Niektoré zdroje, predovšetkým kresťanské, tvrdia, že Weishauptovým ideologickým prototypom bola Platónova „Republika“. Tieto tvrdenia sú zavádzajúce. Weishaupt (napriek svojej nenávisti voči nim) obdivoval taktiku jezuitov, ich disciplínu a zručnosť v organizácii, ich schopnosť využiť svoj talent a zapálenie pre svoju vec. Keďže bol jezuitmi vzdelávaný, Weishaupt vedel o ich skúsenostiach s vytváraním totalitných spoločností a jeho prototypom nadovšetko bola totalitná a teokratická vláda, ktorú, napriek španielskej ústrednej moci, v Paraguaji v roku 1609 jezuiti presadzovali. Tento otrocký štát oficiálne existoval 159 rokov, do roku 1768, kedy bol Weishaupt 20-ročným študentom. Jezuiti toto nevoľníctvo nazývali encomienda, teda misia či ochrana.

Posúdenie si vyžadujú fakty, ktoré som objavil v dizertácii Carla Mornera “An Account of the History of Paraguay and the Pertaining Jesuit Missions from the Discovery of the Country to 1813″ (Uppsala, 1858, s. 92-102). Podľa Mornera mala každá misia mestskú radu, vykonávajúcu príkazy jezuitov. Jezuiti nasledovali druh komunistickej metódy, používajúc pretvárku a násilie. Pre misiu boli nútení pracovať indiáni z kmeňa Guarani oboch pohlaví a bez ohľadu na vek. Indiáni nemali žiaden osobný majetok. Celá úroda sa zhromažďovala v spoločných sýpkach. Jedlo a oblečenie, ktoré Indiáni potrebovali, ako aj ostatné potreby komunity, boli rozdeľované odtiaľ.

Jezuiti dozerali na prácu továrenským spôsobom a zaviedli pracovnú povinnosť.

Potraviny a ďalšie potrebné veci pre Indiánov záviseli na výsledkoch produkcie. Mocenská štruktúra bola centralizovaná a práca vykonávaná v skupinách. Komunita organizovala dokonca aj zábavu. Pri vykonávaní trestu museli Indiáni pobozkať ruku trestajúceho, poďakovať mu a vyjadriť svoju ľútosť.

Komunitné vedenie pozostávalo z jezuitských kňazov z Talianska, Anglicka a Nemecka. Tí ohradili oblasť spôsobom pripomínajúcim geto alebo východnú Európu za železnou oponou. To všetko posilňovalo predstavu, že Jezuiti ašpirujú na vytvorenie nezávislého štátu.

“Divokí” Indiáni z neďalekých oblastí boli lákaní do uzavretých komunít dobrým jedlom, vľúdnym prístupom, oslavami a hudbou, bez stopy či náznaku o otroctve, ktoré malo nasledovať. Potom pasca sklapla. Jezuiti „divochov“ rozdeľovali medzi misie na rieke Paraná. Mnohí z nich utiekli späť do džungle, len aby boli chytení neskôr.

Indiáni boli pretvorení na bezmocné, závislé stvorenia. Ich šance na duchovný rozvoj boli obmedzované. Zvláštni jezuitskí duchovní (podobní politrukom) Indiánov indoktrinovali tak, aby títo svoju nespokojnosť neprejavovali. Kresťanstvo, pôvodne náboženstvo pre otrokov, bolo ľstivo využívané.

Zároveň sa snažili Indiánov vychovať k militaristickému postoju, týmto spôsobom sa stali nástrojmi v rukách svojich pánov bez akéhokoľvek vlastného myslenia. Paraguaj bol príkladom štandardizácie, „práva na spolurozhodovanie“, továrenskej mentality, komunistických metód a železnej opony (oblasť bola pretvorená na geto), politrukov, servilnosti, násilia, propagandy a militarizmu. Zaujímavosťou nesporne je i to, že za vodcov paraguajských misií boli vyberaní predovšetkým stredoeurópski jezuiti (židovského pôvodu).

Informácie o skutočných podmienkach nakoniec okolitý svet, napriek všetkému pokrytectvu a klamstvu, dosiahli. V roku 1759 bolo jezuitom prikázané Indiánov prepustiť a zrušiť svoj systém izolácie. Prirodzene, jezuiti tvrdili, že všetky tieto obvinenia voči nim boli falošné, napriek tomu však pripustili, že niečo s tým treba spraviť, ponúkajúc pomoc Indiánom, aby sa títo stali postupne zase nezávislými. Svoj sľub ale nemienili dodržať.

Medzitým v Európe nepriateľstvo voči jezuitskému rádu narastalo a kráľ Carlos III. vyhnal v roku 1767 jezuitov zo všetkých svojich provincií. Jezuiti v Paraguaji zdieľali osud svojich bratov. O rok neskôr, v roku 1768, oficiálne svoje misie bez odporu opustili – misie, ktoré, skrze ich komunistický spôsob života, potláčali duchovný rozvoj Indiánov. Takto jezuiti získali skúsenosti s indoktrináciou slobodu milujúcich indiánskych kmeňov a ich premenou na poslušných otrokov vo svojej „komunite“.

Len o osem rokov, v roku 1776, jezuitský odpadlík Adam Weishaupt založil rád Illuminati. Pravdivým faktom je, že jezuiti svoje getá udržiavali až do 19. storočia. Otroctvo bolo zrušené v roku 1843.

Kniha “V znamení Škorpióna”

Pokračovanie…

Obsah

Preklad pre www.protiprudu.org, christianfreeman