Podľa prieskumu vykonaného Pew Research by obyvateľstvo krajín NATO, konkrétne v západnej Európe, nepodporilo použitie sily na obranu ďalšieho člena aliancie.

MOSKVA (Sputnik) – Kľúčový zakladajúci princíp NATO o kolektívnej obrane nezdieľa väčšina jeho obyvateľov, tvrdí prieskum vykonaný Pew Research Center.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podpísaný v roku 1949, vyhlasuje, že ozbrojený útok proti jednému členskému štátu „bude považovaný za útok proti všetkým,“ a že následne členovia súhlasia s „pomocou strane alebo stranám takto napadnutým tým… takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily.“

Princíp, ktorý je základným kameňom NATO od svojho vzniku, organizácia opisuje ako „samé srdce zakladajúcej dohody NATO,“ a „jedinečný a trvalý princíp, ktorý viaže svojich členov dokopy, zaväzujúc ich ku vzájomnej ochrane a nastoleniu ducha solidarity v aliancii.“

Podľa prieskumu však zdieľa tento pohľad len menšina obyvateľstva, konkrétne v západnej Európe. Prieskum Pew bol uskutočnený prostredníctvom telefónnych a osobných rozhovorov s viac než 11 000 ľuďmi v Rusku, na Ukrajine a vo ôsmych členských štátoch NATO: Spojených štátoch, Kanade, Nemecku, Taliansku, Poľsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve.

Pri otázke o vnímanej vojenskej hrozbe Ruska, „Keby Rusko vstúpilo do vážneho vojenského konfliktu s jednou zo svojich susedných krajín, ktorá je naším spojencom NATO, myslíte si, že by naša krajina mala alebo nemala použiť vojenskú silu na obranu tej krajiny?“, väčšina (viac ako 50 %) opýtaných odpovedala kladne len v USA a Kanade.

Podpora pre princíp bola najslabšia v Nemecku, kde 58 % opýtaných odpovedalo, že v prípade takého scenára by sa Nemecko nemalo zapojiť do vojenského konfliktu. Vo Francúzsku 53 % a v Taliansku 51 % povedalo, že ich krajiny by nemali v takom prípade použiť vojenskú silu; mediánová úroveň podpory pre princíp kolektívnej obrany vo ôsmich krajinách bola 42 %.

Pri otázke, či sú za to, aby NATO posielalo zbrane Ukrajine, opýtaní taktiež nevyjadrili podporu. Len v Poľsku dosiahla podpora pre túto myšlienku 50 %; Poliaci tiež najviac podporili myšlienku vstupu Ukrajiny do EÚ a/alebo NATO.

Z ostatných opýtaných krajín bola podpora pre posielanie zbraní na Ukrajinu najvyššia v USA a Kanade, ale napriek tomu predstavovali tí opýtaní, ktorí boli za, len menšinu; 46 % v USA a 44 % v Kanade. Podpora pre myšlienku posielania vojenských dodávok bola najnižšia v Nemecku s 19 %, nasledovaná Talianskom (22 %) a Španielskom (25 %). Medián bol 41 %.

Odkedy Kyjev začal v apríli 2014 vojenskú operáciu na potlačenie podporovateľov nezávislosti na východe Ukrajiny, opakovane vyzval západné štáty na podporu zbraňami.

15. mája americký Kongres schválil návrh zákona o obrannom rozpočte, ktorý vymedzí 300 miliónov dolárov na obranné zbrane pre ukrajinské vládne sily. Americký prezident Barack Obama sa zdráha poskytnúť Kyjevu takú pomoc.

Niekoľko európskych krajín, vrátane Francúzska, Nemecka, Nórska a Dánska vylúčili vyzbrojovanie Kyjeva, pričom zdôrazňovali potrebu nájdenia politického riešenia vnútorného ukrajinského konfliktu.

Pri otázke o vstupe Ukrajiny do Európskej únie, čo bol katalyzátor minuloročného puču Euromajdan, sú obyvatelia členských štátov EÚ zvlášť rozdelení; hoci väčšina v Poľsku (60 %), Španielsku (65 %) a Spojenom kráľovstve (53 %) podporila vstup Ukrajiny do EÚ, túto myšlienku podporila len menšina v Nemecku (41 %), Francúzsku (46 %) a Taliansku (37 %).

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: SputnikNews