo „biely svet“). Slovami nekatolíka T.S. Eliota: „Ak sa zamyslíme nad západným svetom, tak musíme uznať, že jeho hlavná kultúrna tradícia korešponduje s rímskou cirkvou. Iba behom posledných 400 rokov má iné manifestácie, avšak každý, kto vníma centrum a perifériu, musí uznať, že západná tradícia bola katolícka a katolícka znamená rímska.“ Je nespornou, ale v nacionalistických kruhoch často trochu skreslenou, skutočnosťou, že úpadok katolíckej cirkvi nastáva súčasne s morálnou, spoločenskou a etnickou sebadeštrukciou európskeho sveta, resp. im v skutočnosti predchádza. Toto nie je náhoda. Katolícka cirkev bola v mnohých smeroch zničená na začiatku 60-tych rokov počas II. Vatikánskeho koncilu, kedy pod záštitou pápeža prebiehalo stretnutie všetkých svetových biskupov vo Vatikáne medzi rokmi 1962 – 1965. Pre informovaných katolíkov nejde o žiadne prekvapenie. V skutočnosti počas 19-teho storočia a na začiatku 20-teho prebiehal v cirkvi boj proti pokusom infiltrovať cirkevnú hierarchiu židovskými a slobodomurárskymi živlami a ideológiami, ktoré propagovali: „modernizmus“ a „liberalizmus“. K dispozícii máte rozsiahlu literatúru z 19-teho storočia, väčšinou vo francúzštine, ale tiež v angličtine, ktorá sa venuje tejto konšpirácii proti cirkvi. Nejde o žiadnu vymyslenú špekuláciu, ale pomerne dobre zdokumentovanú záležitosť. Napriek tomu toto sprisahanie nakoniec zvíťazilo na začiatku 60-tych rokov, čo malo s ohľadom na vplyv katolíckej cirkvi, katastrofálne kultúrne a spoločenské dôsledky pre celú západnú civilizáciu, nepriamo i pre tie časti, ktoré boli predominantne protestantské. Okamžite po II. Vatikánskom koncile začala s plnou silou tzv. sexuálna revolúcia, došlo k nárastu rozvodovosti, inštitucionalizácii potratov, k masovej imigrácii a proklamáciám o „multikultúrnej spoločnosti“, atď., keďže posledná bašta európskej identity – cirkev – bola práve zlikvidovaná. Hranice boli doširoka otvorené a európska populácia mohla byť zredukovaná na masu zdegenerovaných, neuvažujúcich konzumentov. Všetko to prebehlo tak neskutočne rýchlo. Počas celej histórie našej civilizácie nikdy nedošlo behom desiatich rokov k takej drastickej spoločenskej a morálnej zmene ako v rokoch 1965 -75. Jedným z ukážkových príkladov k čomu viedlo zničenie cirkvi je, ako Hollywood upustil od svojho produkčného kódexu (išlo o hollywoodsky zákonník nazývaný Hay’s code – pozn. prekl.). Potom, čo sa americkí katolíci vyhrážali bojkotom, museli na začiatku 30-tych rokov hlavné filmové štúdia neochotne prijať morálny kódex pre filmovú produkciu, v ktorom sa zakazovalo zosmiešňovanie kléru, používanie vulgarizmov, nahota, ale tiež zobrazovanie rasového miešania. Tento kódex bol v prevádzke až do roku 1968, kedy bol vyhlásený za zastaraný. Pochopiteľne, že bolo potrebné ho odstaviť, aby mali židovské filmové štúdia zelenú v bombardovaní nešťastných západných generácií všetkými druhmi propagandy a špiny. Zvrátené je už to, že celé generácie Západniarov si užívali túto psychologickú vojnu vedenú proti nim ako zábavu. Je pravdou, že cirkev ako inštitúcia, ktorá existovala celé stáročia, viac ako tisícročie, bola unesená jej nepriateľmi, ale ešte stále nezomrela. Nemôže zomrieť, jej tradícia, poklad viery a apoštolská postupnosť zostávajú neporušené. Taktiež je pravdou, že európsky svet sa stáva viac a viac sekularizovaným. Avšak toto je súčasť našej naprogramovanej sebadeštrukcie. V dlhodobom horizonte žiaden národ nemôže prežiť bez náboženstva a životaschopné náboženstvo nemôže byť vytvorené. Samozrejme, že môže byť vytvorené človekom, ale nepôjde o prirodzený výtvor, pokiaľ má byť cieľom pretlačenie politickej agendy. Pokusy v niektorých nacionalistických kruhoch o vytvorenie nových náboženstiev alebo znovuobnovenie niektorých starých sa ukázali byť, mierne povedané, márnymi. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že sa dnes nachádzame v situácii kedy sa v Európe nachádzajú desiatky miliónov moslimov, ktorí vo väčšine prípadov berú svoje náboženstvo celkom vážne. Bez ohľadu na to, čo si myslíte o 11.septembri alebo udalostiach v Charlie Hebdo, ako i bez ohľadu na fakt, že architektmi multikulturalizmu boli predovšetkým Židia, a sotva nejakí moslimovia, tak moslimská kolonizácia nie je ničím iným než časovanou bombou. To, čomu väčšina sekularizovaných západniarov nerozumie je, že moslimovia i židia nás stále považujú za kresťanov, hoci dekadentných kresťanov, ktorí stratili svoju vieru a kvôli tomu i svoju morálku. Vôbec si nemyslia, že kresťanstvo nás urobilo slabými. Naopak, vedia, že sme pateticky slabí, ak nám chýba viera, tradičná morálka a hodnoty. Toto je jeden z dôvodov prečo organizované židovstvo behom storočí urobilo všetko čo sa len dalo, aby podkopalo cirkev. Samozrejme, že svoju rolu zohrala i veľmi stará a hlboká nenávisť ku Kristovi a jeho cirkvi. Ľudia nebudú bojovať a nebudú ochotní zomrieť pre vzácnosť DNA alebo nejakú nacionalistickú interpretáciu sociobiológie. Tým, ktorí sú poháňaní náboženskou horlivosťou odoláte jedine vlastnou náboženskou horlivosťou – svojou vierou. Platí to rovnako dnes, ako to platilo u Poitiers, Malty a pri Lepante. A pre tých, ktorí nemajú osobnú vieru v Boha, by bolo zaiste dostatočne múdrym a prospešným krokom, pokiaľ neprijmú vieru, ak by minimálne uznali zásadnú a vitálnu úlohu kresťanstva, ktorú zohralo v našej histórii a pri formovaní našej mentality a hodnôt behom storočí, aby tak znovu objavili tradičnú, kresťanskú európsku kultúru, ktorá bola niekoľkým generáciám odcudzená. Ako raz výrečne povedal Belloc: Európa je viera a viera je Európa. Dnes je tento výrok ešte pravdivejší. Implózia katolíckej cirkvi a jej nepriame účinky na celú západnú kultúru počas 60-tych rokov spôsobili, že európsky svet sa stal bezbranným a odvtedy sa už iba rýchlo rozpúšťa – morálne, intelektuálne, spoločensky a etnicky. Samozrejme, že sú tu […]