V prílohe prinášame informovaný súhlas, ktorý Slováci podpisujú pred podaním covid vakcíny. Uvádza sa v ňom, že očkovacia látka môže byť bielkovina vírusu alebo oslabený vírus alebo mRNA (nejadrová mRNA kódujúca bielkovinu vírusu) a jej podanie vyvolá tvorbu protilátok. Viac informácií o vakcíne v súhlase nie je.
Konvenčné vakcíny, ktoré sa doposiaľ v histórii používali, a ktoré zredukovali výskyt mnohých infekčných ochorení (osýpky, tetanus, ovčie kiahne) využívali princíp aplikácie živého, oslabeného vírusu alebo vírusovej časti (povrchového proteínu) do tela človeka.
Avšak DNA a RNA covid vakcíny pracujú na úplne novom princípe, podľa vedcov prevratnom. Všetky tri, ktoré spomíname nižšie sa spoliehajú na vstrekovanie útržkov vírusového genetického materiálu (mRNA) alebo modifikovaného adenovírusu, obsahujúceho gén na tvorbu spike proteínu do ľudských buniek. Tie vytvárajú vírusové proteíny, ktoré napodobňujú koronavírus a programujú imunitný systém, aby rozpoznal jeho prítomnosť.
Vakcína AstraZeneca je založená na genetických pokynoch pre tvorbu hrotového (spike) proteínu. Na rozdiel od vakcín Pfizer-BioNTech a Moderna, ktoré uchovávajú pokyny v jednovláknovej RNA, oxfordská vakcína používa dvojvláknovú DNA. Vedci pridali gén pre coronavirus spike proteín do iného vírusu nazývaného adenovírus. Adenovírusy sú bežné vírusy, ktoré zvyčajne spôsobujú príznaky nachladnutia alebo chrípky. Tím Oxford-AstraZeneca použil upravenú verziu šimpanzieho adenovírusu, známu ako ChAdOx1 (produkovaného v geneticky modifikovaných ľudských embryonálnych obličkových bunkách 293 human embryonic kidney 293 cells, HEK 293 technológiou rekombinantnej DNA). Ten môže vstúpiť do buniek, ale nemôže sa v nich replikovať. Adenovírus presúva svoju DNA do jadra. Je skonštruovaný tak, že nemôže vytvárať svoje kópie, ale gén pre spike coronavirus proteín môže bunka prečítať a kopírovať do molekuly nazývanej messenger RNA alebo mRNA. Podľa výrobcov je Oxford-AstraZeneca odolnejšia ako vakcíny mRNA od spoločností Pfizer a Moderna. „DNA nie je taká krehká ako RNA a tvrdý proteínový obal adenovírusu pomáha chrániť genetický materiál vo vnútri,“ tvrdia. Výsledkom je, že oxfordská vakcína nemusí zostať zmrazená.
Ide o vakcíny využívajúce tzv. “messengerovú“ ribonukleovú kyselinu – mRNA. Tá vzniká v jadre buniek všetkých organizmov procesom transkripcie (prepisom z DNA). Po “prepísaní“ z DNA prestupuje vzniknutá mRNA z jadra do cytoplazmy bunky, kde slúži ako “predloha“ pre vytvorenie špecifických proteínov (bielkovín). Proces “prekladu z reči RNA do reči bielkovín“ sa nazýva translácia. Vakcína obsahuje mRNA opúzdrenú v lipidových nanočasticiach.
Princíp mRNA vakcíny: do tela človeka je vnesená mRNA, ktorá kóduje konkrétny proteín, typický pre daný patogén (,,škodcu“, napr. vírus). Účinný transport kľúčovej molekuly (mRNA) do buniek je však častokrát náročný, pretože voľná RNA je v bunkách rýchlo degradovaná (rozložená). Na podporu úspešného “dodania“ mRNA do buniek hostiteľa sa preto využívajú lipozómy (tukové nanočastice), v ktorých je molekula mRNA zabalená.
Následne sa podľa tejto mRNA v ľudskom tele vytvorí proteín, ktorý však sám o sebe (bez ostatných častí vírusu) nedokáže vyvolať ochorenie, avšak imunitný systém je schopný proti nemu vytvoriť protilátky. Vytvorené protilátky sú v tele neustále v pohotovosti a v prípade skutočnej infekcie dokážu škodcu rýchlo identifikovať a zničiť. mRNA vakcínu je možné podať viacerými spôsobmi: do kože, priamo do krvi, do svalu alebo prostredníctvom nosového spreja.
V článku a videu (tu) sa môžete dozvedieť, ako sa Facebook chystá odstraňovať falošné tvrdenia o vakcínach proti Covidu-19: „FB odstráni akýkoľvek obsah, ktorý tvrdí, že vakcína proti covidu-19 mení DNA ľudí.“ Vo videu samotný Mark Zuckerberg, zakladateľ Facebooku porušuje svoje vlastné zásady. Dnes by bol na svojej platforme cenzurovaný za to čo povedal o vakcínach: „Len chcem vyjadriť určitú opatrnosť, pretože nevieme, aké budú dlhodobé účinky v podstate modifikovania DNA a RNA ľudí, kedy sa priamo zakóduje do DNA a RNA ľudí… v podstate schopnosť tvoriť tie protilátky, a či to neskôr nespôsobí ostatné mutácie alebo iné riziká.“
1) mRNA VAKCÍNA