Základným princípom liberalizmu a marxizmu je viera v univerzálnu rovnosť ľudstva. Táto viera spochybnila základný kameň absolutizmu – presvedčenie o svätom práve nadriadených privilegovaných tried vládnuť. Dala morálne a právne základy individuálnym slobodám a parlamentarizmu. Vyhlásenie z americkej Deklarácie nezávislosti, že “všetci ľudia boli stvorení ako rovní”, zdôraznilo požiadavku po vláde reprezentantov. Francúzska revolúcia taktiež interpretovala univerzálnu rovnosť v biologickom zmysle rovnako. Tvrdila, že “všetci s ľudskou tvárou” majú zrovnateľné prirodzené schopnosti bez ohľadu na fyzické rozdiely, pohlavie, alebo úspechy predkov.

Vedci a historici sa sporili o tento názor dlho pred nástupom Hitlera. V 19. storočí anglický prírodovedec Charles Darwin sformuloval teóriu prirodzeného vývoja na základe štúdie zvierat a skamenelín. Dospel k záveru, že druhy sa vyvíjajú nerovnomerne, a že príroda sa snaží o vývoj tak, že zvýhodňuje rozmnožovanie tých, ktorí vykazujú vynikajúce vlastnosti a eliminuje nevhodných. Francis Galton skúmal ľudskú osobnosť a vyvodil, že intelektuálne zdatnosti a morálka sú dedičstvom po rodičoch. Obhajoval manželstvá talentovaných ľudí a veril, že lepší potomkovia sú dôležití pre pokrok civilizácie.

Z historického hľadiska spochybnili univerzálnu rovnosť francúzski aristokrati Arthur de Gobineau a Georges Vacher. Gobineau odhalil koreláciu medzi rastom a vitalitou kultúr a rás, ktoré ich založili. Obaja argumentovali, že staroveké civilizácie ako Perzia a India sa postupne rozpadli, ako sa pôvodná biela populácia premiešala s podrobenými alebo susednými nebielymi kmeňmi. V roku 1899 bola vydaná kniha Houstona Stewarda Chamberlaina Základy 19. storočia (The Foundations of the 19th Century), ktorá prisúdila hodnoty všetkých veľkých kultúr kreativite germánskych národov. Nemecké vydanie spisov Gobineaua a Chamberlaina sa objavilo v Nemecku na prelome storočí.

Novovytvorené inštitúcie napádali liberálnu doktrínu rovnosti na vedeckých a historických základoch. Podobné hnutia sa dostali k životu aj v Škandinávii a Taliansku, kde Paolo Mantegazza a Giuseppe Sergi založili akadémie pre antropológov a rasové štúdie. Eugenika – Galtonov termín pre biologické skúmanie dedičných znakov v ľudskej línii – sa stala v Nemecku rasovou hygienou. Európske univerzity vylúčili tieto predmety z učebných osnov. Rasová hygiena však zanedlho získala určitú legitimitu v 20. storočí. Na základe teórií Darwina a Galtona ponúkli ich zástancovia pádne argumenty založené na výskume a analýze, ktoré jej umožňovali stať sa platným vedným odborom.

V štúdii z roku 1925 profesor Hans Günther potvrdil, že vzdelanosť v 19. storočí pomohla jedincom z nižších tried postúpiť na spoločenskom a odbornom rebríčku. Avšak čím úspešnejší bol človek, tým mal menej detí a to “vitalitu viac obmedzovalo než podporovalo.” [88] Podľa Günthera toto bolo v rozpore s hlavnou prioritou zdravej spoločnosti: “Pokrok ľudstva … je možný len cez zvyšovanie genetickej kvality, čo znamená viac detí medzi schopnejšími a menej medzi neschopnými.” [89]

Štúdium rasy získalo financovanie z verejných zdrojov v národno-socialistickom Nemecku. NSDAP založila Úrad pre rasovú politiku v novembri 1933. Jeho riaditeľ Walter Gross publikoval články na túto tému v mesačníku Der Schulungsbrief. Tento časopis bol dôležitým médiom pre ideologickú propagandu, s nákladom niekoľko miliónov kusov. V apríli 1934 Gross poukázal na to, že “vedecká literatúra v demokracii … chápe národ čisto ako spoločenstvo zjednotené jazykom a kultúrou, neberúc ohľad na pokrvné putá.” [90] Jeho interpretácia vzostupu a pádu národov ukazuje, ako úzko národnosocialistická doktrína zodpovedala zásadám Gobineaua, Chamberlaina a Günthera: “Staré civilizované štáty vďačia za svoju existenciu árijskému mužovi nordickej krvi, ktorý ich vytvoril spolu s jeho kultúrou. Keď sa stretol s domorodcami v cudzej krajine, nezmiešal sa, ale podmanil si ich. Povýšil svoj vlastný druh na vládnucu kastu.”

“Všetko hodnotné, čo vyprodukovali staroveké národy, prišlo z tejto vrstvy nordických dobyvateľov. Ich veľkosť trvala len dovtedy, kým bola nordická krv dostatočne silná a vplyvná. Akonáhle sa stratila čistota v rode a zmysel pre medzirasové rozdiely, ako sa premiešala krv, začal rozpad civilizácií a štátov. … Príliv cudzej krvi podkopáva tradície, náboženstvo, dobrý charakter a morálku.” [91]

Úrad pre rasovú politiku uviedol tri biologické faktory, ktoré vedú kultúru ku skaze. Prvým faktorom bol pokles pôrodnosti. Tento “oslabuje silu národa voči trocha silnejšie sa zväčšujúcemu susedovi. Posúva pomernú silu dvoch národov tak, že početne slabší, aj napriek potencionálnej vnútornej prevahe, bude nakoniec premožený.” [92] V článku z Der Schulungsbrief v roku 1937 sa poznamenáva: “v súčasnosti prakticky medzi všetkými bielymi národmi klesá pôrodnosť nebezpečne rýchlo.” [93]

Druhým faktorom bol pokles pôrodnosti medzi najtalentovanejšími jedincami spoločnosti oproti paralelnému nárastu počtu detí z rodín vykazujúcich “priemerné alebo podpriemerné schopnosti, charakter, alebo fyzické a duševné nadanie.” [94] Jeden autor obviňoval politiku v mnohých demokraciách z “podpory slabých ignorovania vývoja silných” a liberálne vnímanie, že všetko ľudské “bezpodmienečne stojí za zachovanie.” [95] Der Schulungsbrief poukázal na problém vzdelávania v demokratických štátoch, kde liberálny správca vytvára “skupiny mentálne nedostačujúcich do malých tried v špeciálnych školách pod vedením mimoriadne zdatných učiteľov. Talentovaní a zdraví mladí ľudia sa potom tlačia v malých triedach po 50 – 60 žiakov z dôvodu rozpočtových obmedzení a dostanú vzdelanie iba v rozsahu základného minima.” [96]

Pre ľudstvo do značnej miery ovplyvnené benevolentnejšími náboženstvami sa stali sympatie ku slabým alebo bezmocným prirodzenou ľudskou emóciou. Gross proti tomu postavil vedecké argumenty: “Rozhodujúce v histórii ľudstva bolo to, či v priebehu stáročí rodokmene tých najvznešenejších a najnadanejších zvyšovali svoje počty a tým vyzdvihovali národ, alebo … tieto pokrvné línie nahradili geneticky horšie a nevhodné. … Výsledkom bude to, že vynikajúce talenty vymiznú, zatiaľ čo menej hodnotné gény sa stanú dominantnými. Skôr alebo neskôr to znamená neodvratný pád civilizácie.” [97]

Tretím faktorom vedúcim k pádu kultúr boli sobáše s cudzími rasami. To má za následok pokles pôrodnosti medzi ľuďmi, ktorí založili civilizáciu a zodpovedajúci nárast spoločensky menej kreatívnych krížencov: “Výsledná skupina zo zmiešaných typov a bastardov postráda to, čo prináša trvalú vitalitu pre pomerne čistokrvnú etnickú komunitu: harmóniu tela a duše, ducha a charakter v každom jedincovi.” [98] Dr. Theodor Artz to v “ABC” národno – socialistickej politiky zhŕňa: “Zvyšovanie množstva dobrého potomstva, obmedzenie plodenia nežiadaných, zabránenie asimilácie s rasovo cudzími elementami.” [99]

Čo predstavuje “rasovo cudzie prvky” bolo v rámci NSDAP kontroverznou záležitosťou. Európsku civilizáciu tvoria rôzne etnické skupiny: nordická, galská, baskická, slovanská, baltická, stredozemná, atď. Priekopníci rasovej hygieny tvrdili, že sobáše medzi rôznymi bielymi etnikami produkujú vynikajúce bytosti. V roku 1924 zverejnil analytik Hildebrandt esej, ktorá vysvetľuje: “Najvyššia životná úroveň sa vyvinula v oblastiach, kde malo vládu nordické etnikum, ale v zmiešaní s inými etnikami, ktorí prijali jeho kultúru.” Hans Günther napísal: “Francúzsky anatóm a rasový výskumník de Quatresages vypozoroval v roku 1857, že najväčšia mentálna a fyzická aktivita nespočíva tam, kde je čistá rasa, ale medzi rasovo kríženou populáciou.” [100]

Günther argumentoval, že ako rivalita môže motivovať ľudí, tak aj fúzie rôznych pokrvných línií vytvárajú konflikt v psychike jedinca alebo celej populácie, čím sa posilní latentná chuť do boja: “Stres, konfrontácia a nutkanie k víťazstvu produkujú najväčšie úspechy mysle a ducha. Je väčšie potenciálne napätie medzi rasovo zmiešanými osobami a čistokrvnými jedincami… V čistokrvnom mužovi sa skrýva príliš málo nepokoja. Nemci, Angličania, alebo neškandinávci sú všeobecne zasiahnutí “až príliš pokojným správaním” mnohých čisto nordických Škandinávcov.” [101]

Podľa Grossa kráčal Úrad pre rasové záležitosti po tenkej čiare medzi pokojnejšími kritériami predstavenými Güntherom a mnohými jeho súčasníkmi, a “blonďavou extázou” pred ktorou varovali. V roku 1934 Grossov kolega Wolfgang Abel publikoval zovšeobecnenie germánskych etnických kmeňov: nordický, fálsky, východobaltický, denársky, alpínsky, západonordický a západomediteránny. Opísal fyzikálne charakteristiky, ilustrované fotoportrétmi a kolektívne osobnostné rysy každého etnika. Abel ponúkol napríklad tento profil nordického typu: “Najmenej spontánny, prekonáva všetky ostatné rasy vo vytrvalosti pri ceste za svojím cieľom a opatrnej predvídavosti. Myslí dopredu, okamžité impulzy podriaďuje cieľom v budúcnosti. Duchaprítomnosť je možno najrozpoznateľnejším rysom nordickej rasy. V tomto spočíva podstatná časť schopnosti vytvárať civilizácie. Rasy s nedostatkom tejto kvality nie sú schopné pokroku a realizácie dlhodobých cieľov.” [102]

Obr.: Esej Wolfganga Abela v Schulungsbrief definovala rasovú a etnickú kompozíciu národov Nemecka vrátane týchto obrázkov detí narodených zo spojenia medzi francúzskymi vojakmi z Maroka, ktorí boli umiestnení v Porúrí počas rokov 1923 – 1925 a nemeckými ženami.

Fálski germáni boli “viac vytrvalí než poddajní, menej prispôsobiví, viac vyrovnaní než odvážni, viac milujúci slobodu než túžiaci po moci.” Západomediteránni germáni “berú život menej vážne. Prázdne formálne zdvorilosti a neúprimné gestá hrajú významnú úlohu – ako napr. sľubovanie darov a rozdávanie pozvánok, pri ktorých neočakávajú, že ich ľudia naozaj prijmú. Ich sklony k pravde a etike sú slabšie ako u nordických osôb.” [103]

Hitler nesúhlasil s takýmto porovnaním. Obzvlášť oponoval odkazom na fyzikálne kontrasty postavy, farby, alebo fyziognómie medzi germánskymi etnickými skupinami. V roku 1930 to vysvetlil: “Diskusia o rasovom probléme bude iba rozdeľovať nemecký ľud, podnecovať ho proti sebe, atomizovať ho, a týmto spôsobom sa stáva bezvýznamnou s ohľadom na zahraničné veci.” Nabádal vysokých straníckych funkcionárov, aby sa vyhýbali téme etnickej rôznorodosti vo svojich prejavoch a článkoch: “Všetko, čo zjednocuje a spája triedy dokopy, musí byť v popredí. Čo ich rozdeľuje, čo oživuje staré predsudky, tomu je nutné sa vyhnúť. … Je to najistejší spôsob, ako zničiť komunitu.” Poznamenal, že ľudia by mali byť vyberaní do vedúcich pozícií “nie na základe vzhľadu, ale na základe vnútorných schopností.” [104] Goebbels, sám malý muž mierne krívajúci, zaznamenal vo svojom denníku v roku 1937: “Rokoval som o rasovej politike s Dr. Grossom. Vytýkal som mu naše chybné štandardy pre výber. Podľa nich by bol dnes prakticky každý dôstojník zamietnutý.” [105]

Obr.: Ženy z Frízska – provincie na severozápade Nemecka, ktorá je domovom mnohých nordických Nemcov. Táto fotografia dokladala článok v Schulungsbrief ukazujúc rôzne etnické klany.

Hitler veril, rovnako ako skorší rasový hygienik Günther, že schopnejší a vhodnejší medzi Nemcami by sa nemali vyvyšovať nad iné skupiny a zachovať alebo rozvíjať konkrétnu krvnú líniu. Ich povinnosťou bolo pozdvihnúť nemecký národ ako celok. Ako zhrnul jeho kronikár Dr. Henry Picker, Hitler bol “pevne rozhodnutý presunúť rasovo vynikajúce vojenské oddiely, ako napríklad formácie Waffen SS, do každej oblasti, kde domorodí ľudia sú podštandardní. Pomôžu obyvateľstvu pozdvihnúť ich úroveň prostredníctvom posilnenia ich pokrvného príbuzenstva.” [106] (Waffen SS bola elita nemeckej armády požadujúca pre zápis vysoké fyzické štandardy)

Aj keď Hitler veril v nerovnosť medzi ľuďmi, oponoval klike formujúcej elitárske postoje medzi nadanejšími krajanmi alebo etnickými skupinami. Hodnotil ľudí nie podľa toho, čo im dala príroda, ale podľa toho, ako prispeli svojim talentom, či už sa jednalo o vznešenosť alebo skromnosť, ku pokroku národnej komunity. To bol štandard, na ktorý mohol ašpirovať každý Nemec, bez ohľadu na jeho alebo jej postavenie v spoločnosti. Osobný prístup a snaha určovali vyššiu bytosť, nie okolnosti jej narodenia.

V prejave už z pozície nemeckého kancelára Hitler popísal evolúciu svojej krajiny do sociálnej, nacionálnej a duchovnej entity: “Nemecký národ nevznikol inak, než takmer každý skutočne tvorivý a civilizovaný národ, ako ich vo svete poznáme. Početne malá, talentovaná rasa, schopná organizovať a vytvoriť civilizáciu sa etablovala nad ostatnými národmi v priebehu mnohých storočí. Čiastočne ich absorbovala, čiastočne ich adaptovala. Všetci členovia nášho národa samozrejme prispeli svojim talentom k tejto jednote. Táto však bola vytvorená národnou a štátotvornou elitou. Táto rasa zaviedla svoj jazyk, samozrejme bez požičiavania si od podmanených. A všetci zdieľali spoločný osud tak dlho, že život ľudí riadiacich štátne záležitosti sa stal neoddeliteľne spätým so životom postupne asimilovaných ďalších členov. Za celú tú dobu sa dobyvatelia a podmanení už dávno stali jednou komunitou. To je nemecký národ dneška. … Našim jediným prianím je, aby všetci členovia prispievali k prosperite národa najlepšie ako vedia. Pokiaľ každý jedinec dáva to, čo má dať, je prínosom pre nás všetkých.” [107]

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Richard Tedor: Hitlerova revolúcia – Obsah

Referencie:

[88] Günther, Hans, Der Nordische Gedanke, s. 15

[89] Ibid, s. 13

[90] Gross, Walter, “Der Rassengedanke,” Der Schulungsbrief April 1934, s. 10

[91] Ibid, s. 14

[92] Gross, Walter, “Volk und Rasse,” Der Schulungsbrief 4/1939, s. 144

[93] Lüddecke, Theodor, Der Schulungsbrief 1/1937, s. 34-35

[94] Gross, Walter, “Volk und Rasse,” Der Schulungsbrief 4/1939, s. 144

[95] Kaütter, Eberhard, “Das Sozialproblem,” Der Schulungsbrief 5/37, s. 170

[96] Gross, Walter, “Volk und Rasse,” Der Schulungsbrief 4/1939, s. 156

[97] Gross, Walter, “Der Rassengedanke,” Der Schulungsbrief April 1934, s. 13

[98] Gross, Walter, “Volk und Rasse,” Der Schulungsbrief 4/1939, s. 144

[99] Ibid, s. 145

[100] Günther, Hans, Der Nordische Gedanke, s. 83

[101] Ibid, s. 98

[102] Abel, Wolfgang, “Die Rassen Europas,” Der Schulungsbrief Juni 1934, s. 12

[103] Ibid, s. 13, 15

[104] Zitelmann, Rainer, Hitler Selbstverständnis eines Revolutionär, s. 422, 423

[105] Ibid, s. 424

[106] Picker, Henry, Hitlers Tischgespräche im Führerhauptquartier, s. 288

[107] Abel, Wolfgang, “Die Rassen Europas,” Schulungsbrief Juni 1934, s. 17-18