Dr. Shelly Stella je jednou zo skupiny posledných štyroch lekárov v USA, ktorí otvorene vykonávajú potraty v treťom trimestri tehotenstva. V dokumentárnom filme After Tiller dáva jasne najavo, že potraty majú za následok smrť predčasne narodeného dieťaťa. V dokumente vidieť pohrebné prípravy, diskutuje sa tu o tom, ako informovať rodinu, a Dr. Stella nemá žiadny problém používať výraz "dieťa". 

Napriek tomu obhajuje to, čo robí v prípade abnormalít plodu: "Uvedomujem si, čo robím. A niekedy s tým bojujem a inokedy nie. Ale vždy sa vraciam ku konkrétnej žene a k tomu, čím prechádza. A často tiež k tomu, aký život bude mať toto dieťa? Čo to znamená byť nažive so strašnými abnormalitami plodu?"

Doktorkine obavy o to, čím si žena prechádza a aký život bude mať dieťa, stoja rozhodne za úvahu. 

Čím si prechádza žena?

Dokážem si iba predstaviť ten citový kolaps spôsobený týmito obávanými slovami: "Je mi to veľmi ľúto. S dieťaťom nie je niečo v poriadku." Sarah Williams opisuje v knihe Perfectly Human svoju skúsenosť, keď jej tretej dcére Cerian bola diagnostikovaná thanatoforická dysplázia - smrteľná deformácia kostry. Jej hrudník bol príliš malý na to, aby udržal správny vývoj pľúc, čo znamená, že by Cerian pravdepodobne nebola schopná dýchať po narodení. 

Do hodiny, ako sa Sarah dozvedela o týchto zničujúcich správach pri vyšetrení ultrazvukom, jej poradkyňa navrhla termíny ukončenia tehotenstva, čo sa zdalo ako jasný ďalší krok. V Spojenom kráľovstve, kde Sarah žila, existuje gestačný limit 24 týždňov na potraty, no dozvedela sa, že v prípade Cerian neexistovala takáto hranica, pretože sa jednalo o abnormalitu plodu. 

Abnormality plodu môžu byť vážnym problémom, ako v prípade Cerian, ale táto výnimka v britskom práve bola využitá aj pri liečiteľných stavoch, ako je napr. rázštep podnebia. Výnimka zahŕňa aj Downov syndróm. Potraty kvôli Downovmu syndrómu sa stali známymi po tom, ako Island v roku 2017 vyhlásil, že vykorenil Downov syndróm - nie odstránením poruchy, ale odstránením ľudí s touto poruchou. Jednej žene v Kanade bolo dokonca povedané, že potrat je jediným liekom na Downov syndróm.

Abnormality plodu sa vo všeobecnosti (a Downov syndróm konkrétne) posunuli od výnimky v potratových zákonoch k tomu, že sa v ich prípade potrat očakáva. 

Šokovaní a zarmútení neočakávanou diagnózou, rodičia hovoria o tom, ako zápasia s tým, aby svoje dieťa videli skôr ako osobu než zdravotné ochorenie. Tlak zo strany dôveryhodných lekárov iba zväčšuje ich bremeno. Keď hovorí Dr. Stella o tom, že sa zaujíma o ženy, zaujíma sa o to, aké informácie poskytuje spoločne s diagnózou, alebo či skôr pacientku dotláča k ukončeniu tehotenstva? Povedala Dr. Stella niekedy pacientke, že by mohla pokračovať v tehotenstve a nájsť silu a podporu pri výchove dieťaťa s postihnutím? 

Aký život bude mať toto dieťa?

Dr. Stella sa nezaujíma iba o rodičov, ale aj o to, "čo to znamená byť nažive so strašnými abnormalitami plodu?" Postihnutia alebo genetické ochorenia rozhodne prinášajú ťažkosti. Zatiaľ čo mnohí s Downovým syndrómom žijú zdravý a všestranný život, iní čelia významným zdravotným a vývojovým problémom. Ospravedlňujú ťažkosti, bolesť či utrpenie pozíciu Dr. Stelly? 

Skutočnosť je taká, že Dr. Stella nevie, aký život prežije ktorékoľvek dieťa. Paul, manžel Sarah, bol informovaný, že štatistická šanca, že jeho dcéra bude žiť s thanatoforickou dyspláziou, bola 1%. Po ďalších otázkach Paul zistil, že štatistika bola založená na štúdii iba 35 prípadov. Okrem toho z týchto 35 prípadov bolo 22 potratených. Nevieme, aký by bol život týchto 22 potratených detí.

Tento nedostatok informácií je problémom pri mnohých abnormalitách plodu, ktorými sa zdôvodňujú neskoré potraty. Rodičom Brandona Bosmu bolo povedané, že jeho ochorenie Trizómia 18 znamená "nezlučiteľnosť so životom" a mnohým s týmto ochorením je pridelené nariadenie o neresuscitácií (DNR) a nedostanú lekársku starostlivosť. A napriek týmto nálepkám Brandon žije plnohodnotný život ako medzinárodný rečník a obhajca tých, ktorí dostali nálepku "nezlučiteľný so životom". 

Aká je kvalita a dôležitosť týchto životov?

Toto všetko nemá za cieľ minimalizovať skutočné ťažkosti, ktorým Cerian čelila a Brandon čelí dodnes. Otázkou je, ako si vážime tých, ktorí čelia týmto výzvam?

Kanadská koalícia za potratové práva dospela k tomuto záveru: "Zdravotné postihnutie samo osebe nemusí nevyhnutne súvisieť s kvalitou a významom života. Po narodení majú osoby so zdravotným postihnutím práva ako všetci ostatní a veľmi často vedú plný, produktívny život. Na druhej strane ... najmä osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sú odkázané na starostlivosť zo strany iných. Takáto starostlivosť vyžaduje zo strany opatrovateľa značné množstvo času a zdrojov."

Táto pro-potratová organizácia zastáva ideál nezávislého, produktívneho a zdravého človeka. Z ich pohľadu by niekto so zdravotným postihnutím mohol napodobňovať tento ideál, poskytujúc svojmu životu kvalitu a význam. Ale v prípade slabých, odkázaných a trpiacich - ich životy nemajú rovnakú kvalitu ani význam. Pokusom znevážiť životy predčasne narodených detí s postihnutím znevažuje tento pro-potratový naratív aj životy všetkých narodených ľudí s postihnutím. Priznávajú, že nie je možné ukončiť život narodeného dieťaťa so zdravotným postihnutím, ale podporujú zabitie pred tým, ako sa takéto dieťa narodí, aby sa predišlo obetiam "času a zdrojov zo strany opatrovateľa". To je skutočne tragický, ableistický a konzumný prístup k ľudstvu. 

Tragické skrátenie života

Kanadská koalícia za potratové práva ako posledný dôvod na umožnenie potratov v prípade abnormalít plodu uvádza vyhnutie sa "veľkým bolestiam a traumám, najmä ak môže dôjsť k tragickému skráteniu detského života z dôvodu choroby alebo postihnutia". Poukazujú na krátke životy ako v prípade Cerian, s ktorou hoci jej matka nešla na potrat, tak zomrela krátko pred narodením. Ignorujú, že potrat by jej život len ešte viacej skrátil. 

Potrat nielenže život skracuje, ale ukončuje ho brutálnym spôsobom. Keď si pozriete dokument After Tiller, všimnete si, že Dr. Stella vysvetľuje, prečo robí potraty v treťom trimestri, ale nikdy neukáže, čo presne robí. Potrat v treťom trimestri je bolestivý, brutálny pre ženu i pre dieťa. Obavy Dr. Stelly o tom, "aký život bude mať toto dieťa" treba porovnať s tým, akú smrť bude mať toto dieťa. 

Princíp verzus osoba

Sarah bola pro-life predtým, ako dostala správu o stave svojej dcéry, popisuje však nepokoj, ktorým si prešla pri rozhodovaní o tom, či tehotenstvo ukončiť alebo neukončiť. Princípy, ktoré zastávala, sa zdali nedostatočné, keď čelila skutočnej situácii. Ako tehotenstvo napredovalo, Sarah získala silu vo svojej viere a pociťovala volanie milovať Cerian bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať. A toto volanie a táto perspektíva jej pomohli pokračovať. 

Lekárka sa spýtala Sarah: "Rozhodli ste sa neukončiť tehotenstvo na základe silných náboženských dôvodov?" Sarah inštinktívne odpovedala: "Cerian nie je silným náboženským princípom alebo pravidlom, ktoré ma núti robiť ťažké a rýchle etické rozhodnutia. Je to nádherná osoba, ktorá ma učí milovať zraniteľných, vážiť si nemilovaných a čeliť strachu dôstojnosťou a nádejou."

Sarah videla osobu, ktorou Cerian bola. Aj keď Cerian už nežila po svojom narodení, nikdy nehovorila s rodičmi, nikdy nechodila do školy a nikdy nemala prácu, Cerian bola milovaná a cenená. Sarah a jej rodina uznali Cerian za jedinečnú ľudskú bytosť, ktorou bola a snažili sa ju milovať v každý spoločný deň. 

Aký rozdiel by to bol, ak by sme si osvojili prístup Sarah ako našu kultúru. Namiesto okamžitých ponúk na potrat by lekári okamžite ponúkli urobiť všetko pre to, aby pomohli žene aj dieťaťu. Namiesto zamerania sa na zdravotný stav, čo keby sme uznali ľudskosť a dôstojnosť každého predčasne narodeného dieťaťa. Čo keby sme sa radšej snažili milovať deti bez ohľadu na to, koľko dní im zostáva, než tragicky skracovať ich život potratom.