Rímska katolícka cirkev nás chce presvedčiť, že jej pôvod/originalita, je smrť, vzkriesenie a nanebovystúpenie Ježiša Krista, približne v roku 30 n.l. Katolícka cirkev sa vydáva za cirkev, pre ktorú vraj Ježiš Kristus zomrel, cirkev ktorá bola založená a vybudovaná apoštolmi. Je to skutočne pravdivý pôvod Katolíckej cirkvi? Práve naopak. Dokonca len zbežné čítanie Nového Testamentu (Nový Zákon), odhalí, že Katolícka cirkev nemá svoj pôvod v učení Ježiša, alebo jeho apoštolov. V Novom Testamente nie je zmienka o pápežstve, zbožňovaní/uctievaní Márie (alebo nepoškvrnenom počatí Márie, večnom panenstve Márie, žiadne ‘bravado’, alebo Mária ako coredemprix a mediatrix), prosení svätých v nebi o ich modlitby, apoštolských právach, riadení cirkevných obradov ako sú ceremónie, krstenie novonarodených, spovedanie sa z hriechov kňazovi, očistci, odpustkoch, atď. Keď teda pôvod Katolíckej cirkvi nie je v učení Ježiša a jeho apoštolov ako je zaznamenané v Novom Testamente, aký je pravdivý pôvod Katolíckej cirkvi? Počas prvých 280 rokov kresťanskej histórie, kresťanstvo bolo zakázané Rímskym Impériom a kresťania boli kruto prenasledovaní. Toto sa zmenilo po “obrátení” Rímskeho cisára Konštantína. Konštantín poskytol náboženskú toleranciu Milánskym Ediktom v roku 313 n.l., efektívne zrušiac zákaz kresťanstva. Neskoršie, v roku 325, Konštantín zvolal Koncil v Nicei, v pokuse zjednotiť kresťanstvo. Konštantín predvídal kresťanstvo ako náboženstvo, ktoré môže zjednotiť Rímske Impérium, ktoré sa v tom čase sa začínalo rozpadávať a rozdeľovať. Zatiaľ čo sa toto mohlo zdať pozitívnym vývojom pre kresťanstvo, výsledky boli všelijaké, len nie pozitívne. Konštantín odmietol plne objať kresťanskú vieru, pokračoval v jeho mnohých pohanských zvykoch a tradíciách a tak kresťanská cirkev, ktorú Konštantín presadzoval, bola zmiešaninou pravdivého kresťanstva a rímskeho paganizmu. Konštantín zistil, že s Rímskym Impériom, tak obrovským, drahým a rozdielnym, nie každý bude súhlasiť zatratiť svoje náboženské vyznanie a prijať kresťanstvo. A tak Konštantín schválil a dokonca presadzoval “pokresťančenie” pohanskej viery. Kompletne pohanským a vrcholne nebiblickým vieroukám boli dané nové “kresťanské” identity. Jasné príklady: 1. Kult Isis, náboženstvo egyptskej matky-bohyne, bolo pojaté do kresťanstva nahradením Isis Máriou. Mnoho titulov, ktoré boli zaužívané pre Isis, ako napr. “Kráľovna Nebies”, “Matka Božia” a theotokos (Bohorodička), boli prisúdené Márii. Márii bolo v kresťanstve prisúdené zveličené postavenie, ďaleko od toho, čo jej biblia prisudzuje, za účelom pritiahnuť ctiteľov Isis ku viere, ktorú by za iných okolností neprijali. Mnoho chrámov patriacich Isis, bolo skutočne premenené na chrámy prisúdené Márii. Prvé jasné náznaky katolíckej Mariológie vidieť v písomnostiach Origena, ktorý žil v Alexandrii, Egypt, ktorý bol mimo iné , hlavným sídlom uctievania Isis. 2. Mithraismus bolo náboženstvo v Rímskom Impériu medzi prvým až piatym storočím n.l. Bolo veľmi populárne medzi Rimanmi, obzvlášť medzi rímskymi vojakmi a bolo pravdepodobne náboženstvo niekoľkých rímskych cisárov. I keď mithraizmu nebol nikdy v Rímskom Impériu daný “oficiálny” štatút, bol de facto oficiálnym náboženstvom, dokiaľ Konštantínovi následní rímski cisári nahradili mithraizmus kresťanstvom. Jeden z kľúčových obradov Mithraizmu bolo ‘obetné jedlo’, jedenie mäsa a pitie krvi býka. Mitras, boh Mithraizmu, bol “prítomný” v mäse a krvi býka a keď bol skonzumovaný, zaručil záchranu/spasenie tým, ktorí sa zúčastnili obetného jedenia (toto je známe ako theophagy, jedenie boha). Mithraizmus mal taktiež sedem “posvätných obradov”; podobnosti medzi mithraizmom a rímskym katolicizmom boli príliš početné, aby boli ignorované. Cirkevní vodcovia po Konštantínovi našli ľahkú náhradu za “obetné jedlo” Mithraizmu, v koncepte “Večere Pána”. Dokonca pred Konštantínom, niektorí včasní kresťania začali spájať mysticizmus s Večerou Pána, odmietajúc biblický koncept jednoduchého uctievania spomienky Kristovej smrti a preliatia krvi. Porímštenie Večere Pána urobilo prechod obetného prijímania Kristovho tela, teraz známeho ako katolícka Omša/Eucharistia, kompletným. 3. Väčšina Rímskych cisárov (a občanov), boli henotheiststi. Henotheista je ten, kdo verí v existenciu mnohých bohov, ale zameriava sa prednostne na jedného boha, alebo považuje jednéhp boha za hlavného, pred ostatnými bohmi. Napríklad Rímsky boh Jupiter bol hlavným bohom nad rímskym pantheónom bohov. Rímski námorníci boli často uctievači Neptuna, boha oceánov. Keď katolícka cirkev absorbovala Rímsky paganizmus, jednoducho nahradila panteón bohov svätými/svätcami. Tak ako Rímsky pantheon bohov mal boha lásky, boha mieru, boha vojny, boha sily, boha múdrosti, atď., tak aj katolícka cirkev mala svätého, ktorý bol “in charge” nad všetkými týmito a mnohými inými kategóriami. Tak ako mnoho rímskych miest malo boha špecifického k ich mestu, tak aj katolícka cirkev poskytla mestám “svätých patrónov”. 4. Nadradenosť rímskych biskupov (pápežstvo), bolo vytvorené podporou rímskych cisárov. Tým, že Rím bol centrom governmentu Rímskeho Impéria a rímski cisári v Ríme žili, mesto Rím sa stalo prominentným vo všetkých smeroch. Konštantín a jeho nástupcovia dali svoju podporu rímskemu biskupovi, ako najvyššiemu vládcovi cirkvi. Samozrejme je to najlepšie pre jednotu Rímskeho Impéria, keď government a štátne náboženstvo sú centralizované. Kým mnoho iných biskupov (a kresťanov), odolávali myšlienke nadvlády rímskeho biskupa, rímsky biskup eventuálne získal nadriadenosť v dôsledku moci a vplyvu Rímskych cisárov. Keď Rímske Impérium skolabovalo, pápeži prebrali titul, ktorý predtým patril Rímskym cisárom – Pontifex Maximus. Na mnoho iných príkladov je možné poukázať. Tieto štyri postačia na demonštráciu pôvodu/originality katolíckej cirkvi. Samozrejme, rímsko-katolícka cirkev popiera pohanský pôvod viery a praktík. Katolícka cirkev zastiera jej pohanské vieroučenie pod vrstvami komplikovanej a prefíkanej teológie a “cirkevnej tradície”. Vedomí si toho, že mnoho z toho, v čo veria a čo praktizujú, je vrcholne cudzie Skriptám, katolícka cirkev je nútená poprieť autoritu a prijateľnosť Skriptov. Pôvod katolíckej cirkvi je tragický kompromis kresťanstva s paganskými náboženstvami, ktoré ho obklopovali. Namiesto hlásania evanjelia a obrátenia pohanov, katolícka cirkev “pokresťančila” pohanské náboženstvá a “spaganizovala” kresťanstvo. Zahmlením rozdielov a vymazaním významov, áno, katolícka cirkev sa urobila atraktívnou občanom Rímskeho Impéria. Jeden výsledok bol, že katolícka cirkev sa stala zvrchovaným náboženstvom v rímskom svete po stáročia. A druhý výsledok bola najdominantnejšia forma kresťanstva, odkláňajúca sa od pravého evanjelia Ježiša Krista a od pravého hlásania božieho slova. Paganizmus Rímskeho Impéria však nie je jediným zdrojom “originality” katolíckej cirkvi. Neuveriteľný plagiarizmus z iných mytológií je až zarážajúci: Formálne kresťanské hroby boli často ‘mimo línie’ s architektúrou tak, aby smerovali tvárou k východu… Prečo chceli kresťania aby ich hroby boli nasmerované tvárou ku vychádzajúcemu slnku? Pretože to bola starodávna povera. “Halos” (halo=aurora, koruna, kruh), ako väčšina kresťanskej symbológie, boli požičané zo starého Egyptského náboženstva uctievania Slnka. Kresťanstvo je preplnené príkladmi uctievania Slnka. Dvadsiaty piaty december je praveký ‘pagansky’ (nekresťanský, […]