Illuminati sa voľne pohybovali v mnohých tajných spoločnostiach tej doby, využívajúc liberálnu ideológiu slobodomurárstva ako návnady pre tých, ktorí jeho skutočné zámery nepoznali. “Všetci Illuminati sú slobodomurári, ale zďaleka nie všetci slobodomurári sú Illuminati“, uviedli vo svojich výpovediach z apríla 1785 mníchovskí profesori Cosandey a Renner. Iba menšine bolo umožnené získať najvyššie stupne zasvätenia. Iba týchto pár poznalo skutočné zámery rádu. Cosandey a Renner, spolu s ďalšími pár svedkami, tvrdili, že “o zámere sa neustále hovorilo”, no bez akéhokoľvek vysvetlenia, o čo vlastne ide. Tí, ktorí patrili k nižším stupňom (“užitoční idioti”) mali iba poslúchať, bez pochopenia prečo. Weishauptov plán na zmocnenie sa moci bol dômyselne jednoduchý. Formovači verejnej mienky (kňazi, spisovatelia, verejní činitelia), sa mali stať poslušnými nástrojmi a následne – Weishauptovými slovami – “obklopiť vládcov”. Ako “poradcovia” mali ovplyvňovať politické rozhodnutia v prospech cieľov Illuminati. Pri vstupe do Rádu noví bratia prisahali: “Nikdy nezneužijem svoju pozíciu alebo post proti inému bratovi.” Táto skorumpovaná skupinová lojalita sa však netýkala bratov ako jednotlivcov, boli iba nástrojmi neviditeľných sil v Ráde. Ľahko sa dalo postaviť proti akémukoľvek bratovi, ak si to “zámer” (tzn. Weishaupt sám) vyžadoval. A tak bratia na nižšých stupňoch hierarchie boli nútení každý mesiac poskytovať informácie (na pripravených formulároch) o svojom konaní a o konaní svojich spoločníkov (tzv. Quibus licet). Vodcovia Rádu spracovávali informácie z týchto “spovedí”, ktoré potom mohli použiť proti vzodoritým bratom. Weishaupt taktiež Illuminati nabádal ku krádežiam či kopírovaniu tajných a vládnych dokumentov. Rád tieto dokumenty potreboval pre svoje revolučné aktivity, ale taktiež sa snažil, aby bratia stratili akékoľvek pocity lojálnosti voči zavedenému poriadku neustále ho zrádzajúc. Náboženstvo, nacionalizmus, vlastenectvo, lojálnosť k vládcovi, rodinné putá – všetky tieto pocity mali byť nahradené jedinou silnou lojálnosťou voči snahám Illuminati. Odídenec od Rádu, Joseph Utzschneider, profesor na vojenskej akadémii v Mníchove, odhalil, že neustále kázanie proti vlasti ho znechutilo natoľko, že Rád opustil. Supranacionálna socialistická moc, na ktorú Illuminati ašpirovali, bola zosumarizovaná v koncepte Novus Ordo Seclorum (Nový Svetový Poriadok). Niektoré z hlavných bodov tohto programu boli: 1. Potlačenie všetkých náboženstiev, vrátane spoločenstiev a doktrín, ktoré sa nedajú podrobiť a stať sa nástrojmi illuminátstva. 2. Potlačenie všetkých pro-národných pocitov – a dlhodobejšie – zrušenie všetkých národov a zavedenie illuminátskeho sveto-štátu. 3. Postupný prevod všetkého súkromného a národného majetku do rúk Illuminati. Metódy, ktorými sa tieto ciele mali dosiahnuť, boli nové daňové zákony, ktoré mali illuminátski úradníci zaviesť. Weishauptove pôvodné plány taktiež zahŕňali progresívnu daň z príjmu (takže nejde o žiaden nový vynález!) a ešte drastickejšiu daň z dedičstva. Aj Karl Marx vo svojom “Komunistickom manifeste” požadoval vysokú progresívnu daň z príjmu. Úmyslom bolo oslabenie spoločnosti. 4. Všetko prenikajúca špionáž a systém očierňovania s “kontrolujúcimi bratmi” ako prototypom. Symbolom tohto bolo vševidiace oko, oko v pyramíde, čo bol symbol moci Illuminati. A nakoniec: 5. Globálne morálne pravidlo, úplná štandardizácia vôle, túžob a ašpirácií všetkých ľudí v rámci “jednej vôle”, vôle Illuminati. Illuminati jednoducho chceli zrušiť všetky formy vlády, vlastenectva, náboženstva a rodiny, aby nakoniec zaviedli svetovládu. Počestní ľudia by nikdy pre takýto odporný program nekonali, preto boli “normálni” Illuminati sýtení frázami o láske, charite a podobne, čo dnes nazývame “ideológiou”. Čim vyššie jednotlivec postupoval, tým boli členovia primitívnejší. Čím primitívnejší jednotlivci, tým nižšie ich ideály. Illuminati preto využívali rôzne druhy idelógií (nihilizmus, liberalizmus, fašizmus), prípadne ich sami vymýšľali (marxizmus, komunizmus, socializmus), zatiaľ čo sami boli od akejkoľvek ideológie nezávislí. Veľká sovietska encyklopédia z roku 1933 publikovala značné množstvo informácií o Adamovi Weishauptovi a Illuminati, ale po danom roku sú tieto heslá bezvýznamné. 16. júla 1782 sa na zámku Mayera Amschela Rothschilda vo Wilhelmsbade uskutočnila konferencia, na ktorej slobodomurári a Illuminati vytvorili úplnú alianciu. Vedúce tajné spoločnosti týmto začali užšie spolupracovať s Illuminati. Weishaupt tým získal nie menej než tri milióny nástrojov, s ktorými mohol narábať. Postupom času mali Illuminati priniesť smrť a utrpenie stovkám miliónov ľudí. Na slobodomurárskej konferencii vo Wilhelmsbade sa zrodilo rozhodnutie zavraždiť francúzskeho kráľa Louisa XVI. a švédskeho kráľa Gustava III. (Charles de Hericault, “La Revolution”, s. 104.) Iniciatíva na tejto konferencia bola židovská. (A. Cowan, “The X Rays in Freemasonry”, London, 1901, s. 122.) Na spomínanej konferencii sa učinilo rozhodnutie zavraždiť aj rakúskeho cisára Leopolda. Ten bol otrávený 1. marca 1792 židovským slobodomurárom Martinowitzom. V tom istom mesiaci bol zavraždený švédsky kráľ Gustavus III.. V roku 1778 sa slobodomurári stretli v Lyone, aby prediskutovali blížiacu sa revolúciu. Ďalšie kongresy sa konali v Paríži v roku 1785 a 1787 a vo Frankfurte nad Mohanom (kde sa nachádzala Rothschildova banka) v roku 1786. Illuminati sa snažili získať kontrolu nad tlačou a začali presadzovať svojich infiltrátorov ako “expertov”. Rád sa taktiež snažil ovplyvňovať školy. V roku 1800 boli Illuminati aktívni vo Švédsku, Rakúsku, Rusku a mnohých iných krajinách. Tri roky predtým profesor John Robison vydal podrobné odhalenie illuminátskeho sprisahania vo svojej knihe “Proofs of a Conspiracy” (London, 1797). Anglický básnik Percy Bysshe Shelley bol sprvu propagandou Illuminati pmýlený, napriek Weishauptovmu vcelku jasnému vyjadreniu, že zámerom Illuminati bolo konať neúnavne, až kým “vodcovia a národy zmiznú bez použitia násilia zo Zeme, ľudstvo sa stane jednou veľkou rodinou a svet sídlom pre rozumných ľudí”. Shelley sa však neskôr dostal k výtlačku knihy abbé Barruela “Memoirs Illustrating of History of Jacobinism”, vydanej v roku 1798. Táto kniha odhalila – s pomocou istých bavorských dokumentov, sprisahanie illuminátskych Židov. Shelley bral tieto odhalenia vážne a danú knihu odporúčal svojim priateľom. Začal považovať Illuminati za stelesnené zlo a Leighovi Huntovi, nebojácnemu spisovateľovi, navrhol založenie spoločnosti, ktorej členovia by stáli proti “nepriateľom slobody spoločnosti”. Shelley následne neprestával sledovať machinácie Illuminati za politickým dianím. Američania Thomas Jefferson a Alexander Hamilton sa s Weishauptovým učením oboznámili v 90. rokoch 18. storočia. Jefferson a Hamilton otvorili slobodomurárske lóže v Spojenských Štátoch pre európskych Illuminati, napriek mnohým varovným hlasom. Medzi týchto protestujúcich patril John Quincy Adams, ktorý sa neskôr stal prezidentom (1825). Ten v liste plukovníkoviWilliamovi L. Stoneovi odhalil, ako Jefferson využil slobodomurársky rád na podkopanie spoločnosti. Illuminati sa pomstili prekazením Adamsovho znovuzvolenia. Adams bol vystavený zákernej ohováračskej kampani zo strany národnej tlače, ktorá v tom čase už bola ovládaná Illuminátmi. Adams sa taktiež snažil vydať knihu odhaľujúcu […]