Americký minister obrany Ashton Carter je ochotný riskovať vojnu s Čínou, aby bránil „slobodu plavby“ v Juhočínskom mori. Carter počas svojho stredajšieho príhovoru v Honolulu na Havaji vydal svoje doposiaľ „najsilnejšie“ varovanie, požadujúc „okamžité a trvalé pozastavenie rekultivácie pôdy“ zo strany Činy na sporných Spratlyho ostrovoch.

Carter povedal: „Nemali by sme urobiť chybu: Spojené štáty budú lietať, plaviť sa a operovať kdekoľvek, kde to medzinárodné právo dovoľuje, tak ako to robíme všade vo svete.“ Dodal tiež, že Spojené štáty zamýšľajú zostať „v nasledujúcich desaťročiach hlavnou bezpečnostnou mocnosťou v ázijsko-pacifickom regióne.“

Aby čínskym vodcom ukázal, „kto je tu šéf“, Carter pohrozil rozmiestnením amerických vojenských lodí a sledovacích lietadiel vo vzdialenosti 12 míľ od ostrovov, ktoré sú podľa tvrdení Číny v jej teritoriálnych vodách. USA neprekvapujúco spochybňujú Čínu v súlade s ustanoveniami Konvencie OSN o námornom práve, dokumentu, ktorý USA tvrdohlavo odmietli ratifikovať. Ale to pre bojachtivého Cartera, z ktorého jeho nenásytný apetít po konfrontácii robí najbezohľadnejšieho ministra obrany od čias Donalda Rumsfelda, nie je podstatné.

Takže o čo tu vlastne ide? Prečo sa Washington tak veľmi stará o pár stoviek yardov piesku nakopeného na útesoch v Juhočínskom mori? Akú hrozbu predstavujú pre americkú národnú bezpečnosť? A nezapojili sa aj Vietnam, Tajvan a Filipíny do podobných aktivít na „rekultiváciu pôdy“, všetko bez toho, aby sa z toho vo Washingtone DC zježili?

Samozrejme, že áno. Celá vec je vtip. Tak ako je vtipom aj Carterovo tvrdenie, že bráni vznešené princípy „slobody plavby“. Čína nikdy neblokovala lodné trasy, ani nezhabala lode plaviace sa v medzinárodných vodách. Nikdy. To isté sa však nedá povedať o Spojených štátoch, ktoré len nedávno blokovali iránsku loď naloženú humanitárnou pomocou – jedlom, vodou a kritickými lekárskymi zásobami – smerujúce ku hladujúcim utečencom v Jemene. Samozrejme, keď to robia USA, je to v pohode.

Pointou je, že Washingtonu vôbec nejde o Spratlyho ostrovy; je to len zámienka na prefackanie Číny a na to, aby jej ukázal, kto šéfuje na jej zadnom dvore. Carter to vo svojom vyššie uvedenom prejave dokonca priznal, keď povedal, že USA plánujú byť „v nasledujúcich desaťročiach hlavnou bezpečnostnou mocnosťou v ázijsko-pacifickom regióne.“ Čína vie, čo to znamená. Znamená to, „toto je naša planéta, takže sa radšej polepšite, inak váš čaká peklo.“ To je pravý význam.

Takže poďme k jadru a pokúsme sa vysvetliť, o čo tu skutočne ide, pretože čoskoro nikto nebude hovoriť o Ukrajine, Sýrii či Jemene, lebo všetky oči sa budú sústreďovať na Čínu, kde sa náš šialený minister obrany pokúša začať tretiu svetovú vojnu.

Tu je novinka: Washington upustil od svojej politiky „obmedzovania vplyvu“ Číny a prešiel k plánu B: izolácii, zastrašovaniu a konfrontácii. Toto je podľa môjho názoru dôvod, prečo mocipáni za Obamom vyhodili Hagela. Hagel proste nebol pre túto prácu dostatočne jastrabí. Chceli skalopevného, vojnovoštváčskeho neokonzervatívca ako Carter, ktorý je celkom pravdepodobne najnebezpečnejším človekom na svete.

Carterovou úlohou je zrealizovať novú bojovú politiku podnecovania a konfliktu. Jeho akcie skeptikom potvrdia, že Washington sa už viac nezaujíma o integráciu Číny do systému vedeného USA. Čína sa skôr stala najväčšou hrozbou pre washingtonský plán pivotu do Ázie. A aby som čitateľom pripomenul, aký je pivot dôležitý pre budúcnosť Ameriky, tu je Obamov citát, ktorý som vytiahol z najnovšieho článku Toma Engelhardta s názvom „Superveľmoc v tiesni“:

„Po desaťročí, v ktorom sme bojovali v dvoch vojnách, ktoré nás vyšli draho pokiaľ ide o krv a peniaze, Spojené štáty obracajú svoju pozornosť k obrovskému potenciálu ázijsko-pacifického regiónu… Keďže končíme súčasné vojny, zacielil som svoj tím národnej bezpečnosti novým smerom – naša prítomnosť a poslanie v ázijsko-pacifickom regióne musí byť najvyššou prioritou.“

Takzvaný pivot je „najvyššou prioritou“ Washingtonu, čo znamená, že bezprecedentná prevaha Číny musí byť spomalená a jej regionálny vplyv zredukovaný.

Takže, spor kvôli Spratlyho ostrovom sa využije rovnakým spôsobom, akým USA využili ostatné incidenty, to jest, pomocou démonizácie čínskych vodcov v médiách, pomocou zostavenia koalície, ktorá bude verejne vzdorovať aktivitám Číny, pomocou zavedenia tvrdých ekonomických sankcií, pomocou zahájenia asymetrických útokov na čínsku menu a finančné trhy, pomocou vylúčenia Číny z kritických obchodných dohôd, a pomocou podnecovania sociálnych nepokojov (farebné revolúcie) prostredníctvom podpory disidentov žijúcich v Číne.

Toto sú až príliš povedomé znaky zasahovania USA, zameraného na „vynárajúcich sa konkurentov“, ktorí ohrozujú americkú globálnu hegemóniu. Čína sa teraz ocitla na prvých miestach zoznamu.

Americkí mocipáni vedia, že šikanovanie Číny znamená značné riziká nielen pre nich, ale aj pre celý svet. Aj napriek tomu sa rozhodli sledovať túto novú politickú líniu a vynútiť si konfrontáciu. Prečo? Prečo by sa púšťali do stratégie plnej nebezpečia?

Odpoveď je: niet pre nich inej cesty. Skúsili obmedzenie vplyvu a nefungovalo to. Čína šialene rastie a jej regionálny vplyv ohrozuje USA, ktoré sa môžu ocitnúť na vedľajšej koľaji. Carter to dokonca priznal v nedávnom prejave, ktorý predniesol na McCainovom inštitúte na Arizonskej štátnej univerzite. Povedal: „Už vidíme v regióne krajiny, ktoré sa pokúšajú rozdeliť si tieto trhy… v nedávnych rokoch uzatvárali mnoho obchodných dohôd, niektoré boli založené na nátlaku a zvláštnych dojednaniach… Dohody ktoré… nás stavajú na vedľajšiu koľaj.

To predstavuje riziká pre vstup Ameriky na tieto rastúce trhy. Všetci sa musíme rozhodnúť, či dovolíme, aby sa to stalo. Ak sa chystáme posilniť naše exporty a našu ekonomiku… a stmeliť náš vplyv a vedenie v najrýchlejšie rastúcom regióne vo svete; alebo či namiesto toho odstúpime z hry.“

Vidíte? Všetko je to o trhoch. Všetko je to o peniazoch. Tu je ešte niečo z Carterovho prejavu: „Ázijsko-pacifický… je určujúcim regiónom pre budúcnosť našej krajiny“… „Do roku 2050 tam bude žiť polovica ľudstva“ a že „viac než polovica svetovej strednej triedy a jej sprievodnej spotreby bude pochádzať z toho regiónu.“… „Už teraz je v Ázii viac než 525 miliónov spotrebiteľov zo strednej triedy a očakávame, že do roku 2030 ich v tomto regióne bude 3,2 miliardy… Prezident Obama a ja chceme zaistiť, že… podniky budú môcť úspešne súťažiť o všetkých týchto možných zákazníkov. …V priebehu nasledujúceho storočia nebude na žiadnom regióne záležať viac… pre americkú prosperitu.“

Toto je dôvod, prečo Obamova administratíva robí veľké nepríjemnosti v Juhočínskom mori. Takže veľké americké megakorporácie budú mať nových zákazníkov pre svoje IPADy a hriankovače.

Kvôli tomu sú ochotní riskovať jadrovú vojnu.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: Mike Whitney