Koniec EÚ. O proteste 17. októbra ako generálke k výbuchu 17. novembra. Nantes a pokorenie Francúzska. Tradične debilný Europarlament.

Pozrel som si spätne požiar katedrály v Nantes. Nedokážem sa odosobniť od pocitu, že to, čo v našom malom, slovenskom meradle znamenala minuloročná kauza Judit, to v západoeurópskom meradle znamená zničenie nantskej katedrály. A totiž, že tento očividne anglo-sionistickým močiarom spustený proces, majúci za účel definitívne pokoriť riadiace štruktúry EÚ vo všeobecnosti a Francúzska v konkrétnosti, sa v dlhodobej perspektíve môže ukázať ako Pyrrhovo víťazstvo, svojrázna „opičia pracka“, t.j. situácia, kedy sa krátkodobá výhra v dlhodobej perspektíve ukazuje ako prehra. Tak ako bol slovenskému močiaru vyslaný výstražný signál skrz kauzu „Plevel“, tak aj posledné vyšetrovanie Sarkozyho, poskoka Anglosasov, zodpovedného za Lýbiu, je v tomto zmysle varovaním. Z hľadiska globalistov teda môže ísť o svojráznu aplikáciu manévrov gambitu a overstagu vo vzťahu k neokonom, ktorí sú, nepochybne, silnejší v operatívnom riadení.

Tým, že močiar aj v kontexte koronakrízy tak okato a fašisticky uťahuje skrutky všade na svete, si v skutočne píli konár, na ktorom sedí. Veď EÚ - a v kontexte plošného vyostrenia až rušenia vzťahov s Ruskom to je očividné - svojim povýšeneckým bliakaním po každom, kto nepasuje do ich sorosovských úchylných hodnôt, si predvídateľne privodí svoj pád. Kto bude s nimi, kryptonacistami, historickými revizionistami a neadekvátnymi gerontokratmi v novom svete jednať po 3. novembri, kedy tak či onak prídu o „atlantický“ dáždnik ? Rusko? Vy sa čudujete Lavrovovi, že odmieta jednať s EÚ, keď si Europarlament dovoľuje otvorene a ultimatívne požadovať od RF zrušenie „nedemokratických“ popravok/noviel a prepísať Ústavu? To je už kvázi-vojnová rétorika. To už bude skôr Rusko požadovať po Francúzsku a Nemecku, aby oni priviedli EÚ k rozumu. Hneď potom, ako prijmú novú ústavu nemeckú, ako sa to malo stať ešte roku 1990. Už aj Chazin hovorí, že EÚ je odpísaná (https://www.youtube.com/watch?v=dPK2uljdzdk), a nečudo, veď oni sa fakt pomiatli všetci už v tom Bruseli a Štrasburgu, nechápu, že nemôžu tak jednať s krajinou, ktorá má najsilnejšiu a najrýchlejšiu armádu sveta, najlepšie zbrane a hypersonické vojenské a kozmické technológie, pričom z veľkej časti zásobuje EÚ plynom. Zatiaľ čo EÚ, mentálne uviaznutá v deväťdesiatych rokoch, nemá nič, okrem GayPride-ov. Sú to proste napospol realite neadekvátni alebo vo svojej rusofóbii reálne chorí ľudia, pozdravujem obzvlášť toho idiota Verhofstadta, teba teda kámo fakt pán Boh nestvoril na svoj obraz...

Aký to rozdiel v prístupe v porovnaní s triezvym a informovaným Bushom starším, ktorý práveže týchto „večných blúdilcov Sionu“ chcel zdržať od rabovania Ruska a postsocialistických krajín po 1989-93. Ich zahraničná politika sa zredukovala na rusofóbiu a podnecovanie vojny (čo je z pohľadu medzinárodného práva nepremlčateľný zločin – pozn.), živenie, provokovanie a politicko-ekonomickú inštrumentalizáciu vojen a konfliktov, rozdúchavanie farebných revolúcií, riadenie teroristických proxy-armád, zneužívanie beirútskeho výbuchu, vyvolanie migračnej krízy, provokácie, provokácie a nekonečné provokácie. Skripaľ, Navaľnyj, o ktorom Lavrov povedal, že ak by to nebol Navaľnyj, vymysleli by si niečo iné, a že otázka v skutočnosti nestojí tak, či sa dá s EÚ robiť „business as usual“, ale či sa s EÚ vôbec dá jednať. Či sa dá spoliehať na ich slovo, či sa dá budovať vzájomne výhodné a úctyhodné partnerstvo s niekým, kto sa ani nie povýšenecky, ba až arogantne-mentorsky chová voči Rusku a mnohým iným krajinám, ktoré vraj nedorástli, aby mohli byť strategickými partnermi EÚ. A všetko horemenované sa vzťahuje tak na anglo-sionistický močiar, ako aj na Francúzsko, SRN, Taliansko, ako aj Belgicko a EÚ celkovo. Tento mindset dokonale vystihuje situácia z filmu BBC „WW3 Playroom“, kde reálni britskí štátnici simulujú zasadanie krízového štábu pre prípad vojny, a jeden z nich otvorene hovorí, že by sám osobne chcel zabíjať desaťtisíce Rusov, ale je otázne, či nejaké sprdnuté eSStónsko kdesi pánu Bohu za chrbtom im za to stojí, riskovať vzácne britské životy. No a vo vzťahu k nám, Slovákom, tento mindset západných elít s krišťáľovou jasnosťou demonštruje prípad Chovanca. A keby to niekto potreboval po-lopate, prečítajte si Soltészov článok o „Slovákoch ako šváboch Európy, ktorých by malo obsadiť Nemecko“.

Avšak tieto ich vysnívané hrátky s návratom do svetlých nacistických včerajškov im nebudú nič platné. Čo i len prisadnúť, z titulu mladšieho hlúpeho brata, k stolu novej Jalty, ak taká bude (v závislosti na výsledku volieb v USA, kde sa reálne schyľuje k občianskej vojne – pozn.), bude pre EÚ možné len v prípade, že ich nezmetú miestne elity a davy v celoeurópskom výbuchu, ktorého predzvesťou sa na biblicko-sakrálnej úrovni stal výbuch libanonský. Ďalšia symbolická prezdvesť sociálneho výbuchu v dôsledku uťahovania skrutiek v tomže Francúzsku je napríklad zákaz nočného vychádzania či obmedzenie rýchlosti šoférovania v Paríži na 30 km/h. No a nakoniec, to, ako nechutne a okato Macron prakticky hneď po výbuchu v beirútskom prístave začal drzo a neodpustiteľne politicky inštrumentalizovať túto nevídanú tragédiu, len potvrdzuje, že súčasné západné elity sa pri dosahovaní svojich cieľov neštítia NIČOHO. Chcú postaviť Rusko a Čínu mimo zákon? Prípad Sarkozy Macronovi nič nehovorí?

Совесть забыли и с катушек съехали совсем, суки, после развала Союза. Бога забыли, ну им и сочтется.

Dočkajú sa, že postavia mimo zákon ich, čoraz otvorenejších ospevovačov nacizmu. Ani ich napospol skorumpované a zglajchšaltované mainstreamové médiá im nepomôžu. Vlastne to budú redakcie, ktoré si sfanatizovaný dav podá najskôr za to, ako všetkých strašili a vodili za nos neexistujúcou „pandémiou“, ktorá vlastne bola len zámienka na totálne zrútenie svetovej ekonomiky a na získanie informačného monopolu časti elít nad ľudstvom. Čoskoro ľudia bez práce zaplavia ulice. Vitajte v roku 1930. Predpokladám, že o takmer 3 mln Američanoch, ktorí počas Veľkej Depresie zomreli od hladu, ste sa asi v tých svojich School of Economics neučili. Ani o románe J. Londona „Železná päta“ .

Aj u nás sa mnohí chystajú protestovať, pretože sú príliš naivní, než aby chápali, že protestný DAV apriori nič nezmôže. Obzvlášť, ak tí istí ľudia, čo dnes chodia na námestia, predtým ukázali smrtiacu, trestuhodnú márnivosť, keď zvolili, tak či onak (v duchu „leboFICO“), do čela štátu cvoka, ktorý ho teraz otvorene a nehanebne ničí a pľuje nám všetkým do ksichtu. A tí istí ľudia, chodiaci teraz na demonštrácie KOZ, odborárov, zamestnancov, umelcov, hercov, futbalových fanúšikov atď. apod., pod zástavami „spravodlivo nahnevaných PATRIOTOV“, budú akiste veľmi prekvapení, keď na nich náš „legitímne“ (ak sa príde na kupčenie s cigánskymi hlasmi a náležite sa to trestno-právne ošetrí, budú voľby zneplatnené – pozn.) zvolený korunovaný cvok pošle políciu a armádu, pričom nie s pelendrekmi, ale puškami. Budú prekvapení ešte väčšmi, ak niekde na zhromaždení (pravdepodobnosť je tým väčšia, čím viac ľudí pôjde do ulíc, obzvlášť 17. Novembra – pozn.) vybuchne bomba, ak sa provokatérmi sfanatizované davy „patriotov“ a „liberálov“ začnú mlátiť s políciou a sebou navzájom. Tá fraška zo sedemnásteho októbra bola len PREDOHRA, rozcvička pred 17. Novembrom. Inak by tam nebila do očí tá číselná zhoda. Dúfam, že po tejto demonštrácii už nik nemá pochybností, že ĽSNS vrátane Uhríka a Mazureka (talent na demagógiu majú, to sa im musí priznať – pozn.), a obzvlášť „Hlavné správy“ (blog https://blog.hlavnespravy.sk/23701/povolanie-do-boja/) sú pseudoalternatívou, kryptoinštrumentom elity na manipuláciu občanmi. Zaujímavé, že na tomto videu Pravdy.sk vidíme, že interiér Hlavnej stanice v Bratislave, kde policajti čakali príchodzích demonštrantov, je celý akoby „vyzdobený“ v MODRO-ŽLTÝCH farbách – modro-žlté odpadkové koše, modro tablá a žlté svietidlá, a predovšetkým modro-žlté pruhy na podlahe. https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/5258-takto-policia-cakala-na-protestujucich-v-bratislave?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_rubrikovy_box

Pekná ukrajinská symbolika. A policajti akoby demonštrantov vítajú. Ako si tu nespomenuť na remarku Popolvára o tom, že v deň medializácie správ o Kuciakovej smrti mal slovenský vozeň vo vlaku z Bratislavy do Viedne podlahu pomaľovanú modro-žltými pruhmi a celý bol vynálepkovaný modro-žltými obrázkami, ako aj na skutočnosť, že policajti v ten deň vlak, navzdory svojmu zvyku, neprečesali? Demonštranti alebo DAV, ako vždy, nechápe, že sa podieľa na divadle, organizovanom elitami. Veď v skutočnosti Matovič a  „Hlavné správy“ majú, v istom zmysle, jedného pána – najvyššiu hierarchiu slovenskej rímsko-katolíckej cirkvi, teda minimálne v kontexte toho blogu „Do boja“ je to do očí bijúca jezuitská rétorika. Tentokrát môžu demonštranti, vzhľadom na ich debilné chovanie, byť vďační, že to schytali len vodným delom a slzným plynom. Doslova si koledovali o výprask. Vzhľadom na ÚS schválený Núdzový stav mohli policajti zakročiť desaťkrát horšie. Ako vravím, toto bola skúška, skutočný výbuch je plánovaný na 17. novembra, kedy už núdzový stav pominie. Bolo to schválne tak naplánované, aby práve v Novembri čo najviac ľudí vyšlo do ulíc. Terajšia show mala, okrem iného, utvrdiť demonštrantov v tom, že polícia zas až taká tvrdá nie je. Ich presvedčenie bude rásť o to viac, že premiér a bezpečnostné zložky, ktoré vyhlásia núdzový stav a nevedia si ho vynútiť, resp. neplnia nimi avizované hrozby, automaticky strácajú rešpekt. Aby sme nakoniec neboli prekvapení... Všetci.

V „Krstnom otcovi“ je vykreslený zaujímavý charakter lekára Julesa Segala, ktorý raz povedal – „Ľudia väčšinou nechápu alebo nechcú chápať, keď im hovorím, že zomrú. A potom som zistil, že na to, aby to pochopili, im treba hovoriť – „Zomriete zajtra“. Preto ešte raz zaklínam všetkých – NECHOĎTE KURVA NA ŽIADNE DEMONŠTRÁCIE, ani teraz, ani zajtra, ani 17. Novembra, ani Nikdy na veky vekov Amen!!!

* * * * * * * * * * *

18. júla
The Guardian o katastrofe v Nantes napísal: „Dobrovoľný kostolný spolupracovník sa pred vyšetrovacím sudcom priznal, že vyvolal požiar, ktorý kruto poškodil gotickú katedrálu v Nantes, podľa slov jeho právnika... 39-ročný uchádzač o azyl z Rwandy, ktorý už niekoľko rokov žil vo Francúzsku, bol zatknutý v sobotu (18.7.2020) po tom, ako laboratórna analýza určila, že podpaľačstvo bola pravdepodobnou príčinou vznietenia sakrálneho komplexu... „Môj klient spolupracoval,“ – vysvetľoval právnik bez toho, aby sa rozhovoril o motívoch pokusu zničiť katedrálu sv. Petra a Pavla. „Úprimne svoj čin ľutuje...“... Požiar vypukol súčasne na troch rôznych miestach, ktorý „dobrovoľník“ noc predtým provizórne zneprístupnil. Hoci bol vzatý na vypočúvanie, azylanta prepustili hneď ďalší deň bez vznesenia obvinenia, pričom rektor katedrály vyhlásil, že mu dôveruje tak, ako každému pomocníkovi. Zo svojej strany mestský prokurátor Pierre Sennes uviedol vo vyhlásení z nedele, 19.7.2020, že podáva na Rwanďana obžalobu z úmyselného podpaľačstva s trestnou sadzbou 10 rokov a pokutou €150,000 (£136,000)... Požiar prišiel 15 mesiacov po devastačnom požiari v katedrále Notre Dame v Paríži, ktorý nastolil aktuálne otázky ohľadne bezpečnosti ostatných historických kostolov vo Francúzsku... Zatiaľ čo požiarnikom sa podarilo oheň lokalizovať v priebehu dvoch hodín a zachrániť jeho hlavnú štruktúru, orgán z r. 1621, ktorý prežil Francúzsku revolúciu a Druhú svetovú vojnu, bol zničený. Taktiež boli nenávratne zničené cenné artefakty a maľby, vrátane práce z 19. storočia od Jeana Hippolyta Flandrina, ako aj vitrážové okná, čiastočne pôvodom zo XVI. stor.n.l. Práce na katedrále začali roku 1434 a trvali do 1891. Bola poškodená požiarom roku 1972 (za de Gaulle-a by to bolo nemožné – pozn.)..“ 

Ešte keď len zaznela tá hrozná správa, tak snáď prvá analógia, ktorá sa mi vybavila, bola pieseň "Il pleut sur Nantes" (Prší nad Nantes) od legendárnej francúzskej šansoniérky Barbary. Skôr, než budete pokračovať v čítaní, Vám odporúčam vypočuť si túto jej baladu, jednu z najkrajších. https://www.youtube.com/watch?v=JZDvwt_qNH0

Il pleut sur Nantes   Dážď padá na Nantes
Donne-moi la main   Podaj mi ruku
Le ciel de Nantes   Nebo nad Nantes
Rend mon cœur chagrin   Mi utápa srdce v smútku

Un matin comme celui-là   V jedno vcelku bežné ráno
Il y a juste un an déjà   Je tomu asi rok
La ville avait ce teint blafard   Ma mesto privítalo bledým oparom
Lorsque je sortis de la gare   Keď som tam vystúpila zo stanice
Nantes m'était alors inconnue   Nantes mi vtedy bolo neznáme
Je n'y étais jamais venue   Nikdy som tam predtým nebola
Il avait fallu ce message   Musela som dostať tú správu
Pour que je fasse le voyage   Aby som tam nakoniec prišla

Madame soyez au rendez-vous   Madame, buďte na stretnutí
25 rue de la Grange-au-Loup   Ulica Vlčej Stoly, 25
Faites vite, il y a peu d'espoir   Ponáhľajte sa, lebo nádeje je málo
Il a demandé à vous voir   Prial si Vás veľmi vidieť

À l'heure de sa dernière heure   Keď klopala mu posledná hodina
Après bien des années d'errance   Po mnohých rokoch tuláctva
Il me revenait en plein cœur   Zrazu mi sem zavítal s preplneným srdcom
Son cri déchirait le silence   Jeho krik trhal mrazivé ticho
Depuis qu'il s'en était allé   Odkedy sa vytratil
Longtemps je l'avais espéré   Som ho celé roky čakala
Ce vagabond, ce disparu   Vagabunda a prízrak
Voilà qu'il m'était revenu   A hľa, ako sa mi vrátil.

25 rue de la Grange-au-Loup   Ulica Vlčej Stodoly, 25
Je m'en souviens du rendez-vous   Pamätám si to stretnutie
Et j'ai gravé dans ma mémoire   Vryla som si do pamäti
Cette chambre au fond d'un couloir   Tú izbu na konci chodby

Assis près d'une cheminée   Usalašení okolo krbu
J'ai vu quatre hommes se lever   Štyria muži, keď som vošla, povstali
La lumière était froide et blanche   Svetlo v izbe bolo chladné a biele
Ils portaient l'habit du dimanche   A muži oblečení do nedeľňajších oblekov
Je n'ai pas posé de questions   Na nič som sa ich nespýtala
À ces étranges compagnons   Tých čudných spoločníkov
J'ai rien dit, mais à leurs regards   Nič som nepovedala, no z ich pohľadov
J'ai compris qu'il était trop tard   Mi bolo jasné, že už je neskoro.

Pourtant j'étais au rendez-vous   Napriek tomu som tam došla
25 rue de la Grange-au-Loup   Na stretnutie v ulici Vlčej Stodoly, 25
Mais il ne m'a jamais revue   No on ma už neuvidel
Il avait déjà disparu   Zmizol vo večnosti

Voilà, tu la connais l'histoire   Takže, už teraz poznáš príbeh
Il était revenu un soir   Vrátil sa mi jedného večera
Et ce fut son dernier voyage   A bola to jeho posledná cesta
Et ce fut son dernier rivage   A jeho posledný prístav
Il voulait avant de mourir   Chcel sa len pred smrťou
Se réchauffer à mon sourire   Ohriať nad mojim úsmevom
Mais il mourut à la nuit même   Ale zomrel v tú istú noc
Sans un adieu, sans un je t'aime   Bez vyslovenia „Zbohom“, bez „Ľúbim Ťa“.

Au chemin qui longe la mer   Pri chodníku, lemujúcom morský breh
Couché dans le jardin des pierres   Uprostred záhrady z KAMEŇOV
Je veux que tranquille il repose   Som ho uložila na odpočinok
Je l'ai couché dessous les roses   Aby našiel pokoj POD RUŽAMI
Mon père, mon père   Môj otec, otec môj.

Il pleut sur Nantes   Na Nantes padá dážď
Et je me souviens   A ja si spomínam
Le ciel de Nantes   Že nebo nad Nantes
Rend mon cœur chagrin   Mi srdce v smútku utápa

Barbara, na rozdiel od väčšiny hudobným mainstreamom preferovaných „legiend“, skutočne bola legendárna. V epochu masového hudobného biznisu sa totiž pojmy kvalitnej hudobnej tvorby perverzne deformujú, a tak predpokladám, že tento slávik dobrej starej Francie už máločo hovorí súčasným Sajfom, Emám Drobným či inému podobnému drobizgu. Veď ono to už vyzerá, akoby hlavná podmienka, ktorú musí spĺňať uchádzač o post moderátora v nejakom mainstreamovom slovenskom rádiu, je kartografická pamäť na rôznych amerických a britských spevákov. 80 pc toho, čo púšťajú v rádiu, má s hudbou a skutočným umením, rozvíjajúcim mozog, brúsiacim estetický cit a charakterové vlastnosti človeka, máločo spoločné. Možno nie som chodiaca kartotéka na britských či afroamerických reperov, ale chodil som 7 rokov na ľudovú umeleckú školu v odbore husle, a viem, čo umenie JE a čo NIE JE. Ale späť k Barbare...

https://www.youtube.com/watch?v=K0gGcNLQoIo;

https://w1.musify.club/track/barbara-jentend-sonner-les-clairons-7493460

Spomedzi francúzskych šansoniérov má Barbara v mnohom podobné postavenie, ako Vysockij v Rusku. Že to teda bola ešte pri živote legenda, ale akosi "nevšedne známa", ak nie rovno cenzurovaná. Dokonca aj na tom youtube nájdete len máločo, ba ešte aj v ďaleko nie najlepšej kvalite. V skutočnosti poetka a hudobníčka Barbara bola ikonou svojej doby medzi progresívnou (v dobrom zmysle slova) a ľavicovou auditóriou, mnohí poprední francúzski vzdelanci boli jej obdivovateľmi. Posledná však nemala akosi popri ostatných na obdiv vystavovaných "brand-markoch" Francúzska priestor, obzvlášť, ak si porovnáme mediálnu pozornosť k nej na pozadí propagovania Y. Montanda, E. Piaf, Mireille Mathieu, Dalidy a i. Mala ťažký život, veľa fajčila. Nakoniec jej vo veku 58 rokov udelili Rád čestnej légie. Jednou z jej najkrajších lyrických balád je práve "Dážď v Nantes", pri tvorbe ktorej sa táto umelkyňa zrejme napojila na akýsi prorocký egregor, keďže z pohľadu egregoriálno-matričného riadenia v sebe nesie niekoľko mimoriadne veľavravných odkazov na súčasnú patovú situáciu, pred ktorou sa ocitlo riadenie GP vo Francúzsku aj inde v Európe kvôli obrovskému, suicidálno-deštrukčnému vypätiu a odporu (voči odpisovaniu – pozn.) stranovikov na celom kontinente. Pretože, ako ukážeme nižšie, tento požiar v Nantes spustil významnú reťaz udalostí, ktoré konieckoncov priviedli k paralýze EÚ a jej urýchlenému odpisu a delegitimizácii.

V tomto kontexte súperenia globalistov so stranovikami ako Golemom Londýna a Sionu nie je preto náhoda, že tento protikresťanský čin sa odohral práve v Nantes, kde, ako je známe, bol vydaný tzv. "Nantský edikt". V ňom francúzsky kráľ Henrich IV (ten-ten, čo neviemkoľkokrát menil vierovyznanie so slovami - "Paríž je hodný (katolíckej) omše!" a o ktorom píše A. Dumas v "Kráľovnej Margot") v roku 1598 v mnohých aspektoch zrovnoprávnil protestantizmus s katolicizmom vo Francúzsku. Vo svetle nielen mnou (Fursov, Chazin, Fomenko) ozvučenej hypotézy, že protestantstvo je najväčšmi judaizovaná forma kresťanstva, a že teda Reformácia bola ideologickou nadstavbou nad spoločensko-ekonomickým procesom transformácie neskorého feudalizmu na ranokapitalistické formy s nevyhnutným predpokladom LEGALIZÁCIE ÚŽERY, dáva zmysel aj hypotéza, že Nantes bolo pre tento hlboko protikresťanský akt vybrané pre jeho sakrálny význam z hľadiska etablovania biblického projektu vo Francúzsku. Pretože ešte na konci XVI. stor.n.l. bola vtedajšia Gallia (názov, používaný až do XVIII.stor.n.l.) z veľkej časti slovanská, viď Katarský Juh či región Vendée, t.j. zrejme krajinu VINIDOV alebo VENÉDOV.

Na tej istej úrovni riadenia treba hľadať aj odpoveď na otázku, ktorú som už bol načrtol na konci III. časti poslednej štúdie „Slovensko – „Byť, či nebyť?“, a totiž - aby sa prezident Macron zamyslel nad tým, prečo sú vo Versailles, hneď oproti kráľovskému komplexu, prakticky vo vzdialenosti „čo by kameňom dohodil“ od seba umiestnené dve sochy, a totiž – tvorcu paláca vo Versailles a kráľa-Slnko Ľudovíta XIV. a generála revolučnej armády Lazara Hoche-a, ktorý sa „preslávil“ tým, že genocidálne potláčal počas krvavého teroru roku 1793 „royalistické“ povstanie vo Vendée. Pretože obidvaja, aj symbol monarchizmu Ľudovít, aj symbol revolučného teroru Hoche, svojim spôsobom TVORILI NOVÉ Francúzsko, ako ho poznáme teraz... Avšak za cenu zničenia starého „Francúzska-Gallie“ (dtto genocída Katarov v XVI-XVII. stor.n.l ako bezprostredný výsledok „guerres de réligion“ – pozn.) či prvého nariadenia o všeobecnom a výlučnom používaní francúzskeho jazyka až v dobe revolúcie. Vo Vendée, Bretani aj iných vojvodstvách sa totiž vtedy po francúzsky nehovorilo. Ak neveríte, prečítajte si koniec prvej kapitoly románu V. Huga „Deväťdesiattri“. Vo svete globálneho riadenia sa totiž genocídy nedejú len tak. A keď už o tom hovoríme, matkou kráľa Ľudovíta bola príslušníčka dynastie Medici (...). O jednej genocíde z dielne tých, ktorí nám tu v súčasnosti propagujú inak kvalitný film o tejto dynastii, si ešte porozprávame nižšie (...).

Ergo, Nantes a jej kresťanská katedrála sa stali obeťami ďalšieho výčinu "Sionu“, resp. protikresťansky naladených migrantov, a v skutočnosti – stranovikov, anglo-sionistický močiar. Tých, ktorí boli a sú nepriateľmi Boha-SLOVO, ktorí predstavujú mnou viackrát ako "necudnú nevestu Jeruzalemu" označovanú globálno-politickú frakciu, medzinárodných "banksterov" Londýnskej City, klon Benátčanov a Východoindickej spoločnosti. Tí, čo kopú zbesilo okolo seba, obviňujúc Rusko v "ukradnutí tajomstva" k vakcíne od KORONA – vírusu, v havárii MH17 a všetkých možných, predovšetkým ich VLASTNÝCH, hriechov. Mám však seriózne dôvody domnievať sa, že požiar v Nantes, ako aj náš Kuciak, ako aj, konieckoncov, celá globálna operácia COVID, sú názornými príkladmi uplatňovania globalistického overstagu, kedy GP vie, možno aj plánuje, no nechá jednať stranovikov s vyhliadkou na neskoršie osedlanie nimi spustených procesov a ich obrátenie proti samotným iniciátorom. Skutočnosť, že v tejto špinavosti má, okrem stranovikov, prsty aj GP, bude viac zreteľná, keď si uvedomíme pár ilustratívnych paralel s dátumom nantského požiaru:

• 18. júla 1290 anglický kráľ Edward I. vyhnal cca 16 tis. anglických Židov z krajiny (odpis Británie a Sionu, ktorého predstavitelia si už teraz kolíkujú budúce „estates“ v nastávajúcom Medzimorí (viď otvorenie mosta v Komárne – pozn.)


• 18. júla 1389 bol medzi Francúzskom a Anglickom podpísaný mier z Leulinghemu, ktorý tval 13 rokov a bol najdlhším obdobím kľudu počas Storočnej vojny (porovnaj s chovaním Macrona po tragédii, ktoré sa ponáša na chovanie Napoleona III. – pozn.)


• 18. júla 1870, počas I. Vatikánskeho koncilu, bola vyhlásená dogma o pápežskej neomylnosti


• 18. júla 1925 vyšla v Nemecku prvá publikácia Hitlerovho Mein Kampf


• 18. júla 1936 rebéliou fašistických armádnych jednotiek započala aktívna fáza španielskej občianskej vojny


• 18. júla 1942 došlo v nórskom Beisfjorde k obrovskej masakre, keď nórski quislingovskí výsadkári pomáhali jednotkám SS pozabíjať 288 juhoslovanských politických väzňov. Pochybujem, že sa SRN za tento čin niekedy Juhoslávii ospravedlnila, o Nórsku, odoberajúcom deti slovenským matkám, ani nehovoriac. Práve naopak, je predsa trendy do Srbov, Rusov a Slovanov všeobecne kopať


• podpaľač nantskej katedrály bol Rwanďan. K požiaru došlo 18. júla, 4 dni po francúzskom štátnom sviatku „Dňa dobytia Bastily“, je to akoby útok na francúzsku suverenitu. No z pohľadu globálneho riadenia je to svojská odplata za angažovanie sa Francúzska, Belgicka, Nemecka a euroštruktúr v neslávne známej genocíde v Rwande, ktorej aktívna fáza skončila tiež 18. júla 1994 po tom, ako Rwandský Patriotický Front (RPF) prelomil vo svoj prospech vojenskú situáciu vo vleklej občianskej vojne v krajine, prinútiac prechodnú vládu emigrovať do Konga.


• 18. júla 1994 došlo v Buenos Aires k bombovému útoku na Asiociación Mutual Israelita Argentina, pri ktorom bolo zabitých 85 ľudí (prevažne Židov) a 300 bolo zranených


• 18. júla 2012 v dôsledku bombového výbuchu izraelského turistického autobusu na letisku bulharského Burgasu zahynulo minimálne (?? – pozn.) 7 ľudí a 32 sa zranilo.

Čo sa analógie s Rwandou (malého štátu s rozlohou Slovenska, zakliesneného medzi Ugandou, Tanzániou, Kongom a Burundi) týka, treba pripomenúť, že celá tamojšia genocída bola vyprovokovaná vonkajšími aktérmi. Rwanda a tamojší, z belgického kolonializmu sa zrodivší apartheidný režim Hutuov, sa stali sociálnym laboratóriom, kde proti sebe viedli svoje proxy vojny stranoviki a globalisti, využívajúc mocenské vákuum a nemožnosť Rusov zasiahnuť. Tutsiov, ktorých režim Habyarimana utláčal, ale aspoň otvorene nekynožil, a ktorí mali početnú zahraničnú diasporu, podporovali stranoviki, rovnako aj ich zástupnú teroristickú armádu Kagameho RPF. Tí začali v 1990 guerrilovú vojnu proti Habyarimanovmu diktátorskému režimu, protežovaného Belgickom a francúzskou cudzineckou légiou. Vláda Habyarimana to, samozrejme, vďačne využila na pritvrdenie voči domácim Tutsiom, nebezpečnou, na rasistickom základe postavenou propagandou fanatizovala prevládajúce Hutuovské obyvateľstvo proti nim, formovali sa mládežnícke a dobrovoľnícke úderky, francúzski vojaci zabezpečovali výcvik armády aj domobrany Habyarimana pod bdelým dohľadom Mitteranda. Mimoriadne zlovestnú úlohu vo veci rasistickej a nenávistnej indoktrinácie majoritného obyvateľstva Hutuov zohrávali katolícki misionári, domáci a zahraniční (! – pozn.), katolícka viera sa od 60-ch rokov začala v Rwande intenzívne šíriť. Začali sa spontánne masakry Tutsiov, občianska vojna režimu s profesionálne zásobovanou a koordinovanou proxy-armádou Kagameho RPF sa vliekla s premenným úspechom do r.1993, kedy bolo uzatvorené prímerie, pričom RPF bol prisľúbený podiel vo vláde aj v armáde. To však bolo len prvé kolo, na rozohriatie, takpovediac. Krátko po uzatvorení dohody z Arushe totiž na už dosluhujúceho prezidenta-diktátora Habyarimana bol spáchaný smrteľný atentát. Začala sa rwandská Bartolomejská noc, obyvateľstvo Hutu a všetky proto-médiá z atentátu vinilo Tutsiov, a keďže v krajine s najväčšou hustotou obyvateľov na štvorcový kilometer v Afrike vtedy kolovalo veľa zbraní, rozdaných armádou zo skladov milíciám, začali sa na Tutsiov spontánne pogromy. Do roku 1994 bolo podľa odhadov zabitých do 1,5 mln ľudí z celkového počtu obyvateľstva cca 7,5 mln. To všetko sa dialo pod nečinným dohľadom OSN, čo neprekvapuje, keďže jej vtedajší generálny tajomník Butrus-Butrus Ghali ako bývalý egyptský minister ešte roku 1990 dohliadal nad zbrojnými dodávkami egyptskej vlády režimu Habyarimana. Keď dodávate zbrane do africkej krajiny, zmietanej občianskou vojnou, asi to nie je na lov gaziel a už vonkoncom nie s vyhliadkou na čo i len snahu o nastolenie mieru. Málopočetné a sčasti majetné biele obyvateľstvo Rwandy pritom dostalo „šľachetný návrh“ od OSN, francúzskych a belgických úradov, že im pod dohľadom Légion Étrangére zaručia bezpečný prechod za hranice, avšak legionári tých búrskych nešťastníkov zaviedli priamo do rúk hutuovských katov. Pár desiatkam sa podarilo uniknúť, ale tých neskôr francúzske a belgické tajné služby cielene hľadali, po Európe a inde, a likvidovali. (https://www.wsj.com/articles/alleged-financier-of-rwandan-genocide-arrested-in-france-11589661003)

Viete, pri takomto ľudožrútskom nastavení západných elít sa potom nemáme čo čudovať, že Holandsko neospravedlniteľne stíha a terorizuje tých svojich občanov, ktorí sa pokúšajú vniesť jasnosť do prípadu okolo MH17 a zločinného krytia vrahov samotnou holandskou vládou. Asi ako keď Belgicko do zverejnenia videa s Chovancom bedlivo krylo jeho vrahov. Symptomatické, ešte aj ten van Aert nazval Sagana „hlúpou opicou“. Nech vás tieto neskrývané prejavy európskeho rasizmu neudivujú, veď Belgičania v ich hlavnom meste ešte do polovice sedemdesiatych rokov prevádzkovali ľudské zoo, kde afrických černochov z Konga, ktoré dodnes vykorisťujú ako kryptokolóniu, vystavovali ako opice na jarmoku. Tí nás teda fakt nebudú poučovať o demokracii, alebo stíhať za „porušovanie zásad právneho štátu“. Ešte sme sa ani zďaleka nevyrovnali za náš Majdan. O Chovancovi nehovoriac.