Opica a zrkadlo. Lučanský.

Objektívnym základom každého riadenia je schopnosť subjektu riadenia predvídať správanie objektu riadenia, ktorý je ovplyvňovaný tlakom vonkajšieho prostredia, vlastnými zmenami objektu a zmenami riadenia. Uplatnenie tejto schopnosti je kľúčom pre vstup do riadenia, všetko ostatné sú len vyjadrenia tejto schopnosti v tej-ktorej konkrétnej oblasti riadenia. Avšak ak subjekt riadenia má ilúziu existencie objektu riadenia (alebo procesu riadenia), potom sa u takého človeka vytvára ilúzia toho, že on(oni) uskutočňujú riadenie tohto objektu (procesu). Avšak následky takéhoto iluzórneho riadenia sú objektívne a katastrofické tak pre subjekt riadenia, ako aj pre ním riadený objekt (proces).

KSB

Aby ste porazili buržujov, netreba počúvať, čo buržuj rozpráva. Treba myslieť ako buržuj.

Bez BOJA niet VÍŤAZSTVA.

„Vyzerá to, že na nás niečo majú...“

R. Sulík po vypočúvaní na NAKA vo veci štátneho prevratu

Jeden z menej známych ruských básnikov, preslávený predovšetkým svojimi bájkami, Ivan Andrejevič Krylov, má jednu pre súčasné slovenské pomery veľmi ilustratívnu s názvom „Opica a zrkadlo“. Ponúkam svoj voľný preklad:

Opička, keď v zrkadle svoj obraz uvidela

Do ležiaceho macka nohou poudrela

A povedala – „Pozri že, môj milý, aká stvora!? Jak gáni, skáče, vrtí sa,

Grimasy, sťa u prďúsa

Vskutku by som užialená bola Keby som bárs len trochu sa jej podobala!

Avšak, priznajme pre spravodlivých,

Z mojich tetiek zo päť-šesť je takto krivých.

Aj na prstoch ti spočítať ich môžem!“

„A čo tak na seba sa poobzrieť, ó Bože!“

Dôvetil Macko ospalý.

Nevyslyšané jeho slová ostali...

 

Na svete žije takých veľmi mnoho

Čo neradi sa vidia v zrkadle.

Čo i len včera som to videl na mále:

Klimich je podvodník, to všetci vedia stroho,

O úplatkoch mu tvrdia. Slová do vetra!

Veď Klimich aj tak ukazuje na Petra.

Táto bájka dokonale vystihuje prevažujúci psychotyp, ktorý je príznačný pre stredneštatistického predstaviteľa politickej obce matovičovského (ďalej M – pozn.) razenia. Tento psychotyp predstavuje všetko najhoršie, čo kedy žilo a chodilo po slovenskej zemi. Nevzdelaný sociopat a zbohatlík, bez elementárnej kultúry a znalostí, ktorý celú svoju politickú kariéru postaví na kopírovaní chovania krylovskej opice, klebetníčky a „producenta invektív“, neschopnej sebareflexie, je v danom prípade opica s granátom, ktorý môže zničiť našu štátnosť. To máte tak, spoluobčania, keď neriešite politiku, bude politika riešiť Vás, alebo presnejšie – keď ľudia rezignujú na podieľanie sa na moci, potom sa k moci dostanú najhorší z nás. Ešte starí Gréci o tom hovorili.

Čo robil M celý svoj život? On, ako aj väčšina politického spektra a dzurindovsko-penťáckych klonov, čo kričia, že Fico je zlodej, ktorým sa ľudí pomocou médií podarilo presvedčiť, že MAFIA nie sú oni, ale Smer, tak oni sú vlastne tou opicou. Celý život len pľujú naokolo invektíva, bezdôkazne všetkých obviňujú, urážajú. To je proste psychológia. M všetkých naokolo považuje za idiotov, gaunerov, bastardov, zlodejov a mafiánov, Slota starší mal zase obľúbenú vetu – „To je neskutočná hanba a hnus!“. Že teda práve on o hanbe rozpráva, alebo jeho pokračovateľ Danko o tom, ako ľudia OTUPÉJEVJÁJÚ... Ako tá opica pred zrkadlom, ktorá celý ten čas rozpráva sám o sebe - obviňujúc nepriateľa za vlastné hriechy. Nemenej dôležitý aspekt je absencia sebakritiky či schopnosti triezvo rozmýšľať, akú demonštrovala opica po mackovom napomenutí, a ktorá v súčasnej dobe obzvlášť v psychike ťažkých slniečkárov spôsobuje efekt kognitívnej disonancie. Je to tiež smerodajné pre vyvodenie záveru o katastrofálnosti riadenia takéhoto indivídua. O katastrofálnosti pôsobenia médií, nastavených v tomto režime. Posledné štvorveršie je prorockou krylovovskou ilustráciou memečka, čo vzniklo krátko po Matelkovom krste v Bruseli – „How are You? – Akú Haváriu, prosím Vás? To Sulík!“. Proste van tajm, neks tajm, niet čo dodať.

Je niečo mrazivo-šteklivé a trpko-humorné v jednej múdrosti – „Kde je veľa právnikov, je málo spravodlivosti. Kde je veľa policajtov, je málo bezpečnosti. Kde je priveľa „nezávislých novinárov“, je málo objektivity...“ V slovenských podmienkach sa to dá preformulovať na – „Len v krajine, kde je zaručene jeden politológ na sto obyvateľov, je premiérom Matovič“. Ešteže tu máme toľko psychológov a psychiatrov, bude ich treba. Tí totiž, na rozdiel od politológov a novinárov, vedia byť aj skutočne užitoční. A na Slovensku končí politológia, nastupuje psychiatria. Podumajte, prečo na každej vládnej aj P-residentskej tlačovke vystupujú tlmočníci pre hluchonemých...? Predtým to nebolo, odštartovalo to slávne P-residentkino – „Po-sun-ko-vá – reč – je – pre – všet-kých!“ a COVID-ové plačovky. Z pohľadu Matovičových kurátorov sme hluchonemí idioti, neschopní rozpoznať DOBRO a ZLO, odlíšiť LOŽ od PRAVDY, ako sme ukázali vo voľbách, zvoliac si také čudo. No a tak nám to aj vie náležite okoreniť, je to vlastne výsmech a urážka v jednom. Tu, v krajine, kde sa ZRODILO Božie S L O V O, táto sorosovská úderka chce zrejme akúkoľvek budúcu komunikáciu ROBOT-ov (v čapkovskom zmysle – pozn.) zredukovať na po-sun-ky.

Len psychológiou „malého človeka“ sa totiž dá vysvetliť, že naše silové kádre a euroatlantická lobby-community, na pohľad odchovaná na „svetlých demokratických ideáloch“, dlhodobo a z presvedčenia advokujú fašizáciu verejného diskurzu a ničia štátnosť. Lebo oni sú presvedčení o neomylnosti ich pána, o svojej MOMENTÁLNEJ dôležitosti ako správcov preň, o správnosti ich hodnôt, resp. nutnosti potláčať akýkoľvek, obzvlášť „ruskou propagandou“ zaváňajúci protinázor. Táto psychika otroka a malého človeka, ktorý je šťastný z možnosti slúžiť korporatokracii a presvedčený o správnosti takéhoto usporiadania, je dokonalá živná pôda pre fašizmus, ktorý je, ako je známe, ideologicky všežravý.

Ľudia ako Matovič či Naď boli radi, že sú na čele think-tankov, strany, hnutia, vďační za možnosť anglicky konverzovať, podpisovať sa pod inými skoncipované štúdie, stretávať sa s významnými osobnosťami a zastávať významné posty. Ak taký život a tieto stáže trvali roky, človek si nevyhnutne na svoj status, svoj životný štandard zvykal a presvedčil sa o iluzórnej správnosti takéhoto vývoja udalostí, jeho objektívnej podstate. Neustále si svoj iluzórny úspech a kariérne úspechy morálne legitimizoval. „Azda by som bol tak vysoko, keby som nebol schopný?“ – je ich najpálčivejšia otázka, ktorú jednoducho v svojej malosti nedokážu preformulovať na – „Som tak vysoko LEN PRETO, lebo to niekto chce a potrebuje, nie preto, že by som bol schopný“. Úprimne veria euroatlantickým hodnotám (teda aspoň Naď, M. neverí ničomu a nikomu – pozn.), svoje princípy a ideály nemajú a s ruskými sa ani neunúvajú, lebo ani rusky nehovoria. Nemajú vzdelanie, nepoznajú históriu, nevedia jazyky, nie sú právnicky podkutí. Ako preboha chcú narábať s mocou, keď nemajú ani jedno z toho? Nedokážu nič! A hlavne – nemajú vôľu. Okrem vôle znepríjemňovať život okoliu svojím psychickým hendikepom, pomstychtivosťou, zákernosťou. Beda kráľovstvu, kde je kráľom blázon! – čo to nepoznáte z rozprávok? Majú MOC, ktorou nevedia narábať. A sme pri iluzórnosti riadenia. Tragédia je v tom, že následky činnosti takéhoto subjektu, majúceho ILÚZIU vlastnej dôležitosti a ním vlastnenej moci, majú objektívny dopad a katastrofálne následky tak na subjekt riadenia, ako aj na ním „iluzórne“ riadený objekt.

Šach-Matovič je pre Slovensko KATASTROFA. Ktorú si, s prepáčením, musíme vyžrať. Vzývať k rozumu, morálke, ústretovosti či pomoci zo strany vlády, dosadenej na našu likvidáciu, je strata času. Nádejať sa na to, že sa s nimi bude dať dohodnúť, že nebudú naďalej rafinovane a podlo robiť všetko pre zničenie Slovenska a jeho ľudí (na povel z istých ambasád a inštitúcií – pozn.), dúfať, že niekto sa polepší, alebo že sa Matovič so Sulíkom rozhádajú skôr, ako to bude nadnárodné riadenie (vonkoncom nie naše elity – pozn.) potrebovať, je naivné. Rovnako je naivné spoliehať sa, že predčasné voľby bez referenda vyriešia situáciu. Vôbec nie, dokonca je v našom záujme, aby tento cirkus trval ešte tak polroka, kým elity a slniečkári nevytriezvejú natoľko, aby prišli na referendum v závere leta. Samozrejme, súčasne sa treba nám všetkým informačne mobilizovať a pôsobiť. Nie je totiž v našom záujme, aby M slovenské elity zvrhli a roztrhali. Spomeňme si na to, čo tak pekne ukázal film „Kandidát“. Politické vraždy začínajú byť na Slovensku trendy. Avšak takýto vývoj udalostí nebude pre neho trestom, ani pre nás výhrou. Skutočný trest pre neho nastane, keď bude bezkonkurenčne najodióznejšie v našich dejinách zdiskreditovaný, a keď počas spravodlivého národného súdu vyklopí a prezradí všetko a všetkých, s kým sa podieľal na štátnom prevrate. A nech mu je naparený fakt exemplárny trest! Ale ešte predtým, než samotný proces začne, nech pekne čaká vo vyšetrovacej väzbe bez akejkoľvek PREZUMPCIE NEVINY, presne toľko dní, koľko protizákonne trčala vo väzení, čakajúc na rozsudok, Judita! A nech je zavretý presne v tej istej cele na trenčianskej psychiatrii, čo aj ona a nech tam pod 24/7 kamerovým dozorom, live-streamovanom po celej krajine, čaká na svoj proces! TOTO BUDE JEHO TREST! Ešte aj bude vďačný za to väzenie, lebo po ulici na Slovensku už chodiť beztak nebude môcť. A nie kvôli ľuďom, ale elitám. Ale toho všetkého sa dočkáme „až o šiestej večer po vojne“, ako sa spieva v jednej pesničke. Zatiaľ M hazarduje s našou štátnosťou ako tá opica pred zrkadlom, čo tancuje s granátom v ruke. A záleží len na politickej gramotnosti všetkých nás, či dokážeme granát zaistiť, či z tohto smrteľného nebezpečenstva pre nás všetkých vyjdeme skrz SNP ~ referendum, alebo sa Majdanom č.II ponoríme do občianskej vojny a nenávratne premeníme na „krajinu, v ktorej sa nebudeme báť umierať“...

* * * * * * *

Posledné udalosti a trendy, badateľné na „patriotických“ weboch typu HS, obzvlášť budovanie infopoľa pre Pellegriniho - - svedčia v prospech našej hypotézy, že plán väčšinovo proatlantických elít na Slovensku je – nepripustiť referendum a delegitimizáciu štátneho prevratu. A to čo najskôr. Pretože teraz sú ešte ľudia zmätení, demoralizovaní, zdeptaní, slovom – vyvedení z rovnováhy. Napriek s ničím neporovnateľnej diskreditácii, ktorú vlastnými činmi i slovami denno-denne na vlastnom renomé pácha táto „vláda“, ľudia ešte stále nie sú vymanení z informačného poľa, ovládaného mainstreamom či „patriotmi“. Nerozumejú podstate procesov, hľadajú jednoduché riešenia. U niektorých už dochádza ku kríze či prehodnoteniu hodnôt, alebo ku kognitívnej disonancii, ale stále sa nedá povedať, že by kritická masa ľudí chápala, čo treba robiť. Ako najmenej konfliktná a krvavá sa preto javí cesta, kedy sa situácia nechá vyhniť, vyzrieť ad absurdum. Opici s granátom netreba protirečiť ani ju provokovať, treba sa na tom poučiť a modliť, až neodistí granát, ktorým nevie narábať (to, či ho odistí, zistíme vo februári – pozn.); neskôr treba v správnom momente zabezpečiť granát a nechať opicu vytancovať. Nech by to vyznievalo akokoľvek mysticky, M je v istom zmysle ako každé zlo na niečo dobrý. Čím dlhšie bude zotrvávať v úrade a diskreditovať tým prakticky celý démonkratický ponovembrový systém, založený na lži, smrti a korupcii, a čím intenzívnejšie sa zatiaľ budú šíriť koncepčné vedomosti o podstate procesov, tým viac ľudí bude pod vplyvom tejto súhry/pasionarity prijímať správne rozhodnutia a prichádzať k správnym záverom. Preto treba, z pohľadu elít, znemožniť „duchovné vytrávenie“ slniečkárskeho fašizmu z kolektívnej psychiky národa pod vplyvom M excesov a prešľapov, sabotáže a vlastizrady tejto vlády, a spustiť tu Majdan č.II. Inak bude referendum, ktoré nastolí otázku o zmene celej ponovembrovej koncepcie slovenskej štátnosti (viď Ficov Overton k študentovi Šmídovi! – pozn.). Preto chcú elity Majdan č.II pod heslom „All for Milan“. A znovu používajú tie isté kecy – že či dokáže Pelle využiť kolektívnu túžbu národa po vytúženej zmene. Aké patetické... Isteže, chceme zmenu, ale nie takúto! Akáže ste Vy zmena, do psej matere?! 

Naviac, tieto Vaše túžby a ambície sú v podozrivom súzvuku s rozkladno-devastačnými plánmi periférie močiara, to už ako máme chápať? A uvedomujete si vôbec, že týmto svojim hlúpym počínaním už druhýkrát križujete cestu plánom globalistov? Ktorým niežeby nevyhovovala samotná perspektíva zániku slovenskej štátnosti, ale nepotrebuje občiansku vojnu TU a TERAZ, ak chce predvídateľne-stabilne budovať „Medzimorie“? Neobávate sa, že v dôsledku vašej naoko „patriotickej“ rétorike, ale v skutočnosti neokonskej činnosti, zrade a nepredvídateľnosti sú globalisti nútení zmieriť sa s tým, že jediným adekvátnym politikom, schopným zachrániť situáciu s ich riadením a podľa možnosti predvídateľne inkorporovať Slovensko do budúcich konštelácií, je Fico? Chápete vôbec, komu týmto Vašim predčasným Majdanom skrížite plány? Globalisti budú s Ficom rokovať, a budú s ním rokovať o to väčšmi, o čo úspešnejší bude v politke zmierovania, vytriezvenia národa a v presadení myšlienky referenda.

* * * * * * *

Preto odporúčam váženým čitateľom zásobiť sa trpezlivosťou, v tejto časti pôjdeme do hĺbky a vyčistíme to, ako by povedal M, od podstaty... Prečo som vlastne nazval túto štúdiu, koncipovanú ako pokračovanie série „O krajine, kde sa nebudeme báť umierať I,II-1, II-2“, Božie Mlyny?

Nemyslel som tým v prvom rade akciu NAKA z 17 septembra s názvom „Boží Mlyn“, v priebehu ktorej bol zatknutý L. Makó, bývalý šéf kriminálneho úradu Finančnej správy, ktorý, ak máme veriť výpovedi pani Kučerkovej o sadistických metódach súčasnej súdno-mediálnej úderky, si toho zrejme v base vytrpel dosť na to, aby stratil zábrany a začal sa „kajať“. Nech to otáčam ako chcem, výpovede L. Makó sú zneužívané vládnou úderkou v rámci vektoru cieľov atlantistov, sú to typické akcie stranovikov, všade trčí Lipšic. My však budeme klamlivý chaos slovenskej politiky komentovať z pohľadu takej úrovne riadenia, ktorá má k „Božím Mlynom“ oveľa bližšie. Ako zistíme nižšie, práve tie nakoniec aj zomleli generála Lučanského.

Ešte predtým, než to rozbehneme, by som chcel povedať, že je mi skutočne nevýslovne osobne a ľudsky ľúto, čo sa stalo generálovi, vyjadrujem rodine aj pozostalým úprimnú sústrasť. Bol to nesporne veľmi odvážny a zaslúžilý človek. Doteraz mi rezonuje v pamäti video, ktoré natočil v mene PZ rok po vražde J. Kuciaka s priateľkou a ktoré venoval „odvážnym jednotlivcom a novinárom, ktorí sa usilujú o hľadanie pravdy“. A chcem jeho pozostalých vopred poprosiť, aby sa na mňa nehnevali, ak budem čisto profesionálne rozoberať pozadie tejto udalosti. To, čo sa stalo, je niečo neslýchané a hanba všetkým európskym inštitúciám, že mlčia a tolerujú to. To, že u nás realizovali štátny prevrat, že sem najprv dosadili zradcu Pelleho, a teraz tohto klauna, ktorý na ich povel, sťa v akomsi socio-laboratóriu NWO, realizuje pokusné testovania a skríningy, ešte sa na tom aj nabaľuje a stále nemá dosť – očakáva očkovanie – to je hlavná vizitka súčasnej Európy a Západu. Nech sa Pelle a spol nespolieha, že dostane od nich mediálnu a operatívnu podporu pri Majdane „All for Milan!“ Keď v októbri 1993 Jeľcin z tankov rozstrieľal ruský parlament a zabil vyše 2 tisíc ľudí, celý Západ mu POSTOJAČKY tlieskal! Fašisti, keď raz zasadnú ku korytám, sa tam budú držať zubami-nechtami. Z M nie je nadšený ani GP, pretože predstavuje hrozbu stabilite jeho riadenia, robí, čo môže, aby informačne aj operatívne tlmil najväčšie „prešľapy“ tejto vlády (čo je pre niekoho ZLYHANIE, pre iného môže byť cieľ – KSB). A preto trestá aj tých, kto to nielen spôsobili, ale napomáhajú neokonom kývať loďku v matrici Majdanu č.II – Pellegrini a „patrioti“. Preto ten odkaz o Lučanského smrti cez Sakovú. Prakticky pred Silvestrom. Ako hors-d’oeuvre, predchuť toho, čo ich čaká. Načasovanie je dôležité. Naviac Slovákov z pohľadu GP treba trestať, resp. ako povedal tréner švajčiarskej repre na MS do 20 r. – „Je našou povinnosťou poraziť Slovákov.“ A kto to urobí lepšie, než Matovičovo komando, kto pozatvára ľudí rýchlejšie, než ČEKA vytvorená Žitňanskou, a prevádzkovaná Mikulcom a Kolíkovou? Nemala by skratka NAKA náhodou znieť „Národná ANTI-kriminálna agentúra“? Kto zničí našu budúcnosť istejšie, než Krajniak a Gröhling, kto ožobračí Slovákov spoľahlivejšie, než banky? Keď Fico pred istou dobou povedal, že vláda neprijala v decebri proticovidové opatrenia, lebo sa bála hnevu ľudí, tak tým vlastne naznačuje, aby sme čítali medzi riadkami a pochopili, že vláda neprijala žiadne opatrenia, lebo to tak GP chce, aby sme pokapali.

Takisto chcem vyjadriť úprimnú sústrasť aj p. Blahovi v súvislosti s úmrtím jeho otca. Pán Blaha, pravidelne Vás čítame a fandíme Vám, a preto moju kritiku prosím neberte ako osobnú, ale čisto profesionálnu. Ak si myslím a hovorím, že robíte chybu, keď neustále operujete modálnym pojmom „päťdesiate“ roky, keď sa snažíte pojmu „stalinistický“ pridávať apriori pejoratívny význam, tak mám na to dôvody. Vysvetlím to v ďalších častiach. Takže nič osobné, len положение обязывает. Súcitím s Vašou stratou, držím Vám palce a prajem Vám všetko dobré, obdivujem Vašu profesionalitu. Osobný budem voči p. Mažgútovi, spoznáte ten rozdiel.

* * * * * *

Keď 27. júla mainstream prišiel s odhalením, že jeden z poslancov OĽANO, ktorý bol na vrchole kandidátky, bývalý šéf vyšetrovacieho tímu „Gorila“ Lukáš Kyselica, kandidoval aj vstúpil do politiky ako aktívne činný príslušník Vojenského spravodajstva, boli z toho perplexed všetci, okrem Ma Mikulca, ktorí dokonca nezabudli poďakovať a vynachváliť svojho „tajného“. Samozrejme, oni o ničom nevedeli...Vylúčili ho síce zo strany, ale zostal v parlamente. Celý niekoľkodňový hurhaj vyznel, akoby sa jednalo o epizodickú imidžovú prehru M a spol. Nepríjemnú, ale jednorázovú. Leto bolo v plnom prúde, a tak si nik poriadne nevšimol, aké slová vypustila na adresu tých, čo chceli Kyselicovi uškodiť, manželka diskreditovaného policajta – že vraj Kyselica išiel do politiky s vedomím o tom, že je to konflikt záujmov, ale proste tak veľmi miloval Slovensko a chcel mu pomôcť, že zatajil, že je tajný. Ok, odtiaľ – potiaľ, aj ja by som to o ňom napísal, keby som bol jeho žena. Ale tá ďalej precedila, že tí, ktorí jej manželovi chceli v podobnom vlasteneckom počine zabrániť, ešte okúsia, ako melú Božie mlyny.

Udialo sa to asi mesiac po Lučanského odstúpení z PZ SR a bol to symbolický začiatok prechodu boja o MOC v slovenských elitách do vojnového štádia. „Vojna policajtov“ začala paralelne s bojom o to, kto bude v najbližšom okruhu M určovať tón, či Lipšicovci, či, takpovediac, Kyselovci.. Neokoni najprv mediálne odfajčili Kyselicu. A globalisti už o dva dni, 29.7. cez Naďa naznačili močiaru, aké Božie Mlyny to budú, po čom našim podpindosníkom stuhla krv v žilách. .... Mali byť zverejnené informácie z vyšetrovania havárie armádneho letu AN-24 pri obci Hejce. Nakoniec sme sa nič podstatné nedozvedeli, keďže veľké časti textu „chúlostivého charakteru“ boli začiernené. Ale ako výstraha dobré.

Informáciu o Kyselicovi rozšírili penťácke médiá, ktoré odvtedy začali do vlády čím ďalej intenzívnejšie zabŕdať, obzvlášť cez sexuálne excesy Kollára. A ten je práveže operátor globalistov vo vláde, na to netreba zabúdať. Spomeňte si na to priateľské šťuchnutie, čo si Kollár v NR SR doprial nie tak dávno s Kotlebom - SVOJ KLAN. Žiaľbohu, či už si to uvedomoval, alebo nie, tak generál Lučanský svojim odchodom z PZ SR skomplikoval proces tranzitu moci a urýchlil s ním súvisiaci mocenský boj. Predzvesťou sa stala neslýchaná „anonymná“ hrozba, ktorá dva dni po Lučanského (2.7.) demisii bola doručená generálovi, redakcii TA3 a primátorovi Vrútok. Zjednodušene povedané, rôzne klany, spomedzi nich dva najplyvnejšie – penťácko-londýnsky močiar a vatikánski siskári, sa začali biť o to, kto bude mať na vládu krejzy Trnavčana rozhodujúci vplyv. To práve tieto Božie Mlyny zomleli Kollára, Haščáka a Lučanského, každého inak, ale zomleli. A ak niekoho ešte nedomleli, tak zaručene pomaly, ale isto domelú.

Ja viem, že sa vraví, že o nebožtíkoch treba hovoriť len v dobrom. Ale ak chceme my, ba aj príbuzní generála poznať skutočný dôvod a pozadie jeho vraždy, musíme, žiaľ, vytiahnuť pár kostlivcov zo skríň. Už len preto, aby druhý a pre proces suverenizácie kľúčový slovenský generál, sediaci za mrežami – Tibor Gašpar, zostal v bezpečí a nestal sa ďalšou obeťou zvôle fašistickej junty, ktorú máme pri moci. Takže Lučanský. Len narýchlo pár vecí.

Lučanský bol prezidentom PZ SR po demisii T.Gašpara od mája 2018 do júla 2020. Hoci nepopieram jeho predošlé zásluhy, ale pre spravodlivosť veci treba povedať, že to práve on bol jednou z kľúčových postáv, bez ktorých by štátny prevrat na Slovensku nebol býval prešiel. Tibor Gašpar musel ísť preč nie kvôli osobnostnej antipatii s Pellegrinim (hoci aj tá existuje), ale kvôli tomu, že za jeho vedenia by bolo vyšetrovanie Kuciakovej vraždy prebiehalo inak a s inými výsledkami, neprijateľnými pre EÚ a USA, ktorých tajné služby (vrátane izraelských a sionistických) stoja na pozadí vraždy a neskôr odštartovaných procesov. Na rozdiel od „gašparovského“ obdobia, za prezidentovania Lučanského bolo vyšetrovanie vraždy zavedené do slepej uličky (ako ukázal oslobodzujúci rozsudok pre Kočnera – pozn.), ba neskôr bol úplne zrušený vyšetrovací tím „Kuciak“. Čiže z vraždy, ktorá bola zneužitá na štátny prevrat a vlastizradu, sme dostali obyčajné mafiánske zabitie podľa najprimitívnejšej možnej schémy, Kočner by musel fakt byť idiot, aby si to vzal na svedomie! To preto Matovič v „kondolenčnom“ statuse k Lučanskému hovoril, že zosnulý mal uňho oveľa väčší rešpekt, než T. Gašpar. Na rozdiel od svojho predchodcu generál Lučanský nemal problém chodiť na besedy a fóra, organizované SME-čkom, DenníkomN, do rozhlasu k Dobšinskému a Závodskému a pod. Zatiaľ čo my vieme, že to práve médiá boli hlavnou úderkou štátneho prevratu z februára-marca 2018.

Čiže dostávame, že generál Lučanský vlastne napomáhal štátnemu prevratu, chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky, ale napomáhal. Ale aby sme boli zase spravodliví – nekonal by tak, keby to neboli preddefinované rámce jeho kompetencií, keby HLAVNÝ zodpovedný – Pellegrini, sa nebol býval ako Beneš v 1938 tomuto zahraničnému diktátu podvolil. Vyšetrenie Kuciakovej vraždy v záujme spravodlivosti a suverenity Slovenska jednoducho nebolo v plánoch Západu a jeho slovenských marionetiek. Tým, že boli obvinení tí, ktorí boli obvinení, si Lučanský kupoval „letenku do budúcnosti“, spoliehal sa, že mu za to globalisti (o ktorých vedel, že sú do toho namočení – pozn.), budú v „turbulentnej budúcnosti“ kryť chrbát. Rovnako počas Lučanského nadobudli rozkladné procesy korupčného charakteru v PZ istú kritickú hranicu (viď incident vo Vrútkach nižšie – pozn.). Paralelne s tým pokračoval rozklad súdnictva a justície v réžii močiara pod vedením Žitňanskej a neskôr Gála. Vytváral sa zločinný trojuholník PZ SR – súdy – médiá, oná príslovečná „organizovaná justično-mediálna skupina“. Keď v máji 2019 Slovenskom otriasla „kauza Judit“, nik z elít a obzvlášť z OČTK sa nepostavil na stranu morálky a zákona, Lučanský, Pellegrini, Saková, ba vlastne všetci politici u nás mlčali! Paralelne s odbornými, profilovými súdnymi a policajnými organizáciami a think-tankmi. Svojou zločinnou nečinnosťou vtedy špičky polície a politiky ukázali, že takýto brutálny riadiaci manéver anglo-sionistickému močiaru PREJDE. Brány k plnohodnotnej, všeobsiahlej a plošnej zrade štátnosti elitami bola vydláždená. A Lučanský bol žiaľbohu v tomto procese kľúčovou figúrou, na ktorej mal spočívať HLADKÝ TRANZIT MOCI. Pripomenieme, že počas svojho pôsobenia odstavil riaditeľa NAKA od vyšetrovania Vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako aj nariadil kontrolu po nesprávnom informovaní od NAKA ohľadne trestných podaní na organizátorov protestov Za slušné Slovensko.

A potom prišli voľby a Matovič. Prekvapení boli všetci. Pellegrini dosiahol svojich vytúžených 18 % a priviedol svojimi intrigami Slovensko pred brány katastrofy. Ale globalisti mu ešte doslova posledný mesiac v úrade urobili skvelý PR „krízového manažéra“, ktorý odvážne a rezolútne bojuje s koronou. Minister vnútra Roman Mikulec Lučanského nechal vo funkcii kvôli spolupráci na boji proti koronavírusu. Následne by mala prebehnúť medzi nimi diskusia o Lučanského ďalšom pôsobení. To je až podozrivá ústretovosť od Mikulca, ktovie, či nie preto, že za Pellegriniho bolo zastavené jeho trestné stíhanie o obchodovaní s utajovanými skutočnosťami (t.j. vlastizradu – pozn.). Pellegrini sa mu za to dokonca ospravedlnil. Takže v tomto divnom režime ešte Lučanský odpracoval jar, apríl, máj. A tu zrazu Lučanský zachcel zoskočiť z udičky. On predsa len robil svoju povinnosť, a nečakal, že sa k moci dostanú takí upíri. Nečakal, že sa k moci dostanú najodióznejší predstavitelia klanu, čo má na svedomí aj Tomáša a odsúdenie Judity! Z veľkej časti preto, lebo vtedy, po vražde, on nekonal. Neznalosť nezbavuje zodpovednosti. Lučanský nečakal, že sa noví potentáti, ktorí ho pozvali do tanca a ktorým spočiatku privolil, začnú sami a skrz to aj jeho strápňovať pred verejnosťou i samotnými polišmi všelijakými debilnými plošnými kontrolami na diaľniciach a iným buzerovaním ľudí. Úprimne verím jeho slovám, ktoré vyslovil pri zdôvodňovaní svojho odchodu, že vraj síce je Mikulec korektný, ale nemôže ho považovať za ministra vnútra a ich názory sa rozchádzajú. Keď povedal, že „nepovažuje Mikulca za ministra vnútra“, zároveň naznačil, že VIE, že vláda M je výsledkom štátneho prevratu, že jej legitímnosť je značne otázna. Naopak, z toho, že nesúhlasí s politizáciou funkcie prezidenta PZ, dedukujeme, že Mikulec a jeho poskokovia mu povedali - milý môj, ďakujeme, že si nám svojou zradou pomohol na Olymp, hoci ani Ty, ani my sme to nečakali. Náhodička, čo? Proste, my, nasledovníci Mikiho(cítite to čaro nedopovedaného – pozn.), ti teraz z titulu nášho ministrovania v Slovaklandii prikazujeme, že ak chceš ďalej byť na čele PZ, budeš zatvárať a dohliadať nad zatváraním tých, ktorých ti prikážeme zatvoriť.

A vtedy sa Lučanský rozhodol zoskočiť z kolotoča. Spoliehal sa predsa na svoje garancie, ktoré dostal od vyššej moci. Ale Fantomas, ako je známe, ľudí, v podobe ktorých vystupuje, využije a zabije. Lučanský vedel toho priveľa, poznal celé zákulisie vraždy Kuciaka a štátneho prevratu, mal kompromat na Pellegriniho, vedel, čo a ako je s kauzou Judit, aké štruktúry sú do toho v skutočnosti namočené... Hovorím, napríklad, o FIFA.

To práve preto akcia s jeho zatknutím nesie symbolický názov „Judáš“, lebo z pohľadu M a močiara sa takým stal v momente, kedy on, človek, čo o nich všetko vedel, pomohol im k moci a mal zaručiť jej HLADKÝ prechod, zoskočil z udičky. Obzvlášť pikantne sa o tom vyjadril Budaj tu - . On, Budaj, je presne tá kiplingovská „pijavica, ktorá sa tak prepila krvi, až začala kecať...“ V očiach Budaja a Matelka nie je Lučanský Judáš preto, lebo svojou činnosťou zrádzal krajinu, ale preto, že chcel z tejto cesty zoskočiť. A s takými se musí jednat tvrdě! Som presvedčený, že keby bol pán Lučanský a Saková konali vo veci Judity, neboli by voľby pre Smer skončili takou prehrou. A Lučanský by mal oveľa lepšie vyhliadky do budúcnosti. Každý je tvorcom svojho osudu. A pre Lučanského bolo osudovým neriešenie kauzy Judit. Tieto dve kauzy spolu bezprostredne súvisia*.

*Poznámka: Zatiaľ len naznačím, že sudkyňa Pamela Záleská, ktorá 3, decembra poslala do väzby Lučanského, nedávno rozhodovala v kauze Plevel II, pri ktorej bola poslaná po druhom výsluchu do väzby predsedkyňa krajského súdu v Žiline Eva Kyselová (zaangažovaná do prípadu „Judit“ – pozn.). Taktiež je dôležité zohľadniť reťaz na seba nadväzujúcich udalostí – keď sa „močiaru“ nepodarilo 17. novembra vyvolať požiar, odreagovali sa na Judite – 27. novembra. A hneď potom bol 1. Decembra zatknutý Haščák.

Významným medzníkom v tomto zmysle je teroristický útok na školu vo Vrútkach z 11. júna. Pindosi už zašípili, že Lučanský chce „zradiť“, a preto mu to „osladili“. Jednou z kolaterálnych škôd, ktoré utrpela slovenská štátnosť v dôsledku tohto útoku, bola reputácia Polície. Prepáčte, ale keď som raz mechanický nešika, tak nejdem robiť hodinára. Keď raz mám rečovú vadu a la Danko alebo sa neviem normálne vyjadrovať ako M, nejdem robiť politika. Prečo nemôžem očakávať od policajtov, ktorí majú plný sociálny balíček a stabilnú tisícku mesačne, že si nebudú svedomite plniť svoje povinnosti? Veď byť fit a zbehlý v základných technikách fyzického boja so zbraňou aj bez by malo byť súčasťou policajného výcviku v dnešnej dobe! To skutočne musíme podľa západeurópskeho vzoru vždy „na betón“ zastreliť každého teroristu, aj keď je to vlastne nezrelé takmer dieťa s problémami osobnosti? Prečo policajti tomu študentovi nestrelili do nôh, do rúk, aby ho odzbrojili? To počas tréningu neboli vystavení stresu alebo nevedia, ako jednať vo vypätých situáciách? Celé to vyzerá veľmi zle a nebol by som prekvapený, keby tam boli prítomní nejakí snajperi... Lebo sa mi len ťažko chce veriť, že by sa policajt postrelil sám vlastnou guľkou, ktorá dala ricochet.

Každopádne, útok vo Vrútkach demonštroval jednu vec, ktorú som si všímal už skôr. A totiž zradu elít a byrokracie na miestnej a regionálnej úrovni v oblasti celoštátnych suverenistických politík Ficovej vlády, a predovšetkým vďaka politickej autonómnosti VÚC-iek. Takže vláda prijme rozhodnutie ešte za Kaliňáka o navýšení stavov PZ, ale na miestach sa to častokrát uplatňovalo v praxi zámerne tak, že prijímali ľudí nekvalifikovaných a morálne nespôsobilých. Nehovorte mi, že nie. To je tzv. kádrová korupcia. Naviac, čo je nemenej dôležité, túto kádrovú korupciu ešte urýchlil Lučanského odchod z polície. Na jeseň podávali hromadné výpovede stovky policajtov, ktorým sa nová politika MV SR tiež nechcela líbit. Ďalší krok, poukazujúci na riadiacu neadekvátnosť týchto ľudí, na ich politickú negramotnosť. Možno si mysleli, akí sú patrioti a ako počúvajú hlas svedomia, ale čo v skutočnosti spôsobili? Spôsobili, že M a spol si na všetky tieto miesta dosadia svojich policajtov, ktorí nebudú mať problém s novými fašistickými pomermi. To tých policajtov nenapadlo, keď dávali výpovede, že tým vlastne ohrozujú bezpečnosť Slovenska?

Lučanský napriek všetkým horemenovaným faktorom koncom júna (30.6.2020), podal Mikulcovi demisiu. A súhlasím s tými analytikmi, ktorí tvrdia, že odvtedy jediné, čo ho zaujímalo, bola bezpečnosť jeho rodiny. Obzvlášť