Podľa učebnici ekonomiky by terajšia obrovská masa lacných peňazí mala spôsobiť rast cien tovarov a služieb, znížiť kúpnu silu peňazí a zvýšiť úroky na vkladoch a úveroch. Aká je však skutočnosť? Inflácia kulminuje okolo jedného percenta, výmenný kurz eura sa voči americkému doláru posilňuje a vkladové a úverové úroky sú nízke. A tak jediné čo asi zodpovedá terajšej mase peňazí, je rast cien nehnuteľnosti.
Absolventi stredných a vysokých ekonomických škôl musia byť po nástupe do zamestnania z terajšej situácie na finančných trhoch poriadne zmätení, keďže v škole sa učili o dôsledkoch obrovskej masy peňazí na infláciu, výmenný kurz a úroky ináč. Napokon aj terajší rast akciových indexov nemá žiadnu logiku, keďže neodrážajú stav ekonomiky ich emitentov a takto by sme mohli pokračovať. Čo je dôvodom spomínaných ekonomických lapsusov?
Podľa všetkého menová politika centrálnych bank, ktorej úspešne asistujú fiškálne stimuly národných vlád. Však sa zamyslime, centrálne banky chrlia ničím a nikým nekryté peniaze, za ktoré sa vykupujú štátne dlhopisy najviac zadlžených ekonomík, teraz dokonca aj korporatívne dlhopisy len preto, aby v prvom prípade mali ich národné vlády za čo míňať peniaze na sociálne programy, ktoré koaličné vládne politické strany sľubovali pred parlamentnými voľbami budúcim voličom a ktoré napokon zaplatia bez rozdielu politického trička všetci.
Ak centrálna banka vykupuje lacno korporatívne dlhopisy, tak dôvodom skôr je zabezpečiť financovanie predmet podnikania v období terajšieho poklesu tržieb nech sú akéhokoľvek dôvodu, O tom, že väčšina z nás bude zadlžená „po uši“ nie je v trhovej ekonomike dôležité, keďže to je príležitosť vyčistiť podnikateľský priestor od menej konkurencieschopných, vyvolať bankroty, krachy a fúzie a takto by sme mohli pokračovať.
Splácanie nesplatených dlhov je otázne
Na zadlženosť sa však treba pozerať aj z hľadiska veriteľa požičiavaných peňazí, ktorý hľadá príležitosť svoje dočasne voľné peniaze investovať do najbezpečnejších úverových aktivít. Požičať dnes peniaze na financovanie vakcinačného výskumu, budovanie zelenej ekonomiky v energetike ako aj digitalizácie technologických procesov sa určite oplatí, pretože bez nich sa nebude dať zabezpečiť skoré zotavenie ekonomiky, ktorá je tak poškodená pandemickoku chorobou COVID-19.
Na druhej strane máme vážne obavy, či za dobru investíciu môžeme považovať emitovanie spoločných dlhopisov Európskej komisie pre potreby budúcich úverových a grantových peňazí členským štátov EÚ, ktoré sa budú splácať po roku 2028 po dobu 30 rokov. Najviac peňazí zo spomínaných fondov totiž dostanú nielen tie štáty ktoré boli pandémiou najviac postihnuté, ale tie, ktoré mali už pred ňou najvyššie rozpočtové deficity k HDP.
Ako sa vlastne bude postupovať keď niektoré z nich sa na základe referenda rozhodnú z únie vystúpiť. Budú sa dlžoby po nich splácať, odpisovať, alebo ako ináč sa vysporiadajú, nám nevie dnes nikto odpovedať. Zatiaľ len platí, že do 30.4.2021 majú všetky členské štáty únie spoločný konečný termín zaslať finálne plány obnovy svojej krajiny tak, aby sa po dvoch mesiacoch mohla Európska komisia rozhodnúť, či ich bude možné zaplatiť z nenávratných a teda grantových peňazí. Všetci budeme veľmi zvedaví na ich konečný súpis.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm