Často používanou taktikou mladých, angažovaných a politicky uvedomelých tzv. progresivistov pri slovných zrážkach s názorovými protivníkmi býva tzv. preventívna verbálna streľba naslepo. Vychrlia na nich salvu pejoratívnych prívlastkov ako rasista, fašista, šovinista, sexista, mizogýn, homofób, xenofób atď. a čakajú na odozvu.

Oponenta zvykne najúčinnejšie zneistiť prvý z menovaných prívlastkov. Rasizmus odsudzujú bez zaváhania aj najkonzervatívnejšie politické a spoločenské hnutia pôsobiace v euroatlantickom civilizačnom pásme. Poukazujú pritom na konvenciu OSN, podľa ktorej je rozlišovanie prevahy na základe rasy z vedeckého hľadiska falošné, morálne odsúdeniahodné, sociálne nespravodlivé a nebezpečné a neexistuje žiadny dôvod na rasovú diskrimináciu kdekoľvek, v teórii alebo v praxi.

Protiváhou pranierovania Európanov ako chronických zotročovateľov a kynožiteľov Afričanov môže byť otváranie verejnej diskusie o kapitolách, ktoré eurofóbna historiografia zamlčuje, bagatelizuje alebo zametá pod koberec.

Medzi také patrí vyvražďovanie belochov na Haiti v roku 1804. Mienkotvorná informačná platforma ako Wikipédia tento biľag na historickom štíte karibského štátu, ktorý získal nezávislosť po úspešnom povstaní otrokov, asi čoskoro zatrie vo všetkých jazykových verziách. Z českej, redigovanej 12. júna, sa z kapitoly Dejiny Haiti dozvedáme, že cisár Dessalines vydal 22. 2. 1804 dekrét, ktorým oficiálne nariadil masaker bieleho obyvateľstva a zabavenie ich majetku. Vraždenie oficiálne skončilo 22. 4. 1804. Až na výnimky (lekári, kňazi, poľskí dezertéri z francúzskej armády, nemeckí osadníci) biele obyvateľstvo počas dvoch mesiacov vyvraždili, vrátane žien a detí. Celkom zmasakrovali odhadom 3000 – 5000 obyvateľov, a to i tých, ktorí s černochmi sympatizovali.

V češtine, ani v slovenčine či nemčine už nenájdeme kapitolu ponechanú editormi v anglickej mutácii z 26. júna pod titulom 1804 Haiti massacre. Najčastejším výrazom pre vyvraždenie Francúzov je v tejto verzii masaker. Text sa však do veľkej miery opiera o publikáciu Philippa R. Girarda pod titulom “Karibská genocída: rasová vojna na Haiti”, 1802 – 1804, kde sa – ako z názvu vyplýva – hovorí o genocíde.

Autor: Patrik Sloboda